Federal Bureau of Investigation 21

Je oveľa lepšie, keď som časť pridala dnes, ako keď som ju chcela pridať už vo štvrtok :)) Určite by nevyzerala takto, ale ešte horšie :)) Ďakujem za komentáre k predošlej časti, vlastne za všetky komentáre, ste skvelé/í :)) Kate

SOPHIA

"Č-Čo sa stalo??" Spýtala som sa, keď sa odo mňa odtiahol a čelo si oprel o to moje.

"Postrelili ťa a bola si v kóme. Všetko ti vysvetlím hneď ako zavolám doktora. Nehýb sa prosím, si pripojená na prístroje." Ešte raz ma opatrne pobozkal, jemne stlačil ruku, ktorú doteraz neustále držal vo svoje a vybehol na chodbu.

"Prebrala sa!!!" Skríkol na celú chodbu.

...

"Liam." Zašepkala som, aby som ho privolala späť a dúfala, že ma počul.

Chvíľu sa nič nedialo, naďalej len tak postával medzi dverami a niekoho sledoval. Po chvíli sa však otočil spať,s malými úsmevom na perách sa vrátil k mojej posteli a do svojich teplých rúk zobral tú moju, malú a studenú. 

"Čo sa deje láska??" Spýtal sa, pomaly sa ku mne naklonil a pobozkal ma na čelo.

"Zle sa mi dýcha." Zachrapčala som, zdá sa že hlasnejšie ako šepkanie to nepôjde.

"Za chvíľu tu je doktor. Vyšetrí ťa a všetko ti vysvetlí." Usmial sa a tentokrát ma pobozkal pery. Jemne a pomaly, tak ako to dokáže len on. 

Milovala som drsného Liama. Milovala som, keď sa nemilosrdne hral s mojim telom a robil si s ním čo sa mu za chce. Milovala som, keď ma provokoval, keď náročky všetko preťahoval a to len kvôli sebe a svojej radosti. Milovala som, keď som v jeho očiach videla len čistú túžbu. Túžbu po mne. Po mojom tele.

Ale taktiež som milovala nežného Liama, ktorý sa nikde neponáhľal a pomaly rozmaznával celé moje telo. Milovala som, keď sa jeho pery pohybovali po mojom tele a vytvárali mi tak neuveriteľnú slasť. Milovala som jeho horúce dotyky na mojom rozpálenom tele. Milovala som, keď sa naše tela spoločne pohybovali a zapadli do seba akoby boli pre seba stvorené.

Najviac som však milovala tie chvíle s Liamom kedy sme len tak nezáväzne sedeli na gauči, objímali sa, vyjedali pukance z misky a sledovali nejakú komédiu, ktorú sme si pustili, a ktorej sme aj tak nevenovali pozornosť, keďže väčšinou to dopadlo tak, že niekto z nás dvoch začal vankúšovú alebo pukancovú bitku.

Tie to chvíle dokazovali to, že Liam nie je taký na akého sa hrá. Že nie je povrchný a namachrovaný frajer, ktorému ide len o sex. Tieto chvíle ukazovali, že Liam je dobrý a chápajúci muž, ktorý dokáže niekoho milovať, aj keď si to nedokáže priznať.

Vedela som, že Liam ku mne niečo cíti. Vedela som, že mu nejde len o sex. Vedela som však, že musím byť veľmi trpezlivá, keď chcem, aby mi to povedal. Keď chcem, aby sa mi otvoril a podeli sa som nou o svoje city tak, ako som to urobila ja niekoľko krát. Avšak Liam je veľmi ťažký oriešok. Je náladový, tvrdohlavý a žiarlivý ako každý jeden chlap na tejto planéte.

FLASHBACK

"Nešla by si si dnes niekam sadnúť?? Osláviť vyhratý prípad a pohovoriť si." Opatrne sa ma spýtal, akoby sa niečoho bál.

"Pohovoriť si?? O čom??" Prekvapene som k nemu zdvihla pohľad od zrkadla, keď som dokončovala posledné úpravy pre dnešný večer.

