Federal Bureau of Investigation 17 2/3

Venované vám  :)) Kate










"Čo sa stalo??" Spýtala som sa hneď ako som ho na privítanie objala.

"Pohádal sa so Sophiou. Bolo to fakt hrozné. Išiel sa opiť. Chcel som ísť s ním, ale stratil sa mi. O dve hodiny mi už volala Sam. Vraj tam prišiel a chcel znovu piť, ale ona mu odmietala naliať. Tak som pre neho prišiel. Poviem ti, v takom stave som ho nikdy nevidel. Nastupovali sme do auta, keď mi odpadol. Zobral som ho sem, vypumpovali mu žalúdok a spravili zopár vyšetrení." Vysvetlil, unavene si povzdychol a prstami si pomasíroval koreň nosa.

"Zabijem ho." Sykla som a pomaly otvorila dvere na nemocničnej izbe, v ktorej ležal Liam.

...

Potichu som vošla do malej nemocničnej izby so štyrmi bielymi stenami, malou, už na pohľad nepohodlnou posteľou uprostred miestnosti, nočným stolíkom, na ktorom bola nočná lampička a pohár vody, vedľa nej, dvoma oknami a skriňou v rohu.

Keď som zrakom prešla po celej izbe a na koniec našla spiaceho Liama, srdce mi vynechalo niekoľko úderov a hnev sa vo mne znásobil. Ale keď som si ho znovu prehliadla, hnev úplne zmizol a do oči sa mi nahrnuli slzy. Pomaly som prešla k jeho posteli a chytila ho za studenú ruku.

"Pred chvíľou zaspal." Povedal Josh, keď za mnou zavrel dvere a sadol si na druhú stranu postele.

"Hovoril niečo??" Spýtala som sa ustráchaným hlasom.

"Že už vyše nechce chľast ani vidieť." Zasmial sa a ja s ním.

"To je celý on. Raz ma privedie do šialenstva." Hlavu som otočila späť k Liamovi a až teraz som si uvedomila v akom zlom stave sa nachádza.

Jeho vždy upravené vlasy vyčesané dohora, boli celé strapaté a mokré prilepené na čelo. Pokožka, ktorá je väčšinu roka sfarbená do hneda, chytala odtiene bielej, dokonca mi čo raz viac pripomínala farbu stien v izbe. Na čele malá krvavá ranka od toho ako spadol. Do rána tam bude nepekná modrina. Hrudník sa mu až priveľmi pomaly dvíhal a znovu klesal. Ruky studené, priam ľadové a v oboch zapichnuté hadičky.

Toto ani zďaleka nebol ten Liam, ktorého poznám ja. Ten Liam, ktorý ma zrazil k zemi hneď v prvý deň v práci, je večne usmievajúci, prekypujúci energiou a z ničoho si nerobí ťažkú hlavu. Presný opak Liama, na ktorého teraz hľadím a modlím sa k Bohu, aby sa konečne prebudil a ja mu môžem pre svoje vlastné dobro vynadať do idiotov. Tento Liam je na dne svojich síl a jeho tvrdohlavosť mu nedovoľuje jasne myslieť.

A práve preto skončil tu. Na nemocničnom lôžku, uprostred noci v strede týždňa s vyplachnutým žalúdkom. A ja už neviem ako mu mám pomôcť. So vzťahmi som na tom podobne ako on. Práve on ma vždy utešoval, keď sa mi nezadarilo v láske. On mi vždy s úsmevom povedal dobrú radu, objal ma, pobozkal na vrch hlavy a napchal do mňa celú misku zmrzliny. On bol vždy ten, ktorý sa ničoho nebál a všetko riešil s chladnou hlavou.

"Neboj, bude v poriadku." Pošepkal Josh a upokojujúco mi stisol ruku.

"Áno, budem v poriadku." Ozval sa chrapľavý hlas, pri ktorom má príjemne striaslo.

"Liam!!" Zvýskla som a hodila sa mu okolo krku.

"Au." Tvár skrčil do bolestnej grimasy a ja som sa od neho nahnevane odtiahla.

