Baby 3

"Áno. James Michael Collins." Pyšne povedala a pohľadom znovu skontrolovala Jamesa.

"Moje druhé meno je James. Náhoda??" Pozrel som na naše, ešte stále, spojené ruky a potom na ňu.

"A tvoje prvé meno je??" Spýtavo nadvihla obočie.

"Liam. Liam Payne." Predstavil som sa, nadšený, že ma nepozná.

"Maddy, teší ma." Usmiala sa, v očiach jej krásne zaiskriko a na náznak toho, že ju naozaj teší, mi stlačila ruku.

...

"Potešenie je na mojej strane." Zasmial som sa.

"Takže -" Chcela sa niečo spýtať, ale prerušil ju môj zvoniaci mobil.

"Prepáč." Zašepkal som a chtiac nechtiac som pustil jej ruku.

Zo zadného vrecka som vybral vibrujúci mobil a po zistení kto mi volá, som sa na Maddy ospravedlňujúco usmial a opustil nemocničnú izbu. Keď som za sebou zavrel dvere, ťukol som na tlačidlo prijať hovor a mobil si priložil k uchu.

"Liam?? Kde si toľko?? Už som naozaj hladná. A tiež potrebujem ísť do práce." Na jej ustráchanom hlase sa len zasmial, už od detstva mu dirigovaním pripomínala skôr mamku ako priateľku.

"Upokoj sa Nessa. Som v nemocnici." Zašepkal som potichu, keď sa okolo prehnali ďalšie sestričky.

"V nemocnici?!!" Zvrieskla, ale po chvíli sa znovu upokojila.

"Čo robíš pre boha v nemocnici??" Opýtala sa, strach v jej hlase prezrádzal, že sa stále bála.

"Doviezol som sem tehotnú ženu. Neskôr ti to všetko vysvetlím. A raňajky ti vynahradím skvelou večerou." Usmial som sa pri predstave chutnej večere pri sviečkach a vášnivej noci, ktorá by po nej nasledovala.

"Ale ja-" Prerušil som ju, na výhovorky nebol čas.

"Musím ísť zlato. Vidíme sa večer. Ľúbim ťa." Skôr než stihla zase protestovať, som hovor zložil, mobil schoval do zadného vrecka a vrátil sa späť do izby.

"Priateľka. Pôvodne som išiel kúpiť len raňajky." Zasmial som sa, keď som si pripomenul čo mi tieto plány prekazilo.

"Tak to by si mal ísť za ňou. Určite sa o teba bojí." Usmiala sa, aj keď oči jej hovorili niečo iné.

"To je v poriadku. Ponáhľa sa do práce. A ja už mám voľno. A tiež už vie, že som v poriadku, takže ak ti to nevadí, budem vám tu robiť spoločnosť dovtedy, pokiaľ to sestrička na informáciach nezistí." Usmial som sa a zaujal svoje pôvodné miesto na nemocničnej posteli.

"Nie. Samozrejme, že mi to nevadí. Vlastne budem rada." Priznala na koniec a po chvíli, kedy sme si navzájom pozerali do očí, odvrátila svoj zrak.

"Vieš Maddy, tak ma napadlo, keď ma sestričky navliekali do toho modrého sterilného plášťa so slovami, že budem skvelý otec, ma napadla taká osobnejšia otázka." Nervózne som sa poškrapkal na hlave a čakal či mi dá šancu alebo ma rovno odpíše.

"Zachránil si život môjmu synovi, jedinému chlapovi v mojom srdci. Taktiež si zachránil aj môj život. Môžeš sa spýtať čokoľvek." Sebavedomo sa usmiala, posadila sa na posteli, aby sa cítila pohodlnejšie.

"Iba som bol v správnom čase na správnom mieste." Vysvetlil som.

"Ale aj tak. Bolo tam veľa ľudí, predavačka sa na mňa pozerala ako zlo. Zavolali by akurát tak záchranku, ale aj to až potom čo by som tam porodila." Smutne zašepkala.

"Nie. To nie. Poznám ich. Chodím tam už pár rokov. Určite by ťa odviezli. Hneď potom čo by sa spamätali." Snažil som sa zmeniť jej názor, ale nebolo to také ľahké, ako som si myslel.

