Federal Bureau of Investigation 17 3/3

Venované Anetke :)) To ešte k tej nehynúcej láske :)) A taktiež venované vám všetkým za krásnych vyše než 50 000 zhliadnutí :)) Som rada, že sme to stihli do apríla, keďže práve v apríli som spustila blog na blogspote :)) Ďakujem vám za všetko :)) Kate









"Prosím?? Za to, že som šla von s Andym som hneď podrazák?? Bolo to len kamarátske posedenie." Neveriacky pokrútila hlavou.

"Ale to vaše 'kamarátske' posedenie ho dostalo do nemocnice. Opäť." Zašepkala som.

...

"Čože??" Prekvapene zašepkala, oči sa jej rozšírili strachom a ústa zabudla od samého prekvapenia zavrieť.

"Dobre si počula. Ale veď tebe to je aj tak jedno." Odvrkla som a snažila sa ju obísť, ale znovu mi v tom zabránila.

"Prečo si ku mne taká hnusná??" Smutne sa spýtala, ruky mi však stále držala v pevnom zovretí.

"Prečo?? Sophia, ty predsa nie si hlúpa. Len robíš hlúpe rozhodnutia." Na chvíľu som zavrela oči, zhlboka sa nadýchla a na koniec prehovorila tichým hlasom.

"Hlúpe rozhodnutia?? Takže ty si myslíš, že to bolo hlúpe?? Sklamane sa mi zahľadela do očí a ruku spustila k telu.

"Áno." Bez rozmýšľania som odpovedala, začalo mi jej byť ľúto.

"Takže celých tých 6 mesiacov s Liamom bolo zbytočných??" Zašepkala skôr pre seba, no stále som ju počula, keďže sme stáli blízko seba.

"Čo?? Počkať. Ja som nemyslela Liama." Neveriacky som pokrútila hlavou.

"Perrie!! Sophia!! Máme prácu." Skríkol po nás Paul práve vo chvíli, keď sa Sophia chystala odpovedať.

"Ešte sme neskončili." Šepla som jej skôr ako sa všetci zišli okolo nás kvôli novému prípadu.

"Čo sa deje??" Spýtal sa Jon, ktorý sa objavil pri nás a prehodil si cez naše ramená ruky.

"Pamätáte ako minule Samuels spomínal nejaké problémy so starostom??" Pri vyslovení jeho mena som zaťala ruky v päsť a s nadvihnutým obočím sa obrátila na Sophiu.

"Myslíš s budúcim starostom??" Opravil ho Josh na čo Paul prevrátil očami.

"Áno. Hovoril niečo o výhražných listoch." Sophia sa rozhodla ignorovať ma a svoju pozornosť upriamila na Paula.

"Presne tak. Dnes ma predvolebnú tlačovku a boli sme k nemu priradený ako ochranka." Vysvetlil.

"Od čoho má potom tie gorily??" Sykol Sandy.

"Dúfajú, že by sme toho vydierača mohli chytiť." Louis mu strelil jednu za ucho na čom som sa musela zasmiať. Ako môžme byť u FBI?? Veď sme ešte deti.

"Takže zo starostu je návnada. To sa mi páči." Zasmial sa Jon, po ktorom sa Louis tiež zahnal, ale neúspešne.

"Jon!!" Skríkol po ňom Paul, keď sa tam začali hašteriť ako malý chlapci.

"Čo?? Len na hlas premýšľam." Mykol ramenami a naposledy vyplazil na Louisa jazyk.

"Presne ako Payne. Keď už sme pri ňom, mešká." Obrátil sa na mňa a ja som v hlave začala hľadať všetky možné výhovorky. Presne som vedela ako by Paul zareagoval keby zistil, že ten blázon je znovu v nemocnici.

"Nepríde. Je doma, nie je mu dobre." Zamrmlala som a začala sa hrať s prsteňom na pravom prostredníku. Vždy sa s ním hrám, keď som nervózna. A nervózna som vždy, keď klamem.

"Čo tým myslíš, nie je mu dobre??" Nechápavo nadvihol obočie.

"Včera to trocha prehnal." Nervózne som sa zasmiala, neušiel mi ani Sophiin neveriaci pohľad, ktorý hovoril za všetko. Skončím v pekle.

