Baby 6

Keď sa nebránila, prehĺbil som bozk a jazykom vnikol do jej úst. Rukami som skĺzol na krásny pevný zadoček a vysadil ju na kuchynský pult. Zasmiala sa, na večeru sme dávno zabudli. Už nikto z nás nepociťoval hlad. Aspoň nie hlad po jedle.

"Nespravíme si aj my malého Payna juniora??" Vzdychol som jej do pier, keď ma nechtami poškriabala na hrudi.

...

"Čože??" Prekvapene sa odo mňa odtiahla.

Sám som neveril vlastným ušiam.  Iste chcel som dieťa, dokonva dve, tri, štyri detí, ale určite nie teraz. Som ešte mladí, skvelo sa mi darí a najradšej by som si ešte niekoľko rokov užíval svoju slobodu a voľnosť. Preto aj mňa prekvapila veta, ktorá mi nevedomky vypadla z úst.

Nevedel som komu to mám dať za následok. Či Vanesse a jej hebkým perám na mojej žile na krku, čo bolo mojim citlivým miestom a šikovným rukám na mojej hrudi, brušku, podbrušku a na koniec aj mojom kamarátovi, ktorý sa túžil dostať von z tesných spodiek.

Alebo som to mal dať za vinu krásnej hnedovlasej Maddy s velkými očami a jej nádhernému synovi, Jamesovi, ktorý jej bol tak podobný. James, to krásne dieťa, ktoré mi učarovalo a ani o tom nemalo potuchy. Tak isto ako jeho mamička.

Bol som zmätený. Tak veľmi zmätený z tejto situácie. Mal som Vanessu. Poznal som ju už dlhé roky. Dlhé roky sme sa spolu kamarátili až pokiaľ to naše podarené kamarátstvo prerástlo do lásky. Prijali ju všetci. Chalani, rodičia, sestry, Andy, manažment. Aj fanúšikovia si na ňu zvykli po mojom nevydarenom vzťahu s Danielle.

A teraz je tu nejaká krásna cudzinka a úplne mi za pár minút svojej spoločnosti rozhádže celý život. A ja som nevedel čo robiť. Nevedel čo povedať, keď som otvoril oči a zistil, ako ma Sophia prepaľuje svojimi hnedými očami, z ktorých vyprchala aj posledná iskrička túžby.

"Liam, počúvaš ma vôbec??" Spýtala sa ma, keď som jej zrejme neodpovedal na otázky, ktoré mi kládla.
"Prepáč mi, zamyslel som sa. Čo si sa pýtala??" Usmial som sa a chystal sa ju jemne pobozkať na tie jej sladké pery, ale ona sa odo mňa nespokojne odtiahla a zoskočila z kuchynského ostrovčeka.

"Nič. Vôbec nič. Len to, že dnes spíš na gauči." Odvrkla, naštvane si stiahla dole sukňu, ktorá sa jej vyhrnula, keď som ju vyzdvihol na kuchynský ostrovček a naštvane odpochodovala do našej spálne, z ktorej mi doniesla môj vankúš a paplón a spätne treskla dverami.

"Vanessa." Skríkol som po nej, no bolo to zbytočne.

Nahnevane som zozbieral špinavé riady zo stola a šmaril ich do umývačky riadu. Sfúkol som sviečky, ktoré som zapálil kvôli väčšej romantike a namieril som si to na chodbu. Obul si tenisky, prehodil cez seba mikinu a zobral vôdzku, s ktorou dobehol Loki hneď, ako som zapal svetlo.

"Ty sa na mňa nikdy nehneváš, kamoš." S povzdychom som ho poškrabkal za uškami, pripol vôdzku o obojok a vybehol s ním von.

...

Nepohodlne som sa pomrvil na malom úzkom gauči a prehodil si nohu cez nohu. Akokoľvek som sa snažil zavrieť oči a na nič nemyslieť, nedalo sa. Moja myseľ pracovala na plné obrátky, prehrávala si všetky momenty spojené s Vanessou a porovnávala všetky možnosti. No nikdy na nič neprišla.
Preto som sa celú noc prehadzoval z boku na bok a zvažoval moju momentálne jedinú možnosť a to, že sa zložím na zemi. Vyšlo by to rovnako, len s tým rozdielom, že by som mal vyše priestoru. Nepomáhal k tomu ani Loki, ktorý sa rozvaľoval medzi mojimi nohami s hlavou na mojom bruchu až pokiaľ nepochopil, že najlepšie mu bude v jeho pelechu.

