Story Of My Life 2/3

UPOZORNENIE: Treba si prečítať aj prvú časť (klik) pretože nastala menšia chyba z mojej strany.










"S.O.S.!!!" Pípol jej mobil, ale ona ho ignorovala. Potrebovala dopísať záverečnú prácu do školy. Už jej zostávali len dva dni a vďaka Niallovi sa nedokázala poriadne sústrediť. Neustále ho mala v hlave a nemohla ho z nej dostať von.

"JE TO NAOZAJ SÚRNE!!" Odfrkla si a hodila mobil za seba na posteľ. Potrebovala sa naozaj sústrediť a Niall jej nijako nepomáhal. Ako vždy.

"POTREBUJEM ŤA."  

Rozhodla sa ignorovať ďalšie správy, ktorými zaplavil jej mobil, nasadila si slúchadla do uší, a keď si pustila upokojujúce tóny klavíra, konečne sa pustila do písania. Na koniec, pod dvoch hodinách neustáleho písania, ju vyrušil až dotyk na jej pleci. Od ľaku nadskočila, vybrala si slúchadla z uší a nahnevane sa otočila na votrelca, ktorý si dovolil ju vyrušiť a naľakať zároveň.

"Isteže si to ty." Ironicky sa zasmiala.

Samozrejme, že mohla očakávať Nialla. Vedela, že keď mu nebude odpisovať na správy a na koniec zdvíhať ani telefonáty, príde za ňou sám. Nečakala však, že to bude tak skoro. Nestihla sa nijako pripraviť. Hlave psychicky. Nestihla vymyslieť žiadne argumenty, ktorými ho chcela odzbrojiť. Dnes mali predsa posledný koncert v Londýne. Vôbec tam nemal byť.

"Stalo sa niečo?" Prekvapene sa spýtal. Tento tón od nej nečakal. Popravde ho nikdy pred tým ešte nepočul.

"Ja neviem, stalo? Ty ma otravuješ celý deň." Prevrátila očami pri spomenutých správach.

Tak veľmi sa mu chcela hodiť okolo krku a povedať mu všetko čo mala na srdci. To ako rada ho vidí. Ako jej veľmi chýbal. Ako ho ľúbi. Ale hrdosť jej to nedovolila. Hnev bol silnejší ako láska k nemu a ona ho nevedela ovládať.

"Alex má predsa narodeniny." Usmial sa, akoby si neuvedomoval tú strašnú chybu, ktorú spravil v Amerike, keď jej naznačil, že už ju nepotrebuje.

"Áno, ja viem. Pred pár dňami som dala tvojej mame darček. Snáď mu ho dá aj z venovaním." Usmiala sa. Falošne zdvihla kútiky úst a ukázala svoje zuby.

Poznal ju. Vedel, že sa niečo deje. Ale nevedel čo. Nevedel, že on je za tým aká je. Nevedel, že ho miluje. Nevedel, že sa naňho hnevá kvôli Emme.  Emma, žena, ktorá mu zmenila život trikrát. Prvýkrát, keď ju stretol a začali spolu chodiť. Niki sa nepozdávala, ale on nedal na jej slová. Potreboval sa zbaviť tých neopätovaných citov zo strany Nicol, že sa rozhodol, že začne chodiť s Emmou. Po dvoch mesiacoch sa rozišli, pretože Emma žiarlila na Nikki. Na kamaráta s ňou trávil až priveľmi veľa času. Určite nečakal, že o deväť mesiacov mu porodí syna, ktorého mu o ďalšie dva mesiace nechá pred dverami domu v Amerike. To bolo druhýkrát kedy mu zmenila život. A poslednýkrát mu ho zmenila pred pár dňami, kedy znovu odišla a tentokrát už navždy.

Vtedy vedel, že toto je jeho posledná šanca. Boh mu dával jasné znamenie a on musel konať. Vedel, že ak to neurobí teraz, neodváži sa už nikdy. Preto sa rozhodol pre Alexove narodeniny. Boli v deň ich posledného koncertu v Londýne. A ako lepšie vyznať svoje city ako pred živým publikom?

"Prečo si mu ho nedala osobne?" Spýtala sa. Nechápal ju. Snažil sa, naozaj sa snažil nájsť v hlave dôvod čim ju niečim nenaštval, avšak nevedel si na nič spomenúť.

"Poznáš môj názor na Emmu." Odvrkla, snažila sa nezvýšiť svoj hlas. Chcela dať najavo ako je jej to jedno, ale opak bol pravdou. Vôbec je to nebolo jedno.

"Emma už vyše nebude problém." Zašepkal. Nevedel ako jej to má správne povedať. Nenávidel, keď mala pravdu, pretože ju mala vždy. Lenže teraz už bolo zbytočné to pred ňou skrývať.

