Federal Bureau of Investigation 16

Komentujte!! :)) Kate











"No vieš-" Znovu začala, ale opäť bola prerušená. Tentokrát ju prerušil nezvaný hosť menom Andy Samuels.

"Pripravená??" Usmial sa na ňu a ja som si až teraz mohol všimnúť aká krásna je. Mala na sebe krátke čierne šaty, vlasy mala vyžehlené, modré oči mala zvýraznené čiernou linkou. Na nohách mala vysoké lodičky, ktoré jej opticky predlžovali aj tak dlhé nohy. Kriste, sexy dlhé nohy.

"Andy ma pozval na večeru. A ja som súhlasila." Opatrne odpovedala na moju nevyslovenú otázku.

...

"Ou." Prekvapene som zamrkal a neveriacky hľadel pred seba.

"Stalo sa niečo?? Prišiel som nevhod??" Spýtal sa, stále stojac medzi dverami.

"Nie."

"Áno." Odpovedali sme naraz na čo ma Sophia prepálila nahnevaným pohľadom.

"Andy, mohol by si ma prosím ťa počkať vonku?? Nezdržím sa dlho." Usmiala sa naňho. Keď jej úsmev opätoval, nahnevane stočila hlavu mojim smerom.

"Čo to má znamenať?!" Skríkla.

"Netuším o čom hovoríš?? A nechápem prečo si nahnevaná, nič som nespravil." Obrane som zdvihol ruky pred seba, milý tón už dávno nebol milý.

"Nič si nespravil?? Prosím, povedz mi, že žartuješ??" Zúfalo sa chytila za hlavu, ruky sa jej triasli hnevom a oči mala zaplnené slzami.

"Takže ja som na vine, že sa chcem konečne porozprávať o tom čo je medzi nami a ty ideš von s tým frajerom?!!" Skríkol som po nej, hnev otriasal celým mojim hnevom.

"Hej čo sa tu deje??" Vstúpil medzi nás Josh, no obaja sme ho ignorovali.

"Čakala som na to vyše pol roka. Už dlhšie nevládzem nevedieť na čom som. A. Ty. To. Vieš!!" Pristúpila bližšie a za každým jedným vysloveným slovom ma päsťou ďobla do hrude.

"Povedal som ti, že potrebujem čas." Nesúhlasne pokrútila hlavou, podstúpila pár krokov dozadu a začala si utierať slzy, ktoré jej zmáčali celú tvár.

"Dala som ti dostatok času. Ja sa jednoducho potrebujem posunúť vpred." Povedala pomedzi vzlyky a vreckovkou si zotrela zvyšky rozmazanej špirály.

"A ja som ti za to vďačný. Preto som chcel, aby sme sa dnes porozprávali." Po chvíli ticha, ktoré prerušoval jej vzlykot, som na ňu prehovoril už pokojnejším hlasom. Predsa to bola práve Sophia, ktorá mi povedala, že hnevom a krikom nikdy nič nevyriešim.

"Už je neskoro Liam." V momente ako vyslovila tú vetu, sa mi vryla do pamäte a pri srdci ma nepríjemne pichlo. Takže takto sa cíti Perrie, keď ju nejaký chlap odkopne??

"Takže je koniec??" Sklonil som hlavu, aby nemohla vidieť slzy, ktoré mi začali stekať po tvári tak, ako Sophii, keď som ju pozval na večeru.

"Liam, je to len večera, nič viac." Povzdychla si, schytila moju tvár do svojich rúk a prinútila ma pozrieť do jej krásnych, momentálne uplakaných očí.

"Nebuď naivná. Všetko začína večerou." Nesúhlasne som pokrútil hlavou. Dnešný večer som si predstavoval inak, ale ani jedna z predstáv nezahrňovala toho manekýna čo sa hrá na policajta.

"Žiarliš?? Nie je na čo. Ja a Andy, sme len kamaráti. Tak ako my dvaja." Jednoducho mykla ramenami, už k tomu nemala čo povedať. Ja, ale áno.

"My nie sme len kamaráti." Protirečil som jej. Ako si môže myslieť, že potom pol roku čo spolu spávame, sme len kamaráti?? Áno, nevyjadril som jej svoje city pretože sa v nich sám nevyznám, ale určite som to nebral len ako nejaké kamarátstvo s výhodami.

"Čo sa s tebou stalo?? Za to môže ten dnešný prípad, však?? Doteraz ti nikdy nevadilo, keď sme si s chlapcami vyšli von." Nechápavo sa mi zahľadela do očí, svoje ruky spustila z mojej tváre a začala si utierať slzy, ktoré sa jej nanovo spustili z očí.