"No áno. Pohovoriť si. O nás." Prosím nie. Prosím, nech sa nerozhodol, že mi práve dnes vyzná svoje city. Čakala som na to dlho, to áno, ale dnes nie. Dnes nemôžem.

"No vieš-" Začala som s nervóznym  úsmevom a rýchlo hľadala nejakú výhovorku, alebo nejaké riešenie akoby som mu jemne naznačila, že dnes už mám iné plány. S Andym.

Ale to by ma nemohol prerušiť samotný Andy Samuels, ktorý vošiel k nám do šatne s veľkým úsmevom na perách a položil si ruku okolo môjho pásu. 

Na sebe mal dobre padnúci čierny oblek, bielu košeľu, na ktorej mal rozopnuté prvé tri gombíky a ja som si neodpustila pohľad na malú časť jeho vypracovanej hrude. Vlasy mal vyčesané do hora, nie ako to nosí normálne, keď mu ofina padá do očí a no nohách mal spoločenskú obuv, takže bolo jasné, že sa niekam chystáme.

"Pripravená??" Usmial sa na mňa a mne neušlo ako si ma Liam premeriava.

Keďže mi Andy povedal, že ideme do reštaurácie, tak som sa aj tak obliekla. Zo skrine som vytiahla svoje najlepšie šaty, krátke a čierne siahajúce len po stehná, ktoré som veľmi často nenosila. Vlastne ja a šaty sme neboli veľmi dobrý kamaráti, ale nebolo to až také zlé ako som si myslela. Vlasy som si vyžehlila, keďže kučery, alebo niečo čo sa na ne podobá nosím každý deň, a obula som si čierne lodičky, ktoré mi poslala sestra minulý rok na Vianoce. Krásne mi predlžovali nohy, to jediné čo sa mi na mojom tele páči,

"Andy ma pozval na večeru. A ja som súhlasila." Otázniky v jeho očiach z tejto situácie priam kričali, a tak som mu opatrne odpovedala na nevyslovenú otázku.

"Ou." Vyšlo z neho a ja som vedela, že v sebe búri hnev. Za tých 10 mesiacov som ho spoznala až priveľmi dobre. 

"Stalo sa niečo?? Prišiel som nevhod??" Spýtal sa Andy, keď si všimol to napätie medzi mnou a Liamom.

"Nie."

"Áno." Odpovedali sme naraz a ja som si už bola stopercentne istá, že je nahnevaný. Kvôli jednej priateľskej večeri. 

"Andy, mohol by si ma prosím ťa počkať vonku?? Nezdržím sa dlho." Usmiala som sa naňho, a  keď mi úsmev opätoval a odišiel, nahnevane som sa otočil späť na Liama. Nebolo to tak, že som bola nahnevaná, možno trošku. ale vedela som ka toto smeruje a ja som si dnes nechcela kaziť večer.

"Čo to má znamenať?!" Skríkla som, keď som v jeho očiach zbadala odpor k Andymu.

"Netuším o čom hovoríš?? A nechápem prečo si nahnevaná, nič som nespravil." Na svoju obranu zdvihol ruky pred seba a neúspešne sa snažil zakryť svoj hnev. 

"Nič si nespravil?? Prosím, povedz mi, že žartuješ??" Zúfalo som sa chytila za hlavu, všetko pokazil.

"Takže ja som na vine, že sa chcem konečne porozprávať o tom čo je medzi nami a ty ideš von s tým frajerom?!!" Skríkol po mne, už sa vôbec nesnažil zakryť svoj hnev, čo bolo fajn aspoň konečne budeme vedieť na čom sme. Škoda, že sme si na to vybrali zlú dobu.

"Čakala som na to vyše pol roka. Už dlhšie nevládzem nevedieť na čom som. A. Ty. To. Vieš!!" Pristúpila som bližšie k nemu a za každým jedným vysloveným slovom som mu prstom ďobla do hrude.

