Letters

Jednodielovka venovaná Michelle :)) Dúfam, že sa bude páčiť :)) Je to za ten lunapark, pretože si to vlastne uhádla :)) Harold vezme Elizabeth do lunaparku :)) okrem iného :)) Kate









Drahý Niall,
Je to už mesiac čo si nás opustil. Je to už ukrutných 31 dní čo si od nás odišiel. Čo si odišiel odo mňa. Nie je to ľahké. Nie je ľahké prebúdzať sa sama v chladnej posteli bez tvojho pochrupovania a ranného chrapľáku. Nie je ľahké chodiť po veľkom dome a nepočuť tvoj anjelský hlas. Nie je ľahké pozerať sa na všetky tie fotky, kde sa šťastne usmievaš do foťáku. Nie je ľahké znášať dotieravých paparazzov, ktorý nemajú žiadnu úctu k mŕtvemu. 
Nikto to nezvláda. Ani ja, ani chalani, ani Greg. Tvoji rodičia sa snažia byť nad vodou, ale kto by bol po smrti vlastného syna?? Chcela by som stretnúť takého človeka a spýtať sa ho ako to dokáže?? Chalani sú úplne na dne. Zo dňa na deň sa stali zo šťastných pohľadných mužov, chodiace mŕtvoly. Liam je na tom asi najhoršie.Každú noc počujem z jeho izby bolestný nárek. Z večného vtipálka Louisa sa stal nemý človek. S nikým nekomunikuje, celý čas sedí pred našimi dverami, čaká kým ti dvere otvoríš, zo smiechom sa naňho zvalíš a začnete sa biť. Eleanor je už v koncoch. Nevie ako ho má prinútiť hovoriť. Na to tu bol vždy Harry. Ale ten je od tvojho pohrebu nezvestný. Nikto nevie kde je, s kým je a ani čo robí. Ale vieme, že žije. Každý deň posiela Anne sms-ky, že ešte žije. Dáva si to za vinu. Obviňuje sa z toho, že ťa poslal do toho obchodu kvôli jeho lenivosti. Zayn je .. Zayn. Vyrovnáva sa s tým po svojom. Celé dni je zavretý v miestnosti na kreslenie a kreslí. Kreslí teba a všetky vaše spoločné momenty od X Factoru až po váš posledný koncert. 
Ja som celé dni zavretá v našej izbe, vychádzam z nej málokedy, väčšinou sa túlim k tvojím svetrom a rozmýšľam čo by bolo ďalej, keby si neodišiel. Toľko sme mali pred sebou. Toľko si mi toho nestihol povedať. Ani ja tebe. 
Včera, po dlhých dňoch prehovárania sme všetci spoločne navštívili psychológa. Vraj nám to pