"To nie je nič za čo by si sa mala hanbiť." Žmurkol som na ňu, keď som k nej pristúpil, prstami som jej za bradu zdvihol hlavu a pohladil ju po ružovom líčku.
"Môjmu otcovi to vždy príde smiešne." Smutne sa pousmiala. Zrejme, nemá pekné spomienky na svojho otca.
"Za to sa vôbec nemusíš hanbiť, zlato. Nie je to smiešne. Je to úplne normálne. Každý sa niečoho bojí. Niekto sa bojí tmy, niekto holubov a ty sa bojíš psov. Je to v poriadku. Skôr je smutné, že to tvojmu otcovi prišlo smiešne. Takto sa správny otec k svojej dcére nespráva." Povzbudivo som sa na ňu usmial a skôr než som si uvedomil čo robím, som k nej pristúpil ešte bližšie a svojimi perami prekryl tie jej.
...
Perami jej prechádzal po krku, hrýzol a sal jej tenkú a úžasne bledú, prekrásnu pokožku až pokiaľ sa jej tam nevytvoril červený fliačik, zatiaľ čo jej prstami masíroval stvrdnuté bradavky, ktoré pod tlakom jeho prstov tvrdli ešte viac.
"Si krásna." Zašepkal, prstami opustil jej stvrdnuté bradavky a do rúk chytil jej ružovkastú tvár, keď sa plnými perami prilepil na tie jej, opuchnuté z vášnivého bozkávania.
Keď si z jej pier ukradol dostatok bozkov na to, aby sa mohol opäť posunúť nižšie a skúmať nové a nové miesta, ktoré doteraz ešte nemal príležitosť preskúmať, sa perami presunul na jej ušný lalôčik, ktorý jemne poláskal. Znovu sa perami prilepil na krk, kde skopíroval svoje predošlé kroky a každý jeden fliačik obdarúval malým božtekom.
Keď už vybozkával všetky značky, ktorými si označil svoju lásku, priateľku, polovičku, spriaznenú dušu, opäť sa posunul nižšie, tentokrát na miesto, ktoré už preskúmal svojimi rukami . Do úst si zobral jej pravú bradavku zatiaľ čo ľavú žmolil medzi svojimi prstami.
Vykríkla, prstami sa zaboria do jeho vlasov, za ktoré ho silno potiahla, keď jej v zubách stisol bradavku, Nechcela len prijímať. Chcela aj dávať, tak isto ako dával aj on, ale nachádzala sa v stave, kedy len ťažko zvládala prijímať to čo on dával.
Rozmazľoval ju. Staral sa o ňu. O jej myseľ aj telo. Poskytoval jej potešenie o akom ani nevedela, že vôbec existuje. Chcel, aby vedela ako veľmi jej na nej záleží. Ako veľmi sa chce o ňu starať. Ako veľmi ju ľúbi.
A ona to vedela. Vedela, že ju má rád. Že ju ľúbi, a že tu pre ňu vždy bude, keď ho bude potrebovať. No vedela, že je preňho veľmi ťažké také niečo priznať lebo sa nechce zraniť. Vedela, ako veľmi ho bolí fakt, že to nedokáže priznať. Vedela, ako sa preto trápi. Avšak nevedela, ako ho z toho dostať.
Preto sa len s ťažkým srdcom pozerala na to, ako sa trápi a ako sa všetky jeho pokusy vyznania lásky skončia sexom. I keď tentokrát to bolo iné. Jeho činy, dotyky, úsmev, oči, ktoré žiarili šťastím jej naznačovalo, že teraz to nebude len sex, ktorý si obaja užijú a obom poskytne dostatočné uspokojenie.
Naposledy jej perami prešiel po bradavke, a keď ten istý postup zopakoval aj u druhej bradavky, opäť sa vrátil späť k jej ústam, kde si vymenili zopár bozkov, a potom s úsmevom zopakoval svoju trasu cez ušný lalôčik, krk, kľúčnu kosť, prsia až k medzierke medzi prsiami, kde tiež zanechal zopár bozkov a presunul sa nižšie k brušku.