"Oni sa ti nechcú dostať do nohavičiek!!" Mojim telom opäť prešiel hnev, ako môže tie naše "bábätká" porovnávať s ním??

"Ak mám byť úprim-" Ozval sa zrazu Josh, ktorý doteraz ticho pozoroval našu hádku.

"Sklapni Josh!!" Obaja sme skríkli bez toho, aby sme naňho čo i len pozreli.

"Takže, keď ty ideš s Perrie von, tak to je v poriadku?!!" Skríkla, celý tento rozhovor bola jedna hnusná nočná mora, z ktorej nie a nie prebudiť sa.

"Ja a Perrie, to je niečo úplne iné. Sme len kamaráti. Najlepší." Podstúpil som od nej. Už som sa nedokázal pozerať na tie slzy bolesti, ktoré som zapríčinil ja.

"To aj ja s Andym." Zamrmlala.

"Ak s ním pôjdeš na tú večeru, je koniec, Sophia." Povedal som sebaisto, ale vôbec som sa tak necítil. Práve naopak. Moje srdce sa opäť rozlámalo na milión kúskov.

"To by najskôr niečo muselo začať." Zašepkala, rukou si zotrela zvyšok sĺz a odišla za Andym, ktorý pravdepodobne čakal vonku.

Na nič som nečakal a päsťou som vrazil do steny. Celou silou. A znova. Znova. A znova. Potreboval som zo seba všetko dostať. Hnev. Nenávisť. Lásku. Hneval som sa sám na seba za to, že som si to nedokázal priznať skôr. Uvedomiť si, že to už dávno nie je len o sexe, ako to prvých pár mesiacov bolo. Nenávidel som všetky tie odporné city, ktoré sa vo mne miešali, robili si som nou čo chceli, menili ma na človeka akým som nechcel byť. Nenávidel som sa za to, že som sa do tej modrookej čiernovlásky zaľúbil.

Už na začiatku kedy som ju prvýkrát uvidel, prehovoril na ňu, dotkol sa jej hebkej pokožky, som vedel, že to nemôže zostať len pri jednorázovom sexe. A tiež som vedel, že to nezostane len pri sexe. Ale riskol som to a prekonal nenávisť, ktorú som k nej prechovával. Zbytočne. Pretože teraz ona nenávidí mňa.

"Liam!! Vnímaš?? Upokoj sa!!" Počul som ako na mňa Josh kričí. Cítil som ako mi rukami chytá tie moje a snaží sa ma odtiahnúť čo najďalej od steny. Ale nedokázal to.

Hánky ma boleli, krv mi stekala po ruke, zopár kvapiek ich padlo aj na zem. Ani to ma nedokázalo zastaviť. Cítil som ostrú bolesť zakaždým, keď som švihol rukou a  ona tvrdo dopadla na to isté miesto na stene. Psychická bolesť, bolesť srdca, zničeného srdca, bola však silnejšia a ani tá najväčšia fyzická bolesť ju nedokázala zastaviť. Až keď ma niekto zrazil k zemi, prebral som sa z tranzu a začal všetko vnímať.

"Zbláznil si sa??" Zvrieskol Louis, ktorý mi sedel na nohách a moje ruky držal v pevnom zajatí.

"Daj mi pokoj." Vzlykol som, až teraz som si uvedomil, že po celý ten čas čo som boxoval do steny, som plakal.

"Čo sa stalo??" Otočil sa na Josha, ktorý našťastie nevyzeral, že sa chystá odpovedať.

"Zlez zo mňa." Sykol som, keď mi to všetko začalo byť nepríjemne.

"Nie, nezleziem. Pokiaľ sa neupokojíš a nepovieš mi o čo ide, nepustím ťa. Rozumieš??" Zatriasol som nou.

"Tak to tu budeme sedieť prinajlepšom do rána. V tom prípade, Josh dones mi nejaký dobrý chľast, aby som to prežil." Povolil som všetky svaly, aby pochopili, že sa nechystám újsť a sledoval ich nie príliš nadšené tváre.

"Josh. Čo. Sa. Stalo??" Louis znovu položil otázku.

"Pohádali sa so Sophii. Rozišli sa." Vypadlo z neho po chvíli váhania.

"Zavri hubu!!" Skríkol som a pri novom návale hnevu zo seba zhodil prekvapeného Louisa.

"Kam ideš?!!" Skríkli po mne, keď som si zo skrinky zobral veci a vybral sa do najbližšieho baru.

"Zabudnúť." Zašepkal som si pre seba.