Letters 1

Zbytočne som vás naťahovala 2 týždne a snažila sa prerobiť túto časť. Nejde to. Jediné čo tam od vzniku pribudlo sú 2 či 3 odseky a pár viet. Časť je krátka, preto som sa ju snažila prerobiť, ale žiaľ na začiatok vám toto bude musieť stačiť, lepšie to už žiaľ nebude. Ale inak sa mi to osobne veľmi páči, nie je tam prezradené nič viac, nie je to ani veľmi nudné a máte akú takú predstavu ako táto poviedku bude vyzerať. Preto budem rada, keď sa vyjadríte, aby som vedela na čom som. Kate :))






- časť už aj na wattpade


Drahá Lisa,

verím, že si určite zmätená, keď čítaš tieto zastaralé listy, ktoré si našla na povale nášho starého domu, ktorý by mal byť tesne pred zbúraním. Ak to pomôže, nie si sama, ktorá nechápe čo všetko má vlastne toto znamenať. Ale časom to určite pochopíš a ak si aspoň z časti taká ako ja, po prečítaní týchto listov Ťa prejde všetok hnev, ktorý v sebe dusíš a poslúchneš moje posledné želania.

Som racionálny človek. Ako jeden z mala ľudí sa riadim rozumom a nie srdcom. Preto vždy konám rozvážne a premyslene. Avšak teraz svoje tvrdenie musím vyvrátiť, keďže moja prvá myšlienka potom, ako som sa dozvedela túto zdrvujúcu správu, bola táto - napísať Ti listy, moje malé súkromné denníčky, ktoré mi snáď pomôžu vysporiadať sa s mojim osudom, a ktoré Ti pomôžu pochopiť všetko nepochopené. A verím, že toho nie je málo.

A tak tu teraz sedím so slzami v očiach, pritom ja nikdy neplačem, a trasúcou rukou Ti píšem zopár slov, ktoré Ti snáď pomôžu prísť na to, čo sa v skutočnosti stalo, a že za nič nemôžeš. Práve naopak. Ty sa tá, ktorá nás zachránila. Ty si tá, ktorá ma zachránila pred sebou samou. Ty si tá, ktorá nám do životov priniesla svetlo a zahnala všetku temnotu, ktorá nás v posledných týždňoch obklopovala.

Už od mala som snívala, že sa stanem uznávanou architektkou. Kreslenie bolo mojim životom. Snívala som o tom, ako sa zamilujem a nájdem si svojho vlastného princa na bielom koni, s ktorým si založím rodinku s dvomi deťmi, niekde na okraji Londýna, ďaleko od toho veľkého hluku, ktoré toto magické mesto obsahuje už od svojho vzniku.

A tak, ako som si svoj život vysnívala, svoje plány som postupne uskutočňovala a po tvrdej drine a desiatok noc kedy som sedela za stolom a pilne študovala, pričom som zabúdala na svoj spoločenský život a prichádzala aj o to málo, ktoré som v podobe kamarátov mala, sa zo mňa stala jedna z najlepších architektiek Veľkej Británie a Severného Írska.

Časom som si našla aj svojho princa na bielom koni, a aj keď to nebol skutočný princ a už vôbec nie na bielom koni, i keď kone tam hrali určitú rolu, a veľmi dlho som si myslela, že nie sme si súdení, na koniec u mňa vyhralo to prekliate srdce, o ktoré Tvoj otec tak dlho bojoval, až sa mu podarilo rozpustiť ten veľký ľadovec okolo môjho srdca, ktorý ho pevne chránil pred všetkými temnými silami.

A než sme sa nazdali, v mojom brušku rástol malý, nevinný človiečik, ktorý dostal šancu na nový život. Človiečik, ktorý nás prišiel zachrániť. Ktorý prišiel zachrániť mňa.  Človiečik, ktorý prišiel práve včas, aby sa dvaja ľudia, ktorí si spoločne  zažili veľmi veľa krásnych, ale aj smutných okamihov, znovu našli cestu k sebe. A tým krásnym človiečikom, ktorého som milovala z celého srdca skôr než sa narodil, si bola Ty.

Aj keď to nebolo vždy ľahké a musím uznať, že mi život väčšinou hádzal polená pod nohy a škaredo sa so mnou zahrával, vždy sa mi podarilo vstať na vlastné nohy a dostať sa tam, kde som vždy chcela. Aspoň pokiaľ som nestrela svojho vysnívaného šialeného princa, ktorý mi ukázal, že život vie byť aj zábavný.

Ale ako časom zistíš zlatko, život je plný prekvapení a nie je vždy len biely a čierny, ako som ho svojimi očami videla ja. Má aj svoje svetlé stránky, ktorých som žiaľ zažila oveľa menej, ako tých tmavších, čiže zlých. No ak mám byť úprimná, aj keď som bola racionálna, cieľavedomá, veľmi, veľmi tvrdohlavá a snažila sa byť na všetko pripravená a hlavne sa snažila brať všetko s nadhľadom, nikdy som nepočítala s dvoma vecami:

1. s Tvojím otcom,
2. s tým, prečo Ti vlastne píšem tieto listy.

Ale ten dôvod sa dozvieš neskôr, sľubujem.

Vieš Lisa, ako tu tak teraz sedím, zničená a schúlená na zemi vedľa starej postele na povale kam som vždy utiekla, keď som mala zlý deň skrývajúc sa pred všetkým a všetkými, píšuca tento list, ktorý Tebe teraz pravdepodobne nedáva veľký zmysel, verím, že keď si prečítaš všetky listy, ktoré Ti v zúfalosti, do ktorej teraz určite prepadám, napíšem, prídeš na všetky nejasnosti, ktoré Ťa trápia, a ktoré Ti nedávajú zmysel.

Ale preto, aby si ich všetky, alebo aspoň ich väčšinu pochopila, musíš počuť celý príbeh. Príbeh môjho, nášho života. Príbeh, ktorý som sa Ti rozhodla porozprávať tu a teraz. Nezaručujem Ti však, že keď sa opäť ocitnem sama a budem mať možnosť porozmýšľať o tom tak, ako to zvyknem robiť a tým pokaziť úplne všetko na čom mi kedy záležalo, v zúrivosti neroztrhám všetky listy a nezanechám len tento jeden, aby si mala aspoň akú takú pamiatky na mňa. Na svoju matku.

S láskou,

Isabella
(tvoja matka).