Božtek za božtekom venoval každému jednému rebru s vetou čo najviac na nej miluje. Od očí, úsmevu, kriviek až po jej povahu a činy. Nebol si ničím istý. Nevedel čo sa stane. Či s ním ostane alebo nie. Či ju ešte niekedy uvidí. Ale bol si istý jednou vecou. A vedel, že teraz je ten správny čas.
Tesne nad podbruškom sa zastavil a cestičkou, ktorou šiel dole sa vrátil hore. Na chvíľu sa zastavil pri pupku, do ktorého vkĺzol jazykom a s láskou ju tam pošteklil. Robilo mu radosť, keď videl ako sa prehýna od rozkoše, ktorú jej spôsoboval on. Šikovným jazýčkom ďalej postupoval cez prsia, krk, dokonca ani jej ušný lalôčik neušiel jeho perám, až sa na koniec dopracoval k tým jej sladkým perám.
"Ľúbim ťa." Zašepkal jej do pier pomedzi bozky.
"Si krásna." Zašepkal, prstami opustil jej stvrdnuté bradavky a do rúk chytil jej ružovkastú tvár, keď sa plnými perami prilepil na tie jej, opuchnuté z vášnivého bozkávania.
Keď si z jej pier ukradol dostatok bozkov na to, aby sa mohol opäť posunúť nižšie a skúmať nové a nové miesta, ktoré doteraz ešte nemal príležitosť preskúmať, sa perami presunul na jej ušný lalôčik, ktorý jemne poláskal. Znovu sa perami prilepil na krk, kde skopíroval svoje predošlé kroky a každý jeden fliačik obdarúval malým božtekom.
Keď už vybozkával všetky značky, ktorými si označil svoju lásku, priateľku, polovičku, spriaznenú dušu, opäť sa posunul nižšie, tentokrát na miesto, ktoré už preskúmal svojimi rukami . Do úst si zobral jej pravú bradavku zatiaľ čo ľavú žmolil medzi svojimi prstami.
Vykríkla, prstami sa zaboria do jeho vlasov, za ktoré ho silno potiahla, keď jej v zubách stisol bradavku, Nechcela len prijímať. Chcela aj dávať, tak isto ako dával aj on, ale nachádzala sa v stave, kedy len ťažko zvládala prijímať to čo on dával.
Rozmazľoval ju. Staral sa o ňu. O jej myseľ aj telo. Poskytoval jej potešenie o akom ani nevedela, že vôbec existuje. Chcel, aby vedela ako veľmi jej na nej záleží. Ako veľmi sa chce o ňu starať. Ako veľmi ju ľúbi.
A ona to vedela. Vedela, že ju má rád. Že ju ľúbi, a že tu pre ňu vždy bude, keď ho bude potrebovať. No vedela, že je preňho veľmi ťažké také niečo priznať lebo sa nechce zraniť. Vedela, ako veľmi ho bolí fakt, že to nedokáže priznať. Vedela, ako sa preto trápi. Avšak nevedela, ako ho z toho dostať.
Preto sa len s ťažkým srdcom pozerala na to, ako sa trápi a ako sa všetky jeho pokusy vyznania lásky skončia sexom. I keď tentokrát to bolo iné. Jeho činy, dotyky, úsmev, oči, ktoré žiarili šťastím jej naznačovalo, že teraz to nebude len sex, ktorý si obaja užijú a obom poskytne dostatočné uspokojenie.
Naposledy jej perami prešiel po bradavke, a keď ten istý postup zopakoval aj u druhej bradavky, opäť sa vrátil späť k jej ústam, kde si vymenili zopár bozkov, a potom s úsmevom zopakoval svoju trasu cez ušný lalôčik, krk, kľúčnu kosť, prsia až k medzierke medzi prsiami, kde tiež zanechal zopár bozkov a presunul sa nižšie k brušku.
Božtek za božtekom venoval každému jednému rebru s vetou čo najviac na nej miluje. Od očí, úsmevu, kriviek až po jej povahu a činy. Nebol si ničím istý. Nevedel čo sa stane. Či s ním ostane alebo nie. Či ju ešte niekedy uvidí. Ale bol si istý jednou vecou. A vedel, že teraz je ten správny čas.
Tesne nad podbruškom sa zastavil a cestičkou, ktorou šiel dole sa vrátil hore. Na chvíľu sa zastavil pri pupku, do ktorého vkĺzol jazykom a s láskou ju tam pošteklil. Robilo mu radosť, keď videl ako sa prehýna od rozkoše, ktorú jej spôsoboval on. Šikovným jazýčkom ďalej postupoval cez prsia, krk, dokonca ani jej ušný lalôčik neušiel jeho perám, až sa na koniec dopracoval k tým jej sladkým perám.
"Ľúbim ťa." Zašepkal jej do pier pomedzi bozky.
...
"Miláno, ste najlepší!!!" Skríkol, keď odohrali posledný song so svojho playlistu na jednom z najväčších štadiónov sveta. Znovu.
"Milujeme vás!!!" Ozval sa Niall, jeho najlepší kamoš, ktorý mu prehodil ruku cez plecia zatiaľ čo v druhej držal svoju obľúbenú gitaru a šťastne ju zdvíhal nad hlavu.
"Dnešný večer bol absolútne jeden z najlepších nocí v našich životoch!!" Povzbudil ich Zayn, na čo mu prišla hlasná odozva v podobe kriku a revu od ich najlepších a najšialenejších fanúšikov.
"Ste skvelí!!!" Škeril sa na nich Louis, ktorý sa za tie roky vôbec nezmenil. Stále to bol ten šialený chlapec ako na začiatku. Aj keď mu už ťahalo na 30.
"Užite si ešte dnešný večer. Dobrú noc, San Siro, boli ste úžasní!!" Skríkol Harry, ktorému sa za tie roky nezmenil len hlas na ešte chrapľavejší, ale aj jeho kučery nabrali na objem a on si ich odmietal stále ostrihať.
Po tejto vete sa spoločne objali, poslednýkrát poklonili a s úsmevom zoskočili z pódia. Stále ich to bavilo. Stále to milovali. A ešte ich to vôbec neomrzelo. Práve naopak. Čím častejšie sa objavovali na pódium, tím ich to vyše bavilo.
Aj po 7 rokoch, kedy si každý myslel, že to konečne vzdajú, opustia fanúšikov a svet hudby a ostanú sa venovať čisto len rodine s miliónmi na účtoch, sa rozhodli pokračovať a vytvárať svojim fanúšikom, ktorí rovnako starli tak isto ako oni, úsmevy na tvárach.
Po 7 rokoch, sa chystali vydať ich 7 album. Album, ktorý bude rovnako na prvom mieste v desiatkách krajinách ako tých 6 predchádzajúcich. Bolo to neuveriteľné. Bolo to vzrušujúce. Bola to tá najlepšia vec v ich životoch, spolu s rodinou, ktorá sa im mohla stať.
Zmenili sa. Zmenili svoje zmýšľanie. Svoje povahy. Výzor. Vyrástli. Z chlapcov, ktorí si splnili svoje najväčšie sny, vyrástli dospelí muži, ktorí si našli svoje spriaznené duše a založili si rodiny. Stali sa z nich muži, ktorí aj napriek tomu, že mali doma milujúce manželky a deti, aj naďalej žili svoje sny a boli šťastní.
