Bodyguard

Takže dodatočne k Harryho 22. narodeninám. Neverím, že ten čas tak rýchlo beží a z chlapca sa stal šarmantný mladý muž. 

"Charlotte." Zašepkal.

Nečakal, že dnešný večer sa takto zvrtne. Mal to byť len ďalší z tých večerov kedy sa ona bude hrať na princeznú a on na to dohliadne. Mal to byť len ďalší pokojný večer kedy bude ona rozdávať úsmevy a on sa bude smiať na jej hlúpych poznámkach o jej bratovi. Mal to byť jednoduchý obyčajný večer. Tak ako vždy.

"Pššt!" Okríkla ho.

Chcela ho. Chcela jeho šikovné prsty a sexy telo. Chcela jeho šikovné ústa. Ale nie preto, aby jej hovorili čo má robiť. Ale ju poučovali. Alebo jej niečo zakazovali.

Poznala pravidlá. Veď si ich sama stanovila. Potom ako Joseph odišiel na dôchodok, jej pridelili mladého Harolda a posledné čo očakávala bolo to, že bude taký atraktívny. A tak musela uzavrieť dohodu sama zo sebou. Bude pre ňu zakázaným ovocím.

Harry bol presný opak. Vôbec mu nerobilo problém držať si odstup od princeznej. Dokonca ju dokázal aj ignorovať. Avšak, pokiaľ nechcel, aby ho vyhodili, musel ju počúvať. Poslúchať ju. Strážiť ju.

Charlotte bola krásna, to áno. Bola stelesnením dokonalosti. To nemohol poprieť ani Harry. Ale on už bol zvyknutý na to, ako sa okolo neho ženy motajú. Povedzme, že ani naňho matka príroda nezabudla.

Ako samostatné jednotky boli obaja silný hráči. Ale ako tím, boli pre svet nebezpečný. Boli presným opakom samých seba, no možno práve preto im to tak spolu klapalo.

Charlotte Elizabeth. Princezná Charlotte Elizabeth. Druhorodený potomok kráľa Charlesa a jeho ženy Elizabeth. Mladá, krásna, múdra. Pripravená vládnuť svojej krajine ak by to náhodou s jej starším bratom, princom Williamom nevyšlo.

Harold Styles. Harold Edward Styles, potom dvoch obyčajných ľudí, ktorí ho splodili z lásky. Bol mladý, krásny a hlavne to bol veľký sukničkár. Tak ako ženská spoločnosť vyhľadávala tú jeho, on zase vyhľadával tú ženskú.

Charlotte bola veľmi múdra. Predsa len študovala na tých najlepších školách, zatiaľ čo si Harry musel vystačiť len s tými obyčajnými školami. Ale v tom nebol ten rozdiel Zatiaľ čo sa ona zaujímala o svet, o to, čo sa v ňom deje a chcela pomáhať, Harrymu to bolo jedno. Zastával sa myšlienky, čo sa ho netýka, do toho sa starať nebude.

Charlotte chcela zachrániť svet. Chcela znížiť počet týraných žien. Chcela pomôcť detským domovom. Chcela zastaviť týranie zvierat. Chcela zastaviť vojny, klamstvá politikov okrádajúcich nevinných ľudí. Chcela, aby bol vo svete mier.

Nemožná úloha. A ona to vedela. Ale chcela sa o to aspoň pokúsiť. Chcela byť aspoň trošku užitočná. A aj keď ju vychovali v rukavičkách a po celý čas mala na ružiach ustlané, vie aký je to pocit, keď život nie je fér. Moc a peniaze nie sú všetko. Ale sú to dva veľmi mocné nástroje, s ktorými, keď viete ako, dokážete ovládnuť svet.


A Harry, to bol presný opak. Život sa s ním nemaznal. Potom, čo mu v štyroch rokoch zomrela mamka na rakovinu a na to sa z jeho otca stal alkoholik, skončil v detskom domove. Ďalšie štyri roky putoval z jednej náhradnej rodiny do druhej a naozaj sa snažil zapadnúť do dokonalej rodiny a byť dokonalým synom, tak aby naňho bola jeho mamka pyšná, ale nebolo to také ľahké. Určite nie pre malého chlapca. Preto ho v osemnástich vykopli zo domova a on musel žiť na vlastnú päsť.

