
Neuveríte, ale je časť :)) Ospravedlňujem sa, že ste tak dlho museli čakať, ale nastali komplikácie, snáď sa oplatilo čakať, Kate :))
"Ty čo robíš doma?? Tebe sa už skončila škola??" Spýtala sa prekvapene a pozrela na hodinky, ktoré ukazovali ešte len niečo po jednej hodine poobede. Pozrel som na Gemmu, ktorá krútila hlavou na znak nie a potom som sa opäť zadíval do maminých očí, ktoré majú takú istú farbu ako tie moje. Nemôžem jej klamať.
...
"Mami, čo sa stalo??" Spýtal som sa a silno ju objal.
"V-volala mi starká, dedo dostal silný infarkt. Zomrel." Dostala pomedzi vzlyky a mne sa zastavil celý svet. Všetko sa som ňou začalo točiť a jediné čo som dokázal vnímať bolo to ako ma Gemma objala.
ELIZABETH
"Ty nie si normálna El" Povedala som zo smiechom a David len horlivo prikyvoval.
"To prečo?? Nie, stop!! Nechcem to vedieť!!" Skríkla a rozhodila rukami, pričom stihla dať facku nejaké mu chlapíkovi, ktorý mal tú smolu, že bol na nesprávnom mieste v nesprávny čas.
"Veľmi sa ospravedlňujem. Zabudla si dať lieky." Pozrela som na chlapíka, ktorý bol o hlavu a pól vyšší odo mňa, zobrala za ruku nechápajúcu El a Davida, pučiaceho sa od smiechu a rýchlo šla opačným smerom ako ten chlapík.
"Prečo si mu povedala, že som si zabudla dať lieky?? Veď ja nie som chorá." Ozvala sa detským hlasom.
"Fakt ťa ľutujem." Otočila som sa na Davida, ktorý to už nezvládol a v záchvate smiechu sa hodil na lavičku.
"Takže ja potrebujem lieky?? Iba ja??" Nadvihla obočie a prstom ukázala na Davida, ktorý vyzeral ako pri nervovom zrútení. Kolísal sa zo strany na stranu, slzy mu stekali po tvári ako dva vodopády a vlasy mu stáli na všetky strany.
"Odchádzam." Povedala som, keď okolo nás prešiel starší manželský pár a pozrel sa na nás ako na bláznov.
"Už??" Spýtala sa ma prekvapene Eleanor a pozrela hodinky.
"To sme spolu tak dlho?? A od rána??" Spýtala sa neveriacky.
"Tiež sa čudujem ako som to s vami mohla vydržať." Zamrmlala som si pre seba, ale hlasnejšie ako bolo potrebné. Skôr než stihli zareagovať som ich objala a už ma nebolo.
...
"Otcovi pre nejaký balík a potom s El." Usmiala som sa naňho a pozrela na hodiny.
"El?? To je tá bláznivá baba z univerzity, ktorú si stretla v parku??" Spýtal sa a sadol si vedľa mňa.
"Presne tá," zasmiala som sa, " a boli sme aj z jej kamarátom."
"S kým??" S spýtal sa podozrievavo.
"Pokoj, volá sa Dávid, chodí s ňou na univerzitu a to najhlavnejšie, je gay." Prevrátila som očami a vyhnala ho z postele. Zasmial sa, pobozkal ma na čelo, zhasol a odišiel preč.
Pri tomto jeho rituály, ktorý robieva väčšinou, keď nie je otec doma, som si spomenula práve na otca, ktorý kedysi robil to isté čo teraz Paul. Prišiel, skontroloval ma, usmial sa na mňa, zakryl, pobozkal na čelo alebo líce, zhasol lampičku na nočnom stolíku a odišiel.
"Prečo sa tak nemôže správať aj teraz??" Zašepkala som si pre seba a pozrela na stolík, kde bola naša spoločná fotka a po chvíli aj zaspala.
...
Cesta ubehla v tichosti, Paul sa sústredil na cestu a ja som nechala voľný priebeh svojím myšlienkam, ktoré boli buď o Harrym alebo o minulosti. Ani som sa nenazdala a už som objímala Paula, vystupovala z auta a rýchlo bežala do školy, keďže začalo pršať.
Zo skrinky som vytiahla potrebné učebnice a vbehla som do triedy, ktorú sme mali oproti. Učiteľka tam ešte nebola, čo bolo logické keďže ešte ani nezvonilo. Sadla som si teda na stoličku, knihy zložila a opäť prepadla myšlienkam, ktoré prerušila až učiteľka keď vošla do triedy. Pozrela som vedľa seba a jediné čo som zbadala bolo prázdne miesto. Žeby zaspal?? Pomyslela som si.
Hodina ubehla rýchlo, učiteľka neustále diktovala učivo, občas sa prešla po triede. Miesto vedľa mňa zostala aj na ďalej prázdne a ja som netušila čo s ním je. Hlavou mi začali behať rôzne scenáre jeho smrti a preto hneď ako zazvonilo na prestávku som vytiahla mobil a napísala mu.
"What's wrong with you??" Stálo v sms-ke a stlačila som odoslať. Po chvíli mi prišla odpoveď s tým, aby som sa po škole stavila + adresa. Začudovane som si sms-ku prečítala ešte raz, a keď sa jej obsah nezmenil, schovala som ho, vzala učebnice a bežala na ďalšiu hodinu.
...
Škola
sa vliekla a ja som myslela, že sa posledného zvonenia nedočkám. Keď sa
ozvalo povestné "crrr" ako prvá som vybehla z triedy, do skrinky
schovala zbytočné veci a vybehla von, kde lialo ako z krhle. Už som
chcela zavolať Paulovi, aby po mňa prišiel, ale spomenula som si na
Harryho sms-ku. Rýchlo som vytočila číslo na taxi a čakal pokiaľ príde.
Keď ani po 5 minútach, ktoré mi prišli ako hodiny, nikto neotváral, chcela som vytiahnút mobil a napísať Harrymu či to mal byť vtip a prečo mi neotvára. No moje plány prerušil štrngot kľúčov a dvere sa pomaly otvorili. Za nimi stále tmavovlasá žena, o niečo vyššia než ja, dosť podobná Harrymu.
"Ty budeš Elizabeth, však??" Zachrapčala a rukou si prešla po červených očiach, z ktorých ešte pred chvíľou museli tiecť slzy.
"J-ja, áno som." Dostala som zo seba a vošla dnu, keď dvere ešte viac pootvorila.
"Som Gemma, Harryho sestra. Je hore v izbe. Jediné zavreté dvere." Povedala, pokúsila sa o niečo čo malo byť podobné úsmevu a odišla do kuchyne??
Už po niekoľký krát za tento deň sa mi na tvári objavil zmätený výraz a preto som radšej opatrne podišla k schodom, ktoré viedli na poschodie. Tak ako mi povedala, hore sa nachádzali iba jediné zavreté dvere, preto som k ním podišla a zaklopala. Dvere sa neotvárali, nič sa neozývalo. Zaklopala som ešte raz, a keď sa nič neudialo, opatrne som sa dotkla kľučky a vošla dnu.
Harry sedel na posteli, poťahoval nosom, pri posteli sa nachádzala slušná zbierka usmrkaných vreckoviek. Závesy boli zatiahnuté, v izbe bol menší puch a dosť chladno. Bez rozmýšľania som prešla k posteli, sadla si na ňu tak, aby som mu videla do tváre, po ktorej tiekli nové a nové slzy.
"Čo sa stalo??" Zašepkala som a prisadli si bližšie, teoreticky som bola v takom polo sede.
Harry sa pri mojom hlase zatriasol a prekvapene na mňa pozrel. Pár krát zaklipkal očami, aby zahnal doterné slzy a potom si ma bez zaváhania pritiahol k sebe, hlavu položil na moje brucho, ruky obmotal okolo môjho pása a začal plakať odznova.
:"(
OdpovedaťOdstrániť