Šťastie. To bolo preňho to najhlavnejšie hneď po zdraví. A keďže zdravie už mal, hľadal svoje šťastie. A to aj našiel. Nikdy by neveril, že mu jedna obyčajná náhoda zmení život. Neveril by nikomu, keby mu povedali, že keď si pôjde kúpiť šišky, stretne svoju vyvolenú. Nikdy neveril na osud či náhodu. Avšak potom ako našiel svoju vyvolenú, si dával pozor čo hovorí.
...
"James!!! Čo som ti o tom hovoril?? Loki nemôže sladkosti." Okríkol svojho syna, ktorý pobehoval pred ním spolu s ich psom Lokim, ktorého sa snažil potajomky kŕmiť sladkosťami, ktoré mu nabalila jeho mamka.
James. Ten malý zázrak, ktorý mu pred 7 rokmi padol do rúk rovnako ako jeho mama. A bol jeho. Možno ho nesplodil. Možno sa naňho vôbec nepodobal. Možno nemal také nadanie aké mal on, ale vychoval ho. Snažil sa mu dať tu správnu výchovu, akú mu dal aj jeho otec. A on bol za to vďačný.
Bol vďačný za to, že má otca, ktorý ho vychoval. Ktorý mu pomáhal vo všetkom. Ktorý ho podporoval v jeho snoch. Ktorý ho naučil ako sa správať k ženám. Ktorý ho naučil ako vychovávať svojho syna. Nezáležalo na tom, kto ho splodil. Ale kto ho vychoval.
Od narodenia ho viedol správnou cestou a učil ho len správne veci a choval sa k nemu ako ku svojej krvi, ktorou koniec koncov aj bol. Aspoň on ho tak vnímal. A bol si celkom istý, že aj malý James ho tak vnímal, keď za ním chodil s tým najkrajším slovom, aké si správny otec môže priať - "otec."
"Oci!! Oci!! Loki ušiel!!" So strachom za ním dobehol jeho syn, ktorý mal modré oči po svojom stvoriteľovi a čierne vlasy po svojej krásnej mamke. To spolu nádherne kontrastovalo a on si bol istý, že za pár rokov to bude pravý lámač ženských sŕdc.
"Čo sa stalo?? Kam ušiel??" Opýtal sa ho, poznal svojho psa veľmi dobre a vedel, že by nikdy len tak neušiel.
"J-Ja neviem. Iba sme sa naháňali, keď zrazu niečo zbadal a rozbehol sa preč." Smutne sklopil svoje nádherné očká, tak isto, ako to často robievala jeho mamka, keď bola smutná a odmietala komunikovať.
"Poď, pôjdeme za ním. Určite ho nájdeme." Usmial sa, postrapatil mu havranie vlasy a spolu sa vydali po ceste, ktorou Loki ušiel, až pokiaľ ho nenašli.
"Loki!!" James nadšene skríkol a rozbehol sa za ním nevšímajúc si ženu, ktorá stála pri ňom a s úsmevom ho škrabkala medzi uškami.
Za to on si ju všimol veľmi dobre. Všimol si krásny úsmev, ktorý jej málokedy zmizol z tváre. Všimol si maličké vrásky okolo očí, ktoré sa jej tam objavovali pri jej smiechu, ktorý na nej tak veľmi miloval. A neuniklo mu ani jej rastúce bruško, ktoré nemala keď sa naposledy videli.
FLASHBACK
Unavene si pretrel červené oči a vystúpil z výťahu pri ich byte. Vo vrecku nahmatal kľúče a ten správny strčil do kľúčovej dierky. Hneď, ako otvoril dvere naňho vyskočila jeho štvornohá láska Loki, ktorého poškrabkal medzi uši, vyzul si boty a prešiel do kuchyne, kde ho čakala aj jeho priateľka, až ju tak ešte mohol nazývať, Vanessa, ktorá sa netvárila príliš nadšene.
Veci sa zmenili. Zmenil sa Liam. Zmenila sa Vanessa. A Liam nevedel ako ďalej. Nevedel čo cíti. Čo cíti k Vanessi. Čo cíti Maddy. Nevedel či ma naďalej zotrvať vo vzťahu, alebo sa ma rozísť so svojou dlhoročnou priateľkou a odísť k Maddy, k žene, ktorá mu za pár dní pomotala hlavu.
"Znovu si bol za ňou?!" Skríkla rozčúlene, keď ho videla stáť medzi dverami do kuchyne.
Liam momentálne trávil až priveľa času s Maddy a s malým Jamesom. Bol tu pre ňu každý deň, každú minútu, každú sekundu. Ona zavolala a on pribehol. Vážila si jeho pozornosti. Bola rada, že pri nej aspoň niekto stojí a pomáha jej. Preto to nikdy nezneužívala a volala len v prípadoch kedy Liama naozaj potrebovala, čo bolo v týchto dňoch veľmi často, keďže potrebovala seba aj malého uživiť.
"Upokoj sa." Zamrmlal Liam, keď sa vrátil späť na chodbu, aby si odložil kabát.
"Ja som pokojná!!!" Skríkla ešte hlasnejšie, až to ním trhlo. Bol zvyknutý na jej krik, ale už ho to unavovalo. Stále dokola tá istá rozprávka.
"To vidím." Provokačne sa zasmial, keď okolo k nej prešiel do chladničky odkiaľ si vybral pivo.
"Prečo to robíš??" Zúfalo sa spýtala, keď mu prsty zaryla do ruky, keď sa chystal prejsť do obývačky a zapnúť si TV, kde dávali basketbalový západ.
"Robím čo??" Zašepkal, pristúpil k nej bližšie až sa dotýkali nosmi.
"Ty. Veľmi. Dobre. Vieš. Čo!! Správaš sa, akoby sa nič nedialo." Prstom mu šťuchala do ramena pri každom jednom vyslovenom slove, až ho pomaly od seba odtláčala.
"Veď ono sa ani nič nedeje." Usmial sa na ňu.
"Takže podľa teba je toto nič??" Neveriacky nadvihla obočie.
"Potrebovala pomoc. Prečo to nedokážeš pochopiť??" Unavene na ňu pozrel. Táto hádka sa opakovala každý deň a on už nevládal. Nevedel ako jej to má ešte vysvetliť, aby to pochopila.
"Tak prečo neustále volá len tebe??" Nahnevane rozhodila rukami, tiež ju to nebavilo. Nebol len Liam, ktorému to liezlo na nervy. Ona mala tiež svoj život a chcela vedieť, či doňho ešte Liam zapadá, alebo sa môže zbaliť a odísť do svojho bytu, ktorý prenajíma.
"Nikoho iného nemá." Odvrátil hlavu, stále ťažko prežíval, že aj napriek tomu, že sa so svojou matkou ako tak zmierila, bol on jediný komu dôverovala. Áno, bol rád, že je to práve on, ale bol smutný z toho, že sa jej každý obrátil chrbtom, keď ich najviac potrebovala.
"Miluješ ju??" Vypadlo z nej po chvíli a úprimne, ani jedného z nich neprekvapilo, že to už konečne niekto vyslovil.
"Neviem." Zašepkal a prešiel do obývačky, kde si ubolene sadol na pohovku a hlavu schoval do dlaní, zatiaľ čo sa Vanessa okolo neho prehnala ako hurikán do izby, spod postele vytiahla kufor a začala doň baliť svoje veci.
FLASHBACK
"Vanessa." Prekvapivo zašepkal, no aj tak s úsmevom prešiel k nej a objal ju.
"Liam." Šťastne sa usmiala a ešte raz poškrabkala Lokiho medi uškami.
"Čo tu robíš??" Spýtal sa a oči mu padli na jej stále zväčšujúce sa bruško.
"Sme predsa v parku." Povedala mu, akoby to doteraz nevedel a zasmiala sa na jeho hlúpej otázke.
