Federal Bureau of Investigation 17 1/3

Venované Anetke a Lenke :)) Krásky moje, ďakujem vám za všetko :)) *K*










"Josh. Čo. Sa. Stalo??" Louis znovu položil otázku.

"Pohádali sa so Sophii. Rozišli sa." Vypadlo z neho po chvíli váhania.

"Zavri hubu!!" Skríkol som a pri novom návale hnevu zo seba zhodil prekvapeného Louisa.

"Kam ideš?!!" Skríkli po mne, keď som si zo skrinky zobral veci a vybral sa do najbližšieho baru.

"Zabudnúť." Zašepkal som si pre seba.

...

PERRIE

"Perrie!! Perrie!! Počkaj!!" Počula som známy hlas po mojej pravej ruke no rozhodla som sa ho ignorovať a ďalej som kráčala smerom k šatniam.

"Pezz!! Viem, že ma počuješ!! Stoj už konečne!!" Sophia sa zadýchane postavila predo mňa a rukami ma chytila za ramená čím mi nedovolila pokračovať v ceste.

"Čo?!!" Skríkla som a nahnevane ju prepálila pohľadom.

"Nevieš, kde je Liam??" Ustarostene si prešla rukou po vlasoch, vôbec si nevšimla môj nahnevaný tón.

"Viem." Odvrkla som a striasla zo seba jej ruku, ktorou stále držala tú moju.

"Perrie, spravila som niečo??" Nechápavo si ma premeriala, stále si neuvedomovala čo urobila.

"Áno." Nahnevane som zúžila oči a chcela ju obísť, ale jej silný stisk na mojom predlaktí mi to nedovolil.

"Samozrejme, že áno. Predsa ja som tá zlá a Liam je stelesnenie dobra. Svätý Liam James Payne." Ironicky sa zasmiala, hnev z nej priam kričal. Tak isto ako aj zo mňa.

"Nie, nie je svätý. Ale za to nie je podrazák ako ty!!" Skríkla som a prstom jej ďobla do ramena. Možno to všetko bolo prehnané, ale bola som vážne nahnevaná, že som sa znovu musela strachovať o toho blázna. Bola som veľmi nahnevaná, že za to mohla práve Sophia.

"Prosím?? Za to, že som šla von s Andym som hneď podrazák?? Bolo to len kamarátske posedenie." Neveriacky pokrútila hlavou.

"Ale to vaše 'kamarátske' posedenie ho dostalo do nemocnice. Opäť." Zašepkala som.

PRED 8 HODINAMI

"Ďakujem za skvelú večeru. Naozaj to bolo výborné. Kde si sa naučil tak variť??" Usmiala som sa na Zayna a pomohla mu spratať zo stola špinavý riad, ktorý tu ostal po večeri.

Zayn Malik. Čiernovlasý krásavec s čokoládovými očami a oslnivým úsmevom. Vlasy vyčesané do hora, oči orámované hustými mihalnicami, ružové krojené pery.  Ruky zdobené desiatkami tetovaní, ktoré mne osobne síce nedávali zmysel, ale jemu určite áno. Aspoň ich väčšina. Aj tak by som mohla opísať toho sexymbola v mojej kuchyni.

"Keď sú obaja rodičia neustále v práci a ty máš na starosti tri sestry z toho je jedna staršia, nemôžeš ich nechať žiť len z pizzi a Coca-Coli. Veď to poznáš." Široko sa na mňa usmial pričom vyceril ten svoj dokonale biely chrup.

"Ja mám len staršieho brata, z ktorým som sa vždy hádala, takže to nepoznám." Smutne som zvesila hlavu.

"Ale veď to nie je nič zlé. Ja sa rád starám o svoju priateľku." Podišiel ku mne a rukami zodvihol moju tvár, aby sa mi mohol pozrieť do očí.

"P-Priateľku??"

"Myslel som si .. vieš toto je už naše, popravde ani neviem koľké rande, takže by to mohlo byť už oficiálne." Nervózne sa usmial a líčka mu jemne sčerveneli.

"Zayn ja ..." Absolútne som nevedela čo povedať.

"Mám ťa naozaj rád, Perrie. Dlho som hľadal niečo vážne. Niekoho kto ma zaujme a všetko čo bude medzi nami nebude len o sexe. A teraz som ťa konečne našiel a nerád by som o teba prišiel." Zašepkal, svojim nosom ma pošteklil na líčku predtým, než ma zľahka pobozkal.

"Aj ja ťa mám rada, Zayn. Nechcela som si to pripustiť pretože som sa už veľa krát sklamala, ale teraz, keď si zistil, že neviem variť a stále tu stojíš, tak mám také tušenie, že sa ťa tak ľahko nezbavím." Zasmiala som sa, keď začal neveriacky krútiť hlavou nad mojim monológom a znovu ho pobozkala.