A keď ho jedného dňa prichýlil samotný šéf kráľovskej ochranky, neváhal, a využil príležitosť. Samozrejme, že bol taktiež múdry. Hoci veľakrát v škole predstieral, že nie je, bolo to len preto, aby si našiel kamarátov. Nikto sa predsa nechce baviť s chlapcom z detského domova. Tobôž nie s biflošom. Ale on, na rozdiel od Charlotty, nechcel zachrániť svet. Prečo by aj? Tento skazený svet mu zničil jeho život a jeho plán bol nasledovný - pozerať sa na to, ako sa tento svet ničí sám.

Nečakal však, že mu do cesty privedie samotnú princeznú Charlotte. Áno, bola krásna a páčila sa mu, ale nemal za potrebu ju zneužiť. Na to mal iné ženy. A ignorovať ju bolo oveľa jednoduchšie ako si myslela. A preto doposiaľ nemali žiaden konflikt. Až dodnes.

Konflikt. Nebol to konflikt. Konflikt je keď sa na niečo nezhodnete. Keď máte opačné názory. A ohľadom tejto veci, Charlotte a Harry nemali vôbec žiaden konflikt. Takže konflikt nebolo práve najlepšie slovo na pomenovanie tejto situácie. Povedzme, že aj tu platí obohraná pieseň - zakázané ovocie chutí najlepšie.

Jednoducho, mal to byť len ďalší pokojný večer. Ďalší pokojný večierok na počesť jej brata Williama, budúceho kráľa Anglicka. Ale to by si pre ňu otec nemohol pripraviť prekvapenie.

Večierok plynul tak ako vždy. Kráľ Charles sa spoločne s kráľovnou Elizabeth prechádzali pomedzi hostí, podávali si ruky so známymi, sem tam sa zastavili a prehodili zopár slov so starými priateľmi. Princ William behal z jedného rohu miestnosti do druhého , vítal sa z každým jedným hosťom osobne snažiac sa vyvolať dobrý dojem, zatiaľ čo princezná Charlotte stála v kúte s pohľadom upretým na španielského princa Filipa.

Dávno prekukla kráľove zámery. Poznala svojho otca dokonale. Priam, ako svoje vlastné topánky. Takže, keď jej oznámil, že sa dnes koná večierok na počesť jej brata nepozerajúc sa jej pritom do očí, vedela koľká bije. Okrem iného, všimla si kráľovnine narážky týkajúc sa tohto muža.

Chceli ich dať dokopy. Na to by prišiel aj slepý. Áno, mladý princ Filip bol krásny, láskavý a taktiež aj múdry. Nehovoriac o tom sexy španielskom prízvuku, ktorý dostáva do kolien nejednú ženu. Avšak, Charlotte sa princ Filip nepozdával. Viete, nebol tým lákavým zakázaným ovocím.

Kráľ Charles držal svoju jedinú dcéru, princeznú Charlotte, nakrátko. Nedovolil jej randiť len tak s hocikým. Preto možno doteraz ešte nikdy nerandila. A princ Filip to nemienil zmeniť. Ona totiž mala oči len pre jedného. A tým bol Harry.

Samozrejme, že jej neuniklo, že ju ignoruje. Dalo sa to od neho očakávať. Je to predsa jej strážca. On ju ma chrániť. Ma nasadiť svoj vlastný život kvôli jej ochrane. A oa vedela, že Harry by to urobil. Vykonával svoju prácu veľmi dobre. A to bolo to čo ju na ňom priťahovalo asi najviac. Pocit bezpečia.

Avšak, ako plynul večer a kráľ s kráľovnou na ňu tlačili viac a viac, aby išla za princom Filipom, priateľsky ho pozdravila a pustila sa s ním do reči, rozhodla sa porušiť protokol, a vypiť viac ako len  jeden pohár šampanského. A nezostalo to len pri dvoch. Ani troch, či štyroch. A keď Harry videl, ako sa bezdôvodne začína škeriť, vedel že už má dosť. A to ich dostalo tam, kde boli teraz.

Keď videl ako sa princezná Charlotte zbiera zo sedačky, na ktorú ju usadil, lebo nedokázala stáť na vlastných nohách, rýchlo k nej pristúpil, zobral ju na ruky ako princeznú, čo bola dosť irónia, keďže Charlotte ňou aj jem a čo najrýchlejšie opustili miestnosť plnú ľudí.