"Prepáč, som len prekvapený, že ťa tu vidím. Vieš, naposledy, kedy sme sa videli ..." Načal bolestivú tému, no on nevedel, že mi Nessa už dávno odpustila.
"Keď sme sa rozišli." Doplnila ho, pohladila sa bruško, kde sa nachádzal jej a Marcusov, jej priateľ, spoločný dôkaz lásky.
"A nebolo to práve v dobrom." Nervózne sa zasmial. Na toto stretnutie sa pripravoval roky, no teraz, keď tu stojí, nevedel čo má robiť.
"Liam, nemusíš sa trápiť. Ja som ti už dávno odpustila. Popravde, volala som ti niekoľkokrát už pár rokov dozadu, ale zmenil si si číslo, tak som nemala možnosť ti to povedať." Usmiala sa, bolo na nej vidieť ako veľmi je šťastná. A to robilo šťastného aj Liama, ktorý teraz mohol s čistým srdcom urobiť to o čom sníval už dlhé mesiace.
"Čo sa stalo?? Kam ušiel??" Opýtal sa ho, poznal svojho psa veľmi dobre a vedel, že by nikdy len tak neušiel.
"J-Ja neviem. Iba sme sa naháňali, keď zrazu niečo zbadal a rozbehol sa preč." Smutne sklopil svoje nádherné očká, tak isto, ako to často robievala jeho mamka, keď bola smutná a odmietala komunikovať.
"Poď, pôjdeme za ním. Určite ho nájdeme." Usmial sa, postrapatil mu havranie vlasy a spolu sa vydali po ceste, ktorou Loki ušiel, až pokiaľ ho nenašli.
"Loki!!" James nadšene skríkol a rozbehol sa za ním nevšímajúc si ženu, ktorá stála pri ňom a s úsmevom ho škrabkala medzi uškami.
Za to on si ju všimol veľmi dobre. Všimol si krásny úsmev, ktorý jej málokedy zmizol z tváre. Všimol si maličké vrásky okolo očí, ktoré sa jej tam objavovali pri jej smiechu, ktorý na nej tak veľmi miloval. A neuniklo mu ani jej rastúce bruško, ktoré nemala keď sa naposledy videli.
FLASHBACK
Unavene si pretrel červené oči a vystúpil z výťahu pri ich byte. Vo vrecku nahmatal kľúče a ten správny strčil do kľúčovej dierky. Hneď, ako otvoril dvere naňho vyskočila jeho štvornohá láska Loki, ktorého poškrabkal medzi uši, vyzul si boty a prešiel do kuchyne, kde ho čakala aj jeho priateľka, až ju tak ešte mohol nazývať, Vanessa, ktorá sa netvárila príliš nadšene.
Veci sa zmenili. Zmenil sa Liam. Zmenila sa Vanessa. A Liam nevedel ako ďalej. Nevedel čo cíti. Čo cíti k Vanessi. Čo cíti Maddy. Nevedel či ma naďalej zotrvať vo vzťahu, alebo sa ma rozísť so svojou dlhoročnou priateľkou a odísť k Maddy, k žene, ktorá mu za pár dní pomotala hlavu.
"Znovu si bol za ňou?!" Skríkla rozčúlene, keď ho videla stáť medzi dverami do kuchyne.
Liam momentálne trávil až priveľa času s Maddy a s malým Jamesom. Bol tu pre ňu každý deň, každú minútu, každú sekundu. Ona zavolala a on pribehol. Vážila si jeho pozornosti. Bola rada, že pri nej aspoň niekto stojí a pomáha jej. Preto to nikdy nezneužívala a volala len v prípadoch kedy Liama naozaj potrebovala, čo bolo v týchto dňoch veľmi často, keďže potrebovala seba aj malého uživiť.
"Upokoj sa." Zamrmlal Liam, keď sa vrátil späť na chodbu, aby si odložil kabát.
"Ja som pokojná!!!" Skríkla ešte hlasnejšie, až to ním trhlo. Bol zvyknutý na jej krik, ale už ho to unavovalo. Stále dokola tá istá rozprávka.