"Povedal som ti, že potrebujem čas." Nesúhlasne som pokrútila hlavou, podstúpila pár krokov dozadu a začala si utierať slzy, ktoré mi zmáčali celú tvár. A tak som si na tom make up-e dala záležať.

"Dala som ti dostatok času. Ja sa jednoducho potrebujem posunúť vpred." Povedala som pomedzi vzlyky, z malej kabelky, ktorú som mala prehodenú cez plece si vytiahla vreckovky a začala si utierať uplakanú tvár.

"A ja som ti za to vďačný. Preto som chcel, aby sme sa dnes porozprávali." Po chvíli ticha, ktorý prerušoval môj vzlykot, keďže som sa nedokázala vôbec upokojiť, aj keď som veľmi chcela, prehovoril pokojnejším hlasom. 

"Už je neskoro Liam." Zašepkala som, aj keď som to tak nemyslela. Vôbec nebolo neskoro. Nikdy pre jeho city nebude neskoro. Jednoducho mi ta veta vykĺzla z úst.

"Takže je koniec??" Sklonil hlavu a ja som vedela, že je to preto, aby zakryl slzy. Videla som jeho zdrvený pohľad, keď som vyslovila tú sprostú vetu, ktorú som už dávno oľutovala.

"Liam, je to len večera, nič viac." Povzdychla som si. znovu pristúpila k nemu a chytila jeho tvár do svojich malých rúk.

"Nebuď naivná. Všetko začína večerou." Nesúhlasne pokrútil hlavou. 

"Žiarliš?? Nie je na čo. Ja a Andy, sme len kamaráti. Tak ako my dvaja." Jednoducho som mykla ramenami. už som naozaj nevedela čo na to povedať. Veď je to len obyčajná večera, nechápem, kde je problém.

"My nie sme len kamaráti." Protirečil mi. Áno, ďalšia veta, ktorá mi v hneve vyletela z úst a ja som ju ľutovala. Všetci vedia, že mi dvaja sme všetko, len nie kamaráti. 

"Čo sa s tebou stalo?? Za to môže ten dnešný prípad, však?? Doteraz ti nikdy nevadilo, keď sme si s chlapcami vyšli von." Nechápavo som naňho pozrela. 

"Oni sa ti nechcú dostať do nohavičiek!!" Náhle skríkol až mnou myklo. 

"Takže, keď ty ideš s Perrie von, tak to je v poriadku?!!" Tiež som skríkla. Keď to nevie niekto pochopiť po dobrom, pôjdeme na to takto. Aj keď je to len ďalšia zbytočná hádka. 

"Ja a Perrie, to je niečo úplne iné. Sme len kamaráti. Najlepší." Podstúpil odo mňa pár krokov vzad a ja som s znovu začala utierať slzy, ktoré sa mi valili z očí ako Niagare. 

"To aj ja s Andym." Zamrmlala som.

"Ak s ním pôjdeš na tú večeru, je koniec, Sophia." Povedal rázne a ja som naňho prekvapene pozrela. Čo som jeho majetok?? Som ľudská bytosť a mám svoje práva. 

"To by najskôr niečo muselo začať." Zašepkala som, nechala nech mi slzy opäť zmáčajú celú tvár, aby videl čo spôsobil, a odišla som za Andym, ktorý na mňa čakal vonku.

FLASHBACK

Pomaly som sa od neho odtiahla, keď som si uvedomila, že všetko to bol len krásny sen, a že mi dvaja sme momentálne pohádaní. A to len vďaka jeho žiarlivosti, ktorú si neviem ustrážiť a našťastie len pohľadom zabíja každého kto sa ku mne čo i len priblíži. Ach, Liam, Liam.

"Prečo plačeš??" Nechápavo sa na mňa pozrel a ja som si ani neuvedomila, že plačem.

"Vieš my-" Začala som po chvíli a opatrne sa od neho odtiahla, keď do izby vošiel starší pán v bielom plášti a s pokojným úsmevom na perách.