"Uprostred týždňa??" Prečo práve teraz musí mať na jazyku toľko otázok?? Karma
.
"Je to Liam, prečo si prekvapený?? To je jedno. Dnes proste nepríde. Vráťme sa k starostovi." Neveriacky som pokrútila hlavou, predsa všetci poznáme Liama a jeho úlety, ale keď som si uvedomila, že by sa mohol ďalej pýtať, rýchlo som to zahovorila a do rúk zobrala všetky potrebné papiere.

"Dobre. Takže Pezz a Sophia budú robiť ochranku starostovi. Louis a Josh vás budú kryť z dola. Jon a Sandy z hora. Ja a Samuels budeme pátrať po tom vydieračovi. Ako vždy, všetko neobvyklé hlásiť." Ukázal na pokreslený papier v jeho rukách.

"Prečo ja a Sophia. Nemôže to byť napríklad Josh a Jon?? Alebo ja a Sandy??" Začala som protestovať v momente, keď mi došiel význam jeho slov.

"Nie je tu Liam, musíme improvizovať." Hovoril, zatiaľ čo čmáral nejaké nezmysli na tabuľu, ktorú sme používali v podobných prípadoch. Až teraz som si všimla, že som tu, okrem Paula, len ja a Sophia.

"Ale prečo to musím byť práve ja a ona?!!" Nevzdávala som sa.

"Je tu muž, zlatko. Vám sa zdôverí. Určite má nejakých nepriateľov." Mrkol na mňa až ma striaslo pri tej nechutnej predstave. A navyše, Sophia tiež nevyzerala veľmi nadšene.

"Ale aj tak je to podľa mňa zlý nápad. Keď nás uvidí, nezasiahne. Čo znamená, že ho nechytíme." V duchu som si zatlieskala, toto je skvelý dôvod ako nebyť v jej prítomnosti.

"Nerada to hovorím, ale má pravdu." Ozvala sa Sophia, ktorá radšej po celý čas mlčala a so záujmom sledovala našu malú slovnú výmenu.

"Ja vždy." Poslala som jej vzdušný bozk, čo asi nebol najlepší nápad vzhľadom k tomu, ako sa tváril Paul, keď k nám obrátil tvárou.

"Stačilo. Čo sa medzi vami stalo??"

"Nič." Naraz sme odvrkli a Paul prekrútil očami.

"Tak fajn. Pozrite, tlačovka začína za 4 hodiny, musíme ísť. Medzi tým, si nechajte tie vaše babské veci niekde bokom a sústreďte sa na prácu."

"To povedz jej, nie mne." Rukou som ukázala na Sophiu, ktorá vzpriamene stála s prekríženými rukami na prsiach.

"Prosím?!!" Skríkla a obrátila sa mojim smerom.

"Hej, hej, hej. Čo som povedal?? Stačilo. Do práce." Paul sa medzi nás postavil a obe potrestal karhavým pohľadom.

"Ak nechceš ísť peši, tak pohni tou chudou prdelkou!!" Skríkla som, keď som sa otočila na päte a smerovala na parkovisko, kde na nás čakalo naše auto.

"Ďakujem za ten chudý zadok." Ironicky sa na mňa usmiala, keď sa usadila na sedadle spolujazdca.

"Paul, ak chceš, aby sme to prežili hovor čo vieš." Zapla som vysielačku a naštartovala motor.

"Správy chodia každú stredu už druhý mesiac. Striedajú sa len dve vety" 'Viem čo si urobil.' a 'Zaplatíš za to.'" Jeho chrapľavý hlas sa mi ozval v mojom uchu.

"Aký to má význam??" Nechápavo som sa spýtala.

"Veľmi dobrá otázka."

"A odpoveď??" Spýtavo som nadvihla obočie, aj keď to nemohol vidieť.

"Pracujeme na nej."

"Nechce ani žiadne peniaze??"

"Nie."

"To je zvláštne."

"Čo skrýva??" Spýtala sa Sophia, ktorá bola do teraz opäť ticho.

"Je to starosta, budúci starosta. Má viacero tajností. Ale to ti musí byť predsa známe." Provokačne som sa na ňu usmiala.

"Neviem o čo medzi vami ide, ale prestaňte s tým." Paul nás upozornil tichým hlasom, zdá sa, že mu dochádza trpezlivosť.