"To vidím." Provokačne sa zasmial, keď okolo k nej prešiel do chladničky odkiaľ si vybral pivo.
"Prečo to robíš??" Zúfalo sa spýtala, keď mu prsty zaryla do ruky, keď sa chystal prejsť do obývačky a zapnúť si TV, kde dávali basketbalový západ.
"Robím čo??" Zašepkal, pristúpil k nej bližšie až sa dotýkali nosmi.
"Ty. Veľmi. Dobre. Vieš. Čo!! Správaš sa, akoby sa nič nedialo." Prstom mu šťuchala do ramena pri každom jednom vyslovenom slove, až ho pomaly od seba odtláčala.
"Veď ono sa ani nič nedeje." Usmial sa na ňu.
"Takže podľa teba je toto nič??" Neveriacky nadvihla obočie.
"Potrebovala pomoc. Prečo to nedokážeš pochopiť??" Unavene na ňu pozrel. Táto hádka sa opakovala každý deň a on už nevládal. Nevedel ako jej to má ešte vysvetliť, aby to pochopila.
"Tak prečo neustále volá len tebe??" Nahnevane rozhodila rukami, tiež ju to nebavilo. Nebol len Liam, ktorému to liezlo na nervy. Ona mala tiež svoj život a chcela vedieť, či doňho ešte Liam zapadá, alebo sa môže zbaliť a odísť do svojho bytu, ktorý prenajíma.
"Nikoho iného nemá." Odvrátil hlavu, stále ťažko prežíval, že aj napriek tomu, že sa so svojou matkou ako tak zmierila, bol on jediný komu dôverovala. Áno, bol rád, že je to práve on, ale bol smutný z toho, že sa jej každý obrátil chrbtom, keď ich najviac potrebovala.
"Miluješ ju??" Vypadlo z nej po chvíli a úprimne, ani jedného z nich neprekvapilo, že to už konečne niekto vyslovil.
"Neviem." Zašepkal a prešiel do obývačky, kde si ubolene sadol na pohovku a hlavu schoval do dlaní, zatiaľ čo sa Vanessa okolo neho prehnala ako hurikán do izby, spod postele vytiahla kufor a začala doň baliť svoje veci.
FLASHBACK
"Vanessa." Prekvapivo zašepkal, no aj tak s úsmevom prešiel k nej a objal ju.
"Liam." Šťastne sa usmiala a ešte raz poškrabkala Lokiho medi uškami.
"Čo tu robíš??" Spýtal sa a oči mu padli na jej stále zväčšujúce sa bruško.
"Sme predsa v parku." Povedala mu, akoby to doteraz nevedel a zasmiala sa na jeho hlúpej otázke.
"Prepáč, som len prekvapený, že ťa tu vidím. Vieš, naposledy, kedy sme sa videli ..." Načal bolestivú tému, no on nevedel, že mi Nessa už dávno odpustila.
"Keď sme sa rozišli." Doplnila ho, pohladila sa bruško, kde sa nachádzal jej a Marcusov, jej priateľ, spoločný dôkaz lásky.
"A nebolo to práve v dobrom." Nervózne sa zasmial. Na toto stretnutie sa pripravoval roky, no teraz, keď tu stojí, nevedel čo má robiť.
"Liam, nemusíš sa trápiť. Ja som ti už dávno odpustila. Popravde, volala som ti niekoľkokrát už pár rokov dozadu, ale zmenil si si číslo, tak som nemala možnosť ti to povedať." Usmiala sa, bolo na nej vidieť ako veľmi je šťastná. A to robilo šťastného aj Liama, ktorý teraz mohol s čistým srdcom urobiť to o čom sníval už dlhé mesiace.
...