"Dobrý deň, volám sa doktor Smith a som váš ošetrujúci lekár. Som veľmi rád, že ste už hore Sophia." Jeho úsmev sa ešte vyše rozšíril, keď som sa naňho usmiala a poutierala si slzy.

"Čo sa stalo??" Spýtala som sa a pustila Liamovu ruku, ktorej som sa doteraz držala. Ten sa ospravedlnil, že si ide vybaviť zopár telefonátov a zmizol vonku za dverami.

"Čo všetko si pamätáte??" Spýtal sa ma, z vrecka na plášti vybral malú baterku, z ktorou mi začal pozerať do očí.

"Mali sme nejaký prípad a ja s kolegyňou sme na niekoho dávali pozor. Potom sa ozval výstrel a odvtedy už nič." Zmätene som naňho pozrela.

"Pred týždňom vás sem priviezla sanitka s postrelenými pľúcami. Ľavé bolo v poriadku, v pravom sa zasekla guľka. Stratili ste veľa krvi a guľka vám spôsobila malú infekciu. Počas operácie ste nám dvakrát odišli, ale našťastie, ako ste si mohli všimnúť, sme vás zachránili. Guľku sme vytiahli a zabezpečili aj transfúziu krvi. Kvôli lepšiemu dýchaniu za vás dýchal prístroj, ale ten sme vám pred dvoma dňami odpojili, keďže pľúca už chceli dýchať samé. A kvôli menšiemu namáhaniu pľúc sme vás udržiavali aj v kóme, z ktorej sme vás prebrali včera. " Vysvetlil počas toho ako ma vyšetroval.

"Takže je normálne, že sa mi zle dýcha??" Spýtala som sa, keď zapisoval niečo do karty.

"Áno, ale nezaručujem vám, že sa to niekedy zlepší. To všetko závisí od vášho tela a od toho, ako bude prijímať liečbu, ktorú vám nasadíme, keď sa trošku zotavíte. Inak by malo byť všetko v poriadku. Cez infúziu vám podávame lieky, takže dávajte pozor. Prístroj monitoruje vaše srdce a ešte dne pôjdete na röntgen pľúc, aby sme mohli s istotou povedať či to bude mať nejaké následky alebo nie." Znovu sa usmial, keď vrátil kartu na svoje miesto.

"Ďakujem." Zašepkala som.

"Poviem sestričke, nech vám prinesie pohár vody. Ale len malé hlty. Stravu vám zatiaľ budeme tiež dávať cez infúziu, nebudeme ešte riskovať. Za dve hodiny vás prídem skontrolovať, nie že zdrhnete." Zavtipkoval, čo mne osobne neprišlo smiešne, a potom opustil izbu. Hneď ako sa dvere zatvorili sa opäť otvorili a dovnútra vošiel Lam.

"Tak čo?? Všetko v poriadku??" Spýtal sa, posadil sa na kraj postele a ako to už spravil niekoľkokrát, aj teraz zobral moju ruku do tej svojej.

"Zatiaľ áno. Pôjdem ešte na röntgen." Informovala som ho.

"Dobre. Ja som zatiaľ volala Paulov a chalanom. Perrie je dole v bufete." Usmial sa, naklonil sa ku mne, aby ma mohol pobozkať, ale ja som hlavu odvrátila a tak mi jeho pery pristáli na líci.

"Liam, ja ..." Chcela som mu to nejako vysvetli, ale slová neprichádzali.

"Čo sa deje Soph??" Nechápavo sa spýtal a ja som sa neodvážila mu pozrieť do očí.

"My dva-" Začala som, keď som si v hlave utvorila aký taký súvislý tok myšlienok, ktoré som mu chcela povedať, ale niekto ma prerušil tým, že zaklopal na dvere a bez toho, aby sa ozvalo "ďalej," vstúpil dnu.

"Paul mi volal, že si sa prebrala a ja som bol akurát na ceste sem." Andy sa na mňa šťastne usmial, sadol si na druhú stranu postele a chytil ma za druhú ruku bez toho, aby sa pozrel na Liama.



- 5 komentárov!!!