Federal Bureau of Investigation 18 2/3

Anetka, pre teba :* Keď už máš tie meniny :)) A taktiež aj vám všetkým, aj ostatným oslavenkyňam,, ktorí ste vydržali čakať na novú časť :)) Kate










"Čo ste nechceli??"

"Chcela odísť. Chystala sa odísť. Otáčala sa mi chrbtom, tak som ju chytil za zápästie a otočil späť k sebe. Neviem prečo som to urobil. V živote som na ženu ruku nezdvihol. Jednoducho strach zo straty vlastného syna zvíťazil a ja som ju udrel. Až priveľmi silno. Spadla, udrel si hlavu o stôl. Nedalo sa nič robiť. Nikto mi ju nevedel zachrániť. Hellen s deťmi nebola doma. Bola u rodičov. Chcela si na pár dní oddýchnuť. Zavolal som sanitku a oni policajtov. Všetko sa nám podarilo ututlať. Až pokiaľ Hellen neuniesli. Nechceli ju zabiť. Chceli, aby vedela pravdu. Pravdu, ktorá ma zničí." Má pravdu. Ak sa to niekto dozvie skončí vo väzení.

"A čo Tobby??" So záujmom som sa spýtala.

"U náhradnej matky. O všetko som sa postaral." Zašepkal a Paul vytiahol z vrecka zvoniaci mobil.

...

"Počúvam." Ozval sa do telefónu a ja som čakala kedy konečne zloží a povie mi o čo ide. 

Keď hovor ani po piatich minútach neprestával, začala som nervózne pochodovať hore-dole po konferenčnej miestnosti a od strachu som si ohrýzala všetky nechty na rukách a vôbec mi nevadilo, že väčšina z nich bola od krvi. 

Smith zničene sedel na zemi, hlavu mal schovanú v dlaniach a nevnímal nič okolo seba. Vzlyky otriasali celým jeho telom a mne ho na chvíľu prišlo ľúto. Avšak potom som si uvedomila, že Sohpia v nemocnici bojuje o svoj život a ľútosť zmizla. Opäť ju nahradil hnev.

Možno aj to bol dôvod prečo som sa zvrtla na päte a prešla stále k telefonujúcemu Paulovi. Mobil som mu vytrhla z rúk, vypla ho a so zúženými očami som sa naňho pozrela. No možno som to spravila aj preto, že už ma vyše nebavilo čakať, kedy sa konečne uráči zavesiť a oboznámiť ma so situáciou. 

"Čo sa deje??" Výhražne som zašepkala, sama seba som nepoznávala.

"Perrie, viem, že ste kamarátky, aj keď ste sa teraz pohádali a teba to mrzí ešte viac, ale musíš sa upokojiť. Takto jej nepomôžeš." Povzbudivo ma pohladil po roztrasenej ruke.

"Nevyhýbaj sa odpovedi." Ruku som vytrhla z jeho zovretia a zhlboka sa nadýchla snažiac zadržať slzy.

"Volal Josh. Majú nejakú zhodu." Chytil ma za ruku a potiahol ďalej od Smitha, ktorý po tejto správe zdvihol uplakanú tvár.

"A??" Netrpezlivo som sa spýtala. Čím rýchlejšie ukončíme prípad, tým skorej môžem odísť do nemocnice za Sophiou. A Liamom. 

"Nie je toho veľa. Bol to pravdepodobne vycvičený ostreľovač. Bol celý v čiernom a na hlave mal čiernu čiapku. Naposledy ho kamera zachytila o dva bloky ďalej. Josh so Sandym išli za ním. Louis a Jon im robia zálohu a Andy prezerá ďalej kamery, aby sa im nestratil." Vysvetlím tichším hlasom, aby som to mohla počuť len ja.

"A čo Sophia?? Nevieš ako je na tom??" Hnev znovu ustúpil a nahradil ho strach, ktorý mi nedovoľoval racionálne premýšľať, tak som len nervózne prešľapovala z nohy na nohu.

"Andy tam volal. Jediné čo mu povedali, že je na operačke." Smutne zašepkal, Sophia neprirástla k srdcu len Liamovi ale nám všetkým a všetci sme sa o ňu báli. Veď sme predsa ako jedna rodina a rodina už nemôže prísť o ďalšieho člena. 

"Dobre. A my teraz čo budeme robiť??" Spýtala som sa.

"Poď, máme plná." Zobral ma za ruku, ako malé decko, a dotiahol naspäť k Smithovi.