"Liam James Payne. Berieš si za manželku tu prítomnú Madeleine Jane Collins??" Opýtal sa ho kňaz na koniec obratu, kedy bol už Liam úplne vynervovaný a na dne svojich síl. Už chcel mať svoju Maddy doma, v posteli, čo najďalej od okolitého sveta.
"Beriem." Dychtivo zašepkal a pozrel svojej láske do očí.
"A preto sa ťa pýtam Liam James Payne, sľubuješ pred Bohom, že budeš tú prítomnej Madeleine Jane Collins verným manželom, že ju nikdy neopustíš ani v šťastí či nešťastí, ani v zdraví či v chorobe, a že ju budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života, či sľubuješ??"
"Sľubujem." Povedal tak hlasno, aby počula každá jedna myš v útrobách kostola, ako veľmi ju miluje.
"Madeleine Jane Collins. Berieš si za manžela tu prítomného Liama Jamesa Payne??" S otázkou sa tentokrát obrátil na Maddy, ktorá by mala byť nervózna, ako každá jedna žena vo svoj veľký deň, ale ona nebola. Mala jasno koho ľúbi a s kým ste stráviť zbytok života. Nemala byť prečo nervózna.
"Beriem." Usmiala a stisla Liamovu trasúcu ruku vo svojich rukách.
"A preto sa ťa pýtam Madeleine Jane Collins, sľubuješ pred Bohom, že budeš tu prítomnému Liamovi Jamesovi Paynovi vernou manželkou, že ho nikdy neopustíš, ani v šťastí či nešťastí, ani v zdraví či v chorobe, a že ho budeš milovať a ctiť po všetky dni svojho života, či sľubuješ??"
"Sľubujem." Zašepkala, do očí sa jej tlačili slzy od šťastia. Bola šťastná a zamilovala. Konečne mala rodinu, po ktorej túžila.
"Mocou, ktorú mi zveril samotný Boh, vás prehlasujem za muža a ženu. Môžete pobozkať nevestu." Usmial sa na nich a rukou pokynul k Liamovi, ktorý si bez váhania pritiahol Maddy do náručia a so slovami: "Milujem ťa" ju pobozkal.
THE END
- je mi veľmi ľúto, že som po prvýkrát nesplnila svoj sľub a pridávam časť až teraz :)) mohla by som tu vypísať kopu výhovoriek, ktoré by na to sedeli, ale na čo?? Buďme k sebe úprimní, jednak sa mi ani veľmi nechcelo, nevedela som, ako presne sformulovať túto časť, nevedela som ako začať, čo všetko bude obsahovať a tak som to zakaždým nechala tak, keď som sa rozhodla písať. Druhák, v pondelok som prišla z Prahy, v stredu ma chytili menšie teploty a každí z vás uzná, keď ste chorí, ste vôbec radi, že žijete, nie to ešte písať časť :)) Ale som rada, že ju pridávam až teraz, 2459 slov, časť sa mi páči a úprimne som rada, že som sa Baby konečne zbavila, keď ju píšem už nehorázne dlho a vyše polroka mala stopku :)) Chcem sa ešte poďakovať všetkým vám, ktorí ste túto poviedku čítali, komentovali a netrpezlivo čakali na novú časť :* Som vám za to veľmi vďačná a snáď ešte so mnou vydržíte pri pár poviedkach, ĎAKUJEM!!!
Kamoo :3 libovka :O jen me sere,ze uz je konec :'( zamilovala jsem si to zase :) ale to u tvých průběhu jde snadno takze normalka :D bude mi to chybět,ale tesim sr na neco noveho :3 <3<3 myslim,ze lepší konec být nemohl :3
OdpovedaťOdstrániťkrásny koniec :) ja ďakujem za krásny príbeh, kt. mi vyčaril úsmev na tvári x
OdpovedaťOdstrániťNádherná časť... tušila som, že nakoniec skončí s Maddy a som zato nehorázne rada... príbeh sa mi celkovo veľmi páčil... bude mi chýbať...
OdpovedaťOdstrániť