"Ale nehovor." Zasmiala sa. Sama nechápala svoje správanie. Chcela ho objať a povedať mu, že ju to mrzí, aj keď mala pravdu, ale z úst jej vychádzali iné slová a jej telo vykonávalo iné pohyby ako chcela.

"Prestaň byť taká a povedz čo sa stalo." Prevrátil očami. Nepáčilo sa mu kam táto situácia smeruje.

"Je smutné, že to nevieš, Niall. Poznáme sa celý život a ty ani nevieš kedy si mi ublížil. Naozaj neviem či sa mám z toho smiať alebo plakať." Zasmiala sa. Nakoniec sa zasmiala. Mama jej veľakrát pripomínala, že kvôli chlapcom nesmie plakať.

"Neviem o čom hovoríš." Pokrútil hlavou aby uistil aj sám seba. Naozaj nemám ani len poňatie.

"Tam sú dvere." Kývla hlavou smerom ku dverám a obrátila sa mu chrbtom. Nemohla sa pozerať do jeho modrých očí. Znovu by sa v nich stratila a nikdy by sa neodvážila mu povedať to čo sa chystala mu povedať.

"Nikki pozri ja naozaj ne-" Skočila mu do reči. Už vyše nevládala počúvať tie jeho táraniny, ktoré tára, keď je nervózny.

"Si hrozný Niall, vieš o tom?!! Celý život som tu pre teba, pomáham ti. Starám sa o tvoje dieťa a ty ani nevieš kde si spravil chybu!!" Skríkla, snažila sa udržať slzy, ale nešlo to. Chcela, aby ju videl takú ubolenú, možno si spomenie.

"Nerob zo mňa sviniara. Veľmi dobre vieš, že aj ja som tu vždy pre teba. Aj počas koncertov!!" Skríkol, mal pravdu. Ale toto nie je o nej. Je to o ňom.

"Vzdal si sa kvôli mne všetkého a odišiel na rok do cudzej krajiny a staral si sa o moje dieťa? Hm?!! Povedz!! Vzdal?!! A potom si mi len tak povedal, že už ma nepotrebuješ, vieš ako to bolí, Niall?" Zo začiatku kričala, ale ku koncu už len šepkala. Už nemala silu.

"Kedy som ti povedal, že ťa nepotrebujem?" Stále nevedel o čom je reč. Bol nahnevaný, že je ona nahnevaná.

"Keď sa vrátila Emma. Dal si jej prednosť predo mnou. Pred nami." Hlas sa jej ku koncu zlomil, nechcela mu povedať čo k nemu cíti. Chcela mu povedať ak"o veľmi ho nenávidí.

"Žiadne my nie je. Alex je naše dieťa. Moje a Emmine. Nie tvoje. Ako som už hovoril, som ti naozaj vďačný za to, že si nám pomohla. Nikto by to nikdy nespravil. Ale Emma je jeho matka, musíš to pochopiť, Nikki. Musel som jej dať prednosť." Snažil sa jej to vysvetliť, ale nedalo sa. Bola až priveľmi tvrdohlavá.

"Nikto by to nikdy nespravil pretože nikto ťa nemiluje tak ako milujem ja teba!!!" Skríkla neuvedomujúc si čo vyslovila. Tak strašne ju boleli Niallove slová. Tak strašne sa nenávidela za to, že ho ľúbi.

"M-Miluješ ma?" Spýtal sa prekvapene. Poznali sa celý život a nikdy mu nenaznačila, že by k nemu niečo cítila. Narozdiel od neho. On jej to naznačoval neustále, ale ona si to nikdy nechcela pripustiť.

"Preč. Choď preč, Niall. Prosím." Zašepkala, keď videl, že k nej spravil prvý krok.

Nerozhodne na ňu pozrel nevediac čo spraviť. Mal dve možnosti. Buď jej povie, že ju tiež ľúbi a všetko sa skončí sladkým bozkom na jej krásne veľké ružové pery. Aspoň tak si to vždy predstavoval. Tak veľmi túžil ochutnať jej pery. Druhou možnosťou bolo, že odíde a bude pokračovať podľa plánu, ktorý vymyslel v lietadle z Ameriky do Londýna. Ale to nevedel ako sa to celé strhne. Na koniec sa však rozhodol pre druhú možnosť, aj keď vedel, že ju bude veľmi bolieť ak teraz odíde.

"Prepáč mi to." Zašepkal a bez ďalších zdĺhavých slov opustil jej byt.