"Harry..." Zašepkala zvodne, ruky obmotané okolo jeho krku premiestnila do jeho kučeravých vlasov, za ktoré ho jemne zaťahala.

Ústami sa šikovne premiestnila zo sánky na krk, kde sa prisala na vystupujúcu žilu. Harry opatrne vydýchol, nechcel, aby vedela čo to sním robí. Ale Charlotte to vedel. A dokonale si to užívala.

"Musíš s tým prestať." Zašepkal a nohou kopol do tajných dverí v stene, aby sa vyhli kamerám. Nikto nepotrebuje vidieť opitú princeznú.

"A s čím?" Zasmiala sa a chcela zoskočiť z jeho náruče, ale on ju nepustil. Sama by neprešla ani krok.

"Zo všetkým." Zavrčal a pritiahol si ju k sebe ešte bližšie.

"Niekto tu má zlú náladu." Vysmiala ho hravým tónom.

Musel uznať, že takúto princeznú ešte nevidel. Vždy bola taká vážna, napätá, plná starostí. A teraz? Teraz bola hravá, veselá a uvoľnená. Ale hlavne bola opitá. A on sa musel postarať o to, aby to nikto nezistil. Preto, miesto toho, aby zabočil doprava a vyšiel schodiskom k ďalším skrytým dverám, ktoré sa nachádzali len pár metrov od jej izby, rozhodol sa zabočiť doľava a rovnou uličkou až ku dverám ostrahy. Tam opäť zabočil doľava a schodmi hore sa dostal až ku posledným tajným dverám v stene, ktoré tentokrát viedli do jeho izby.

"Kde to sme?" Spýtala sa. Dúfala, že pôjdu k nej. Má totižto tú najpohodlnejšiu posteľ na svete.

"V mojej izbe. Nič nehovor." Prikázal jej, keď videl ako otvára ústa. Opatrne ju položil na posteľ a prešiel ku stolu s alkoholom. Ak mal prežiť túto noc, potreboval aspoň jeden pohárik. Možno dva.

"Poď za mnou." Opäť zašepkala, z nôh si skopla čierne lodičky a pomaly si začínala rozopínať zips na čiernych upnutých šatách.

"Prestaň!" Sykol. Nepáčilo sa mu kam to celé viedlo. Vôbec tu nemala byť. Mal ju zaniesť do jej izby, kde by sa o ňu Violet, jej slúžka, postarala.

"Viem, že si na tom rovnako ako ja." Oboznámila ho s faktom, ktorý on už dávno vedel, zatiaľ so si nechala jej čierne šaty spadnúť na zem a za pomoci pridržiavania sa veľkej tmavej pohovky prešla až k Harrymu.

"Charlotte." Varovne ju napomenul, keď sa k nemu len vo spodnom prádle pritisla na chrbát a ruky obmotala ruky okolo jeho trupu.

"Nebráň sa tomu." šepla mu do ucha, na ktorého so následne pobozkala. Sama nevedela čo robí, kde nabrala toľko odvahy, no páčilo sa jej to. A páčilo sa to aj Harrymu, ktorý pod jej dotykom slastne privrel oči.

"Nevieš čo hovoríš." Odsekol, keď sa ako tak prebral z tranzu a rýchlo sa vymotal z jej objatia. No čoskoro zistil, že to nemal robiť.

Keď sa k nej otočil tvárou tvár, aby jej pekne z očí do očí vysvetlil, že nič nebude, jediné na čo dokázal myslieť bolo to, ako z nej strhne aj tie posledné dva kúsky oblečenia, ktoré na sebe ešte mala a ako konečne vpletie ruky do jej dlhých kučeravých vlasov.

"Páči sa ti to čo vidíš." Skonštatovala sama pre seba, keď videla tie diabolské iskričky v jeho očiach. Preto k nemu pomaly pristúpila, tentokrát za pomoci stolíka a opäť sa k nemu pritiskla.

"Ale ak mám byť úprimná, mne sa nepáči to čo vidím." Šibalsky sa zasmiala, z ramien mu zhodila dole sako a pomaly mu začala rozopínať košeľu.

"Charlotte." Chrapľavo vyslovil pred tým než ho umlčala vášnivým bozkom.