"Mám dvadsať, som sama a dieťa na krku, Liam. Poznám kedy ľudia mnou opovrhujú. Mala som deväť mesiacov na to, aby som si zvykla." Povedala zdesene, akoby si teraz uvedomila čo sa vlastne deje a pritom mi nevedno odpovedala na moju nevyslovenú otázku.

"Nie si sama. Predsa máš Jamesa. Viem, teraz to tak nevyzerá, ale keď vyrastie, pomôže ti. Máš rodinu, ktorá sa za teba postaví. Máš .. kde je vlastne jeho otec??" Spýtal som sa, aby mi to mohla všetko vysvetliť. Či chcela alebo nie.

"Mýliš sa. Potrvá kým James vyrastie. Moji rodičia, ak ich tam môžem nazvať, sa na mňa vykašlali. Nechcú dcéru, ktorá sa nechala zbúchať v dvadsiatke uprostred vysokej školy. A otec môjho syna neexistuje. Je mŕtvy. Pre mňa je mŕtvy!!" Skríkla, hlavu schovala do dlaní skrývajúc nešťastné slzy.

"Pššt. Neplač. Maddy prosím, prestaň plakať. Prepáč mi to. Nemal som sa na to pýtať. Prepáč." Prisadol som si bližšie k jej telu, ktoré sa otriasalo pod návalom vzlykov. Hlavu nechala dopadnúť na moje rameno, rukami zvierala moje biele tričko, neprotestovala, keď som svoje ruky obmotal okolo nej.

"Maddy, prosím. Prestaň plakať. Bude to dobré. Všetko bude dobré." Šepkal som jej do ucha, keď plač nie a nie prestať.

"P-Prepáč." Vzlykla a odtiahla sa odo mňa.

"Ty sa nemáš za čo ospravedlňovať. Nemal som s tým začínať." Palcami som jej zotrel slzy stekajúce po líciach, no keď prichádzali ďalšie a ďalšie, podal som jej kapesník.

"To nevadí. Sama som povedala, že sa môžeš hocičo spýtať. Ja len .. až teraz som si uvedomila čo ma naozaj čaká. Odložím školu, budem sa starať o dieťa. O malého Jamesa. Veď ja sama som svojim spôsobom ešte dieťa." Jej žiariace oči, ktoré od pôrodu svietili šťastím, teraz zaplnil strach.

"Ty to zvládneš." Upokojil som ju.

"Ako to môžeš vedieť?? Ako si môžeš byť taký istý?? Nepoznáš ma. Nevieš kto som. Bol si len v správnom čase na správnom mieste." Chrstla mi do tváre, slzy jej opäť zdobili tvár.

"Poznám ženu, ktorá mala strach, keď to na ňu nečakane prišlo. Poznám ženu, ktorá sa bála o toho krpca, ktorý sa prebíja von. Poznám ženu, ktorá sa s láskou v očiach pozerala na malého chlapca v jej náruči. Poznám ženu, ktorej oči svietili radosťou, láskou, šťastím a pýchou, že ma tak nádherného syna. Táto žena mi pred pár hodinami padla do náruče so slovami, že rodí. O tejto žene som si istý, že by bola ochotná zomrieť, len aby mu dala všetko čo potrebuje. Tou ženou si ty Maddy. A ty to vieš. Len nesmieš nechať strach z budúcnosti vyhrať." Chytil som ju za ruku, ako som to dnes už raz spravil, a uprene jej hľadel do očí.

"Prepáč mi to. Potrebujem to všetko dostať von." Potiahla nosom a rukou si zotrela takmer zaschnuté slzy na líci.

"Ja mám času dosť." Zasmial som sa, potreboval som to všetko odľahčiť.

"Čo teda chceš vedieť??" Pousmiala sa

"Na začiatok, ako si sa dostala do tejto situácie??" Spýtal som sa opatrne a hlavou kývol ku stále spiacemu Jamesovi.

Maddy

- pôvodne to malo byť rozdelené na dve časti lebo som presne nevedela ako to dopíšem, ale tak na koniec som zistila, že nie je dôvod :)) kedy bude FBI je len a len na vás :)) ak ste mali inú predstavu o Maddy (Lily Collins) pokojne napíšte :)) Kate