Zo začiatku to bol veľmi pomalý a nežný bozk. Postupne sa však prehlboval a z pomalého a nežného, sa stal rýchly a vášnivý. Neoblomne sa mi svojim jazykom dobýjal do mojich úst čo sa mu nakoniec aj podarilo. Rukami mi skĺzol z chrbta na zadok a ešte nižšie. Chytil ma za stehná a vysadil na kuchynský ostrovček, ktorý tu bol namiesto stola.

Rukami som mu vošla do vlasov a  jemne za ne zaťahala, keď perami opustil tie moje a malými bozkami sa presúval po mojej sánke na krk, kde vytváral malé červené fliačiky. Potichu som vzdychala, hlavu zakláňala čo najviac, aby mal lepší prístup ku krku, moje vnútro kričalo šťastím. Ale všetko dobre raz končí, a tak sa aj stalo, keď mi zazvonil mobil.

"Nezdvíhaj to." Zašepkal chrapľavým hlasom pričom mi začal vyťahovať tričko a studenými prstami mi prešiel po odhalenom brušku čo vyvolalo zimomriavky po celom tele.

"Musím. Nevýhoda zásahovky." Nechcene som sa od neho odtiahla, zoskočila na zem a zdvihla zvoniaci mobil.

"Liam??" Prekvapene som sa ozvala, keď som si všimla meno volajúceho.

"Perrie?? Tu je Josh." Prehovoril hrubý mužský hlas a ja som vedela, že nie je niečo v poriadku.

"Josh?? Čo sa stalo?? Kde je Liam??" Ustráchane som sa spýtala a očkom hodila po Zaynovi.

"Sme v nemocnici. V hlavnej nemocnici na 25 ulici." Po jeho slovách sa mi na chvíľu zatmelo pred očami a nebyť Zayna, ktorý ma rýchlo zachytil, by som skončila na zemi.

"Čo sa stalo??" Zopakovala som potichu svoju otázku.

"Prosím príd." Zašepkal a zložil.

"Josh!!" Skríkla som, aj keď som vedela, že už ma nepočuje.

"Perrie, zlato. Upokoj sa. Čo sa stalo??" Zayn sa na mňa znepokojene pozrel, keď som sa od neho odtiahla a začala hľadať všetky potrebné veci.

"Liam je v nemocnici. Bože, čo zas ten blázon vyviedol?? Musím tam ísť." Rýchlo som si mrmlala popod nos a určite by som odišla keby ma nezastavili Zaynove ruky. Opäť.

"Odveziem ťa, dobre??" Usmial sa, obul si topánky, vzal do rúk bundu a už ma ťahal von, kde sme nasadli do jeho auta, smer nemocnica.

"Dnešný večer som si takto nepredstavovala." Zašepkala som, keď sme zastavili na červenej.

"Nie je to tvoja vina, láska. Vynahradíme si to." Povzbudivo sa usmial, vzal moju ruku do svoje a upokojujúco mi prešiel palcom po hánkach.

"Si úžasný, vieš o tom??" Vypadlo zo mňa a ja som bola vďačná za tú tmu, ktorá bola v aute.
"Od úžasného mám ďaleko." Zasmial sa.

"Pre mňa si." Opatrne som sa k nemu nahla a pobozkala ho na líčko. Iba sa usmial a ďalej sa venoval šoférovaniu.

O chvíľu sme už parkovali pred hlavnou nemocnicou. Zayn ma vysadil pred hlavným vstupom s tým, že ide zaparkovať a potom ma nájde. Ďakovne som sa naňho usmiala a vystúpila. Na informáciach som si zistila, kde leží Liam a potom už rýchlo bežala k jeho izbe, pred ktorou stál Josh a prechádzal sa hore - dole.

"Čo sa stalo??" Spýtala som sa hneď ako som ho na privítanie objala.

"Pohádal sa so Sophiou. Bolo to fakt hrozné. Išiel sa opiť. Chcel som ísť s ním, ale stratil sa mi. O dve hodiny mi už volala Sam. Vraj tam prišiel a chcel znovu piť, ale ona mu odmietala naliať. Tak som pre neho prišiel. Poviem ti, v takom stave som ho nikdy nevidel. Nastupovali sme do auta, keď mi odpadol. Zobral som ho sem, vypumpovali mu žalúdok a spravili zopár vyšetrení." Vysvetlil, unavene si povzdychol a prstami si pomasíroval koreň nosa.

"Zabijem ho." Sykla som a pomaly otvorila dvere na nemocničnej izbe, v ktorej ležal Liam.



- 5 komentárov = nová časť .. dovtedy nehnem ani prstom :)) Užite si sviatky a prázdniny :))