"Takže pán Smith, teraz sa upokojíte a budete pozorne počúvať. Moji kolegovia sú na stope strelcovi, ktorým je pravdepodobne skúsený ostreľovať. To znamená, že tak ľahko neprehovorí. Potrebujeme, aby ste vy a vaša rodina a taktiež aj malý Tobias boli v bezpečí niekde ukrytý keby náhodou mál páchateľ, ktorý si najal ostreľovača, aj záložný plán." Vysvetlil Paul, no ja som sa nechytala. Toto nebol náš obvyklí postup. A toto nebol celý plán.

"Ale ja nemôžem len tak zobrať rodinu a ísť preč. A taktiež zobrať Tobbyho. To by bol krach môjho manželstva. A Melanie by mi to nikdy neodpustila." Rozhodil rukami.

"Pán Smith, vážne sa tu ohradzujete manželstvom, ktoré je na pokraji zrútenia tak či tak?? To vám vôbec nezáleží na vašej rodine, ktorí sú tiež v ohrození?? Pokojne ich obetujete len, aby sa vaše tajomstvo nedostalo na verejnosť??" Paul ho pritlačil ku stene a ja som očkom kontrolovala dvere, za ktorými stála jeho ochranka.

"Nie je nejaká iná možnosť." Spýtal sa nádejne.

"Aj keby bola, toto je tá najlepšia. Koniec debaty." Odvrkla som a mrkla na Paula. Ten sa usmial, takže vedel, že ja viem, že mi niečo tají.

"Zavolajte svojej dcére, manželke a náhradnej rodine, ktorá ma na starosti Tobiasa. Bude najlepšie, keď ochránime aj ich. Za päť minút vás čakáme dole aj s pristaveným autom." Rozkázal a po Smithovom prikývnutí sme zišli o pár poschodí nižšie, kde sa nachádzal Andy a sledoval kamery.

"Paul, už mi konečne povieš, aký je plán??" Spýtala som sa zvedavo, keď som za nami zavrela dvere nevšímajúc si zdrveného Andyho. Samozrejme, náš dôvod hádky so Sophiou.

"Je za tým jeho dcéra." Povedal akoby nič.

"Jeho dcéra??" Prekvapene som nadvihla obočie.

"Áno." Prikývol.

"Ale veď to ona prišla s tými listami." Stále som nechápala. Aký by mohla mať dôvod??

"Len chcela odlákať od seba pozornosť. S Andym sme preverili všetkých členov Smithovej rodiny a s jej účtu odišlo 50 000 dolárov. Tipujem, že to je len záloha a ďalšiu dostane, až keď bude jej otec mŕtvy. Podarilo som nám zistiť, že absolvovala v priebehu minulého roka niekoľko výletov do L.A., kde žije aj jeho syn Tobias. To nebude len náhoda." Do rúk mi strčil niekoľko papierov, ktoré som začala hneď študovať.

"Chystáme sa ju chytiť do pasce??" Neveriaco som na nich pozrela. Toto naozaj nie je náš štýl. To musel vymyslieť Andy.

"Tam, kde ich ideme ukryť sú už dávno policajné jednotky. Keď chlapci chytia ostreľovača vyjednáme s ním podmienky, a keď prizná, že je za tým Smithová, máme ju. To je plán B. Plán A znie, sú návnadou. Všetci. Ak sa tam objaví ďalší ostreľovač, je to ona. Ak nie, tak sme sa zmýlili a prejdeme k plánu B." Zastavila som sa uprostred chôdze a s otvorenými ústami som naňho pozrela.

"Uvedomuješ si, že ten chlapec nemá ani desať?!!" Skríkla som, nedovolím, aby sa dnes ešte niekomu niečo stalo. Nie to ešte malému dieťaťu.

"Nič sa mu nestane." Upokojil ma Paul. Aspoň sa o to pokúsil.

"To nemôžeš vedieť!!" Ako môžu byť taký bezcitní??

"Perrie, ak do toho nechceš ísť, fajn. Ale nepleť sa nám do cesty." Výhražne na mňa pozrel. Nespoznávala som ho.

- ak sa mám priznať, tak je to nedopísané, ale vzhľadom k tomu, že sa 1 technický problém vyriešil len pred troma hodinami, tak je to celkom slušné :)) Ďalší tech. problém pretrváva, ale to nevadí, zajtra sa púšťam do časti a za také dva, tri dni je tu :)) Chyby si nevšímajte, ja už naozaj nevládzem, zajtra to opravím:)) Nezabúdajte      5 komentráov = nová časť :))