"Liam James Payne!! Už si sa úplne pomiatol?? Načisto si sa zbláznil!! Kde si nechal hlavu?? Na čo si myslel?!!" Skríkla som po ňom, hnev ktorý pred tým zmizol sa vrátil v plnej sile.

"Upokoj sa." Zašepkal.

"Mám sa upokojiť?? Povedz mi, ako sa mám upokojiť, keď sa musím neustále strachovať o teba?!!" Vyčítavo som naňho pozrela a potom smutne sklopila hlavu pričom mi neuniklo ako Josh nenápadne odchádza.

"Nič mi nie je Pezz. Iba ma trochu bolí hlava. A ruka. A brucho." Posťažoval sa a ja som ho znovu prepálila nahnevaným pohľadom.

"Presne o tom hovorím, Payne!! Človek raz zomrie strachovaním sa o teba. Čo sa stalo??" Povzbudzujúco som mu stlačila ruku, za ktorú som ho po celý čas držala, aby som sa konečne dozvedela čo sa stalo.

"Pohádali sme sa." Mykol rameni.

"Povedz mi niečo čo neviem." Zasmiala som sa, ironický tón z môjho hlasu priam kričal.

"Proste som jej chcel povedať aké sú moje pocity, čo k nej cítim a ona ma poslala preč s tým, že ide na večeru s niekym iným." Voľnú ruku zaťal v päsť čo bola chyba a bolestne sykol.

"Počkaj, počkaj, počkaj. Nejako priveľa informácii v jednej vete. Čo tak začať od začiatku, hm??" Zasmiala som sa nad mojou nedočkavosťou a lepšie sa usadila na posteli.

"Pezz, nechcem o tom hovoriť." Odvrkol.

"Musíš Liam. Musíš to zo seba dostať von. Uľaví sa ti. Nie od fyzickej bolesti, ale psychickej. A navyše, ty si tu vždy pre mňa, keď mám zlé obdobie. Karta sa obrátila a teraz som tu ja pre teba. Hovor." Usmiala som sa a Liam si povzdychol.

"Zažili sme spolu fakt krásny víkend. Boli sme u mňa, mali sme raňajky v posteli, boli sme aj na romantickej prechádzke. Večer som uvaril večeru a užili si noc. Cítil som sa ako zamilovaný pubertiak a od Niallovej smrti mi konečne začal dávať život zmysel. Od jeho smrti som sa opäť cítil kompletný." Začal a mne sa do očí nahrnuli slzy.

"Och, Liam." Zašepkala som a on prevrátil oči.

"Poriadne som si to premyslel a čakal na vhodný okamih. Ten úspešný prípad sa mi zdal ako dobrá príležitosť. Veď presne to chcela. Chcela vedieť na čom je. Tak som ju pozval na večeru." Zasekol sa, vedela som, že teraz príde tá najbolestivejšia časť, ale jednoducho to musel dostať zo seba von. Pre jeho vlastné dobro.

"A ďalej??" Spýtavo som nadvihla obočie, vo vnútri som sa nenávidela za to, že som taká nedočkavá.

"Stála tam. V krásnych šatách, krásne upravená. Predbehol ma. Ten zkurvený hajzel ma predbehol a pozval ju skôr!! A ona súhlasila. Vraj to je len kamarátska večera. Koho tým chcela oklamať?? Veď vidím ako si ju zakaždým túžobne premeriava. Mala si pravdu. Obe ste mali pravdu, Pezz. Mal som sa spamätať skôr lebo do toho vstúpi niekto tretí. A vstúpil." Zavrel oči a  zhlboka sa nadýchol, aby zadržal slzy. Och, tí chlapi a ich hrdosť.

"Kto do toho vstúpil, Liam?? O kom to rozprávaš??" Nechápavo som pokrútila hlavou.

"O tom manekýnovy Andym." Jeho meno vypľul zo seba ako nejakú nadávku a ruky zaťal v päsť. Tentokrát sa však jeho tvár neskrivila bolesťou.

"Andy?? Ona šla s Andym??" Prekvapene som sa spýtala a neveriacky zvraštila čelo.