Zdrvene sa zosunula na zem a rozplakala sa. Myslela si, že viac to ani nejde, ale išlo to. Bolesť zaplavila celé jej telo a ona nevedela čo robiť. Chcela zavolať mame, ale vedela čo by jej povedala. Ja som ti hovorila. A na to práve nemala náladu. Navyše, určite by tam bol aj otec, ktorý Niallovi ešte stále neodpustil zničený trávnik. Preto jej nezostávalo nič iné, len vyliezť na postel, zabaliť sa do deky a plakať až pokiaľ sa nebude cítiť o niečo lepšie.

Avšak úľava neprichádzala ani po pár hodinách kedy Nicol už nemala čo plakať, preto len unavene pozerala pred seba a snažila sa prísť na to čo bude ďalej. Nevedela či Nialla ešte niekedy uvidí. Nevedela či ho chce ešte vidieť. Bolelo ju to ako sa zachoval. Tak veľmi ju to bolelo.

Vyznala mu city. Povedala mu, že ho ľúbi. Že ho miluje. A on jej na to nepovedal nič. Nič čo chcela počuť, aby povedal. Namiesto toho zašepkal len jedno hlúpe prepáč. Ani vtedy si neuvedomoval ako veľmi ju zraňuje. A ona už mala dosť neopätovaných citov.

Odhodila zo seba deku, ktorá bola nasiaknutá jej slzami a postavila sa z postele. Skôr než však mohla zničiť všetky spomienky, ktoré na Nialla mala, sa ozval zvonček od dverí. Pozrela na hodiny, aby sa uistila, že je dostatok hodín na to, aby sa Niall nemohol vrátiť späť pretože mal koncert.

"Kto je?" Skríkla zachrípnutým hlasom. Dúfala, že osobe za dverami nedôjde, že plakala.

"Ja. Liam." Ozvalo sa spoza dverí. Nicol rýchlo zamrkala aby odohnala všetky slzy a rozbehla sa do kúpeľne, aby aspoň trochu zmazala fakt, že plakal niekoľko hodín.

"Už idem!" Skríkla, keď sa znovu ozval zvonček.

"No konečne." Udychčane sa zasmial a vošiel dnu. Bolo na ňom vidno, že nečakal na výťah a radšej vybehol schody hore.

"Čo horí?" Otrávene sa spýtala. Nemala náladu ani na jednoho z nich. Hlavne ak ich poslal Niall.

"Áno. Za hodinku začína koncert a nemá kto postrážiť malého Alexa. Emma zmizla, Maura je v Írsku, Lou je chorá a tak Lottie stráži malú, a Alex sa Sophii bojí, to vieš." Rýchlo zo seba vysypal a už držal Nicol na ruku.

"A-Ale ja n-nemôžem." Snažila sa z toho vykrútiť, ale Liam jej veľmi nedal na výber. Keď na ňu pozrel svojimi hnedými očami, povzdychla si a Liam sa víťazne usmial. "Počkaj tu, prezlečiem sa." Dodala  a zmizla v kúpeľni.

Vedela, že robí opäť chybu. Obrovskú chybu. Chcela naňho zabudnúť. Aj na jeho syna. Nechcela sa neustále točiť v jednom kolotoči. Chcela sa z neho konečne dostať von. Ale koniec koncov, nemohla to nechať len tak. Nemohla Alexa nechať napospas cudzím ľuďom. Až priveľmi jej na ňom záležalo. Aj na Niallovi. Aj keď jej nepatril ani jeden z nich.

Flustrujúco si povzdychla a zahnala všetky myšlienky na Nialla. Ešte na to bude mať dosť času. Tvár si znovu opláchla vodou a obliekla si na seba jej obľúbené kvietkované šaty, ktoré si doniesla z dovolenky z Barcelony, kde boli spolu s Niallom a Alexom. Jednoducho na nich nevedela prestať myslieť, jej celý život sa točil okolo Nialla a Alexa. Ako na kolotoči.

Znovu si povzdychla, rozpustila si vlasy, ktoré následne prešla hrebeňom, a keď zistila, že to nemalo žiaden účinok, znovu si ich stiahla do chvosta. Na tvár si naniesla len jemnú vrstvu make up, nemala sa pre koho skrášľovať a ani na to nemala chuť. Potrebovala však zakryť tie hrozné kruhy pod očami.

Síce so sebou nebola veľmi spokojná, ale vedela, že už nič lepšie nevymyslí, preto po poslednom pohľade do zrkadla vyšla z kúpeľne, do malej kabelky rýchlo hodila mobil, peňaženku a vreckovky, keďže vedela, ako vždy, že dnes ešte slzy potečú dole prúdom. Pri dverách, kde na ňu netrpezlivo čakal Liam si obula Tomsky a z háčika zobrala kľúče, ktorými následne zamkla byt a vybrala sa dole schodmi s Liamom za chrbtom.