"Čo vieme ďalej??" Rozhodla som sa to nekomentovať a sústredila sa na šoférovanie.

"Prvý mesiac to ignoroval. Potom mu uniesli ženu. Po pár dňoch sa našla a odvtedy ju nikto na verejnosti nevidel. Všade ho sprevádza dcéra Melany, ktorá nám aj ohlásila tieto listy." Ozval sa druhý hlas, o niečo hrubší a vyše chrapľavejší, takže náš starý známi Andy dorazil do federálnej budovy.

"Takže to bola jeho dcéra??"

"Áno. Zdá sa, že to je niečo veľké, keď riskuje život vlastnej ženy." Skonštatoval Paul.

"Hovorili sme už aj s ňou??"

"Nie. Ani so starostom. Odmieta sa k tomu vyjadrovať. V kontakte sme len s jeho dcérou. Všetko by malo byť v zložke." Pohľadom som skĺzla k Sophii, ktorá mala stále ruky prekrížené na hrudi.

"Tú ma Jon. Jon??" Informovala som ho a prepla na druhý kanál, aby som mohla počuť aj jeho.
"Nič čo by sme už nevedeli tu nie je." Informoval nás.

"Vždy tam niečo je. Niečo skryté. Však Soph??" Mrkla som po nej, neušlo mi ako ruky zaťala v päsť a zhlboka sa nadýchla, aby kontrolovala svoj hnev.

"Tak fajn. Čo. Je. Tvoj. Problém??" Skríkla na koniec a ja som sa znovu zasmiala.

"Ty." Jednoducho som odpovedala, na čo nejaké nezmyselné omáčky.

"A čo presne som urobila?? Opakujem, ja za to nemôžem, že Liam nevie čo chce." Rukou buchla po palubnej doske, až to mnou myklo.

"On vie presne čo chce!!" Skríkla som a zastavila auto na príjazdovej ceste pred veľkým bielym domom.

"McKenzie, Edwards!! Ak nechcete byť stiahnuté z prípadu, tak okamžite prestaňte!! Už mám toho dosť. Ste ako malé deti!!" Rozčúlene po nás skríkol Paul, až som mala pocit, že som ohluchla.

"Sme na mieste." Zamrmlala som a vystúpila z auta pričom som nepríjemne treskla dverami.

"Varujem vás, žiadne problémy." Naposledy nás upozornil Paul, keď nás jedna z goríl starostu Smitha pustil dnu.

"Z Jonom sme na svojich miestach." Ozval za Sandy a ja som prikývla.

"Rozumiem." Odpovedala som, keď mi došlo, že ma nemohol vidieť.

"Ja a Louis taktiež." Hneď na to sa ozval Josh, ktorému odpovedala Sophia, ale ja som už svoju pozornosť venovala čiernovlasému dievčaťu predo mnou.

"Melanie Smithová. Vy musíte byť Perrie Edwards a Sophia McKenzie." Milo sa na nás usmiala a uhladila si svoje biele šaty, ktoré jej siahali nad kolená.

"To sme my." Usmiala som sa a posadila sa na miesto, na ktoré mi Melany ukázala.

"Otec je v pracovni, opakuje si svoju reč." Informovala ma skôr ako sme sa mohli na niečo spýtať.

"Ako je vašej matke??" Spýtala sa Sophia.

"Snáď dobre. Odmieta s nami komunikovať odkedy ju uniesli. Zbalila si svoje veci a odišla do letného sídla na Floride." Smutne sklonila hlavu, bolo na nej vidno ako ju to bolí, že s ňou vlastná matka nekomunikuje a ako jej chýba.

"Nepovedala vám kto a ani prečo ju uniesli??"

"Mne nie a nemyslím si, že otcovi áno. A tiež neviem či otec s vami bude hovoriť. Ledva prehovorí som nou. Odkedy som šla s tými sprostými listami na políciu, vyhýba sa mi." Sophia ju upokojujúco pohladila po chrbte a ja som ju vzala za ruku.

"Neboj, vyriešime to." Rýchlo som zašepkala rýchlo, keď som zbadala ako sa  v miesto hromadí počet bodyguardov.

"Dámy, myslím, že vaša účasť na dnešnej akcii nebude nutná." Spoza nich sa objavil vysoký muž v obleku. Čierne vlasy na krátko ostrihané, uhrančivý pohľad a vyrovnaný postoj. Náš budúci starosta.

