Letters - Prológ

Takže, nová poviedka, úprimne do tejto chvíle som netušila s kým bude, ale tak vybrali ste si, tak bude po vašom. :)) Mala som ju pridať už včera, ale akosi mi to vyfučalo z hlavy, snáď mi to odpustíte. Určite ste si všimli, že to tu tak trocha stojí, väčšinou pridám niečo raz za 2 týždne, ale to sa už tento mesiac nejako zmení, snáď. :)) Chcela by som vás ešte poprosiť, ak niekto pozná niekoho kto vie robiť úvodky, alebo poznáte stránku, kde sa tým zaoberajú, budem rada, ak mi dáte vedieť, keďže túto úvodku mám len zapožičianú, ďakujem. :)) Kate






Pomalým krokom prechádzala po, od Slnka, vyhriatych, bielych kachličkách smerujúc do starého a prázdneho domu, kde sa narodila, kde strávila svoje detstvo, kde vyrástla do krásnej mladej ženy, a ktorý sa mal žiaľ, alebo našťastie, za pár dní zbúrať.

Ak má byť úprimná, vôbec nesúhlasila s tým, aby sa tento dom zbúral. Áno, bol už starý, veľmi starý a mal svoje muchy v podobe chýbajúceho zábradlia a nefunkčného kúrenia v celom dome, ale bol to ich domov.

Tu prežila svoje detstvo. Tu si dvakrát rozbila hlavu. Tu si zlomila palec, keď kopla do steny potom, ako zakopla o vytŕčajúci klinec zo starých parkiet. Tu ju otec naučil chodiť. Tu ju naučil plávať. Tu sa s ním neustále hádala, keďže bola celá po mame, čo znamenalo - presný opak otca.

Aspoň tak jej to zakaždým hovorí otec, keď za ňou príde s chutnou čokoládovou zmrzlinou, s dvoma lyžičkami zapichnutými v nej a s ospravedlňujúcim úsmevom na perách. Zakaždým sa naňho usmeje, skopne prikrývku z nôh, čím spraví miesto pre svojho otca. Tu si spolu žili svoj svet, do ktorého už 18 rokov nikoho nepustili.

Avšak posledná hádka nebola taká ako si predstavovala. Otec si zbalil posledné veci do dvoch veľkých kufroch, kľúčik od nového bytu priamo v centre Londýna nechal na kuchynskej linke a zo slovami: "Vynes posledné veci z povale a prídi domov." opustil tento ich svet, kde sa spoločne schovávali pred nástrahami, ktoré si pre nich život pripravil.

Možno preto práve prešla starými drevenými dverami, ktoré nepríjemne zavŕzgali smerujúc po 28 schodoch na povalu, kde sa nachádzajú posledné veci pripomínajúce ich život. Možno ju už jednoducho nebavilo sedieť pred bazénom, vďaka ktorému ostatní susedia vedeli, že tu ešte vôbec niekto žije, a opaľovať sa, čím chcela oddialiť fakt, že tento dom musí opustiť. Či sa jej to páči alebo nie. A možno len bola zvedavá, keďže povala bola väčšinu času zamknutá a nikdy si nevšimla, že by tam otec vôbec chodil alebo o nej čo i len rozprával. Až pokiaľ jej nepovedal o sťahovaní.

Opatrne vyšla posledné tri schody, ktoré boli snáď ešte vyše nestabilné než tých 25 pred tým modliac sa, aby vydržali aspoň do zajtra. Roztrasenú ruku položila na starú hrdzavú kľučku, a potom ako za ňu zatiahla, sa dvere s buchotom otvorili a ju čakalo ďalších, nepoznaných desať schodov, ktoré viedli, pre ňu, do neznáma. Zatiaľ.

S povzdychom si k sebe pritiahla tenkú šatku, ktorú mala cez seba prehodenú, keď jej telom prešla triaška z neznámeho pocitu. Nebála sa, to nie. Ale pocit z nepoznaného ju vždy istým spôsobom znervózňoval. Nevedela čo od toho očakávať, pritom to bola iba obyčajná povala. Opäť si povzdychla a s malým úsmevom si pre seba pokrútila hlavou. Sama sebe bola smiešna, keď nad tým tak dlho premýšľala.

"Proste vyšliapem tých 10 schodov, vezmem posledné veci a rýchlo zbehnem dolu." Zašepkala si pre seba a pomyslela na mamku, ktorá by sa na nej taktiež zasmiala.

A tak spravila tak, ako si povedala a slimačím krokom vyšliapala posledných desať schodov až sa napokon ocitla vo veľkej, starej a prázdnej povale. Presne v takej, akým bol celý ich dom. Rozhliadla sa okolo seba zisťujúc, že okrem špiny a malej krabice ležiacej v rohu miestnosti sa tam nič iné nenachádzalo.

Prevrátila očami, samozrejme, že ju sem otec poslala až pre jednu malú krabicu. To je celý on. A s touto myšlienkou na koniec prešla k rohu miestnosti a zobrala do rúk, na prvý pohľad prázdnu krabicu. Avšak, to by nebola ona keby o niečo nezakopla, ako keď bola malá, a nespadla na zem. Krabica, ktorú do teraz držala pevne v rukách dopadla s buchotom na zem a ukázala svoje tajomstvo, ktoré dlhé roky ukrývala.

"Pre Lisu." Prečítala, keď sa pozbierala zo zeme zisťujúc, že nemá žiadne zranenia a prešla ku kôpke listov, ktoré pri dopade vypadli z krabice.