Unavene som si pretrel opuchnuté oči a pozrel na hodinky, ktoré som dostal od Vanessi k posledným narodeninám, ležiace na konferenčnom stolíku vedľa gauča. Prekvapene som zamrkal, keď ručičky ukazovali pol šiestej ráno. Ani som nevedel, že to rozmýšľanie, ktoré mi nedalo spať, tak rýchlo ubehlo.

Celý dolámaný som sa posadil, ponaťahoval všetky stuhnuté kosti a svaly, a potom čo mi v krku niekoľkokrát nepríjemne zapukalo, som sa rozhodol pre príjemnú horúcu sprchu na stuhnuté svaly. Avšak ešte pred tým som sa rozhodol, že na seba pustím studený prúd vody na prebratie, aby sa mi nestalo, že by som zaspal počas dňa. Preto som sa cestou zastavil v kuchyni a pripravil si čerstvú kávu.

...

Po skvelej studenej a následne príjemnej sprche, ktoré mi padli vhod, som potichu prešiel do izby a zo skrine vytiahol čisté veci. Pri dverách som sa ešte otočil a zapozeral sa na Vanessu, ktorá spokojne oddychovala v našej posteli, v mojom bielom tričku a na mojej strane postele.

Usmial som sa, aj keď sa na mňa hnevá, nezakryje fakt, že ma bezohľadne miluje. A práve preto, skôr, ako som sa nad svojim činom mohol zamyslieť, som prešiel k posteli, chytil do rúk jej paplón, povytiahol ho vyššie a zakryl jej odhalené nohy. A pred tým, ako som odišiel som ju ešte obdaril malým bozkom na čelo.

Na koniec som potichu opustil izbu a obliekol sa v obývačke. Z gauča som spratal vankúš a paplón a uložil to na kreslo v rohu. Aj keď ma Vanessa miluje, vie sa na mňa veľmi dlho hnevať, takže som tušil, že dnešná noc strávená na gauči nebola posledná.

V kuchyni som si ešte rýchlo vypil kávu, zobral klúčiky od auta a smeroval do pekárne, ktorú som mal po ceste do nemocnice, kde som sa práve chystal. Viem, nebol to najlepší nápad, a keď sa to dozvie Vanessa, roztrhá ma v zuboch, no potreboval som ich vidieť.

V pekárni som kúpil niekoľko sladkých šišiek s marmeládou, pre mňa aj pre Maddy, a konečne sa vydal do nemocnice. Tam som sa dostal pár minút pred pol ôsmou, čo znamenalo, že mám ešte pol hodinu čas. Ale ja už som to nemohol vydržať, vzal do rúk škatuľku so šiškami a pomaly sa vkradol do nemocnice na tretie poschodie do izby číslo 245B.

Keď som potichu za sebou zatvoril dvere a otočil sa na Maddy, ktorá ešte sladko spala, škatulu so šiškami som položil na nočný stolík vedľa postele a pomaly prešiel k malej postieľke, ktorá sa nachádzala z druhej strany postele, kde spal malý James.

A tak som si prisunul k Maddyinej posteli stoličku, usadil sa na nej a po chvíli pozorovania jej krásnej a bezchybnej tváre, ktorý aj v spánku zdobil krásny úsmev, mi začala hlava klesať na postel, až som napokon zaspal. Zobudilo ma až príjemné škrabkanie vo vlasoch.




Okey, takže moja neoficiálna dovolenka skončila, časť je pomerne dlhá, snáď som vás potešila. :)) Upozorňujem, asi by ste si mali prečítať ostatné časti, je ich len 5, aby ste z tejto poviedky neboli mimo ako ja, keď som začala písať túto časť. :)) Predsa len som naposledy pridala začiatkom februára. :)) Časť je neupravená, ospravedlňujem sa, ale prečítajte si články pod časťou, pochopíte prečo je to tak. Užite si ju, KOMENTÁRE potešia, Kate. :))