"To nám poviete, aj keď budete mať guľku medzi očami??" Odvrkla Sophia a starostove obočie od prekvapenia vyletelo do vzduchu. Myslím, že na takéto správanie nebol zvyknutý.

"Mám na to svojich mužov." Usmial sa.

"Ktorí nezabránili únosu vašej ženy." Sladko sa usmiala a ruky si znovu prekrížila na hrudi.

"Perrie zasiahni." Rozkázal mi nahnevane Paul.

"Pán starosta. Vieme, že to nie je ľahké a príjemné, ale takto to bude lepšie. Vy si budete robiť svoju prácu a my taktiež. Nikto nebude zranení a všetko sa vyrieši. Čím menej odporu, tým sa nás skôr zbavíte." Vysvetlila som mu a vyslúžila si nenávistný pohľad od Sophie. Nepáčilo sa jej moje jednanie.

"Tak dobre. Poďme. Ale nestojte mi v ceste." Prikývol na koniec a všetci sme sa vybrali do firmy jeho ženy, kde sa mala konať tlačovka.

Cesta netrvala dlho, približne desať minút a už sme parkovali na súkromnom parkovisku firmy, ktorú vybudovala starostova manželka. Na jeho príkaz sme so Sophiou museli ísť vlastným autom, čo sa nepáčilo ani nám ani Paulovi, ale poslúchli sme.

Auto sme nechali na parkovisku a výťahom sa vyviezli na druhé poschodie, kde sa nachádzala konferenčná miestnosť. Jon a Sandy sa stihli presunúť, takže momentálne behali niekde po strechách budov okolo nás. Josh a Louis sedeli dolu v aute a sledovali každého podozrivého, ktorí vstúpi do budovy. Ja a Spophia sme sa postavili do rohov v miestnosti a čakali čo sa bude diať.

Po chvíli sa miestnosť začala napĺňať novinármi, ktorí sa usadili na voľné stoličky a čakali na budúceho starostu New York City. Ten si dal na čas a svoju kanceláriu, do ktorej nás odmietol pustiť, opustil o päť minút neskôr ako mal, za ktoré sa ospravedlnil hneď ako vstúpil do konferenčnej miestnosti.

Tlačovka prebiehala v poriadku, novinári neustále fotili a pýtali sa všelijaké možné otázky, na ktoré im starosta pokojne a s úsmevom na perách odpovedal. Blížila sa posledná minúta dnešnej predvolebnej tlačovky a ja som sa začínala tešiť, že sa dnes nikomu nič nestalo. Ale predčasne.

Práve vtedy, keď sa starosta postavil zo svojej pohodlnej stoličky, mi Sandy oznámil, že zbadal niekoho podozrivého. A všetko sa začala odohrávať ako v spomalenom filme. Sophia skríkla všetci k zemi a ja som skočila po starostovi, ktorý padol na zem. Ozval sa výstrel, rinčanie skla, krik, strach a zmätok. Až nastalo úplne ticho a všetci čakali čo sa bude diať.

"Perrie!! Ste v poriadku?? Perrie??" Skríkol Paul do vysielačky, krátko potom ako sa ozval výstrel. Ešte chvíľu som ostala ležať na zemi so sklonenou hlavou, a potom sa pomaly posadila a rozhliadla sa okolo seba či nám nehrozí ďalšie nebezpečenstvo.

"Starosta je v poriadku." Odpovedala som potom, ako som sa k nemu nahla a rýchlo ho skontrolovala či ho náhodou strela netrafila.

"A ty?? Čo Sophia???" Spýtal sa.

"Ja som v poriadku a So-" Ostala som zarazene sedieť, keď som zbadala Sophiu nehybne ležať na zemi s kalužou krvi okolo tela.

"A Sophia?? Perrie odpovedz!!" Paul po mne ďalej kričal, ale ja som ho nevnímala. Jediné čo som dokázala vnímať bola postrelená Sophia, ku ktorej som okamžite pribehla.

"Paul, volaj záchranku. Máme tu postrelného človeka." Zašepkala som a ruky rýchlo pritlačila na zranené miesto v snahe zastaviť krvácanie.



 - 5 komentárov = nová časť :))