"Áno. Pohádali sme sa, ona odišla za ním a ja som asi zničil stenu v šatni. A potom som šiel do prvého baru, na ktorý som natrafil. Tam som len začal. Skončil som až u Sam v bare, myslím. Veľa si toho nepamätám odkedy som z hnevom opustil federálnu budovu." Zasmial sa a ja som ho nahnevane buchla do ramena. Opäť.

"To nie je smiešne. Znovu si skončil v nemocnici. Vypláchli ti žalúdok." Pokarhala som to, akoby som bola jeho matka.

"Viem. Bol som pri vedomí." S nechuťou sa otriasol pri tej spomienke, ktorá sa odohrala pred necelou hodinou.

"Skazil si mi večer. So Zaynom sme b- panebože Zayn!!" Skríkla som, keď som si uvedomila, že som naňho úplne zabudla. Preto som rýchlo vytiahla mobil a vytočila jeho číslo.

"Perrie-" Ozval sa hneď po prvom pípnutí, ale prerušila som ho.

"Prepáč mi to láska. Liam sa prebudil a ja som na teba úplne zabudla. Prepáč mi to." Skočila som mu do reči a očkom hodila po prekvapenom Liamovi.

"To je v poriadku, Perrie. Sestrička mi nič nechcela povedať, tak som sa vrátil do auta. Počkám tu na teba ako dlho bude treba." Povedal svojím chrapľavým hlasom a mne sa do líc nahrnula červeň.

"Ďakujem. Sľubujem, že sa dlho nezdržím." Usmiala som sa, aj keď to nemohol vidieť a zložila som.

"Takže 'láska,' hej??" Provokačne sa zasmial a ja som sa zapýrila ešte viac.

"Áno. Oddnes sme oficiálne spolu. Ak sa toho dožiješ, tak ti ho aj raz predstavím." Povedala som na svoju obranu a vyplazila naňho jazyk.

"Pokúsim sa. A teraz už bež, nech na teba dlho nečaká." Zasmial sa
.
"Naozaj si v poriadku??" Ustráchane som sa spýtala.

"Už áno." Usmiala sa, bolo na ňom vidieť značnú úľavu.

"Zajtra prídem a vezmem ťa domov. Ahoj." Na rozlúčku som sa k nemu naklonila, pobozkala ho na líce, objala a opustila jeho izbu.

...

"Perrie!! Perrie!! Počkaj!!" Počula som známy hlas po mojej pravej ruke no rozhodla som sa ho ignorovať a ďalej som kráčala smerom k šatniam.

"Pezz!! Viem, že ma počuješ!! Stoj už konečne!!" Sophia sa zadýchane postavila predo mňa a rukami ma chytila za ramená čím mi nedovolila pokračovať v ceste.

"Čo?!!" Skríkla som a nahnevane ju prepálila pohľadom.

"Nevieš, kde je Liam??" Ustarostene si prešla rukou po vlasoch, vôbec si nevšimla môj nahnevaný tón.

"Viem." Odvrkla som a striasla zo seba jej ruku, ktorou stále držala tú moju.

"Perrie, spravila som niečo??" Nechápavo si ma premeriala, stále si neuvedomovala čo urobila.

"Áno." Nahnevane som zúžila oči a chcela ju obísť, ale jej silný stisk na mojom predlaktí mi to nedovolil.

"Samozrejme, že áno. Predsa ja som tá zlá a Liam je stelesnenie dobra. Svätý Liam James Payne." Ironicky sa zasmiala, hnev z nej priam kričal. Tak isto ako aj zo mňa.

"Nie, nie je svätý. Ale za to nie je podrazák ako ty!!" Skríkla som a prstom jej ďobla do ramena. Možno to všetko bolo prehnané, ale bola som vážne nahnevaná, že som sa znovu musela strachovať o toho blázna. Bola som veľmi nahnevaná, že za to mohla práve Sophia.

"Prosím?? Za to, že som šla von s Andym som hneď podrazák?? Bolo to len kamarátske posedenie." Neveriacky pokrútila hlavou.

"Ale to vaše 'kamarátske' posedenie ho dostalo do nemocnice. Opäť." Zašepkala som.



 - na ďalšej časti sa už pracuje, takže okolo utorku, stredy by tu hádam mohla byť :)) teda ak bude stále platiť 5 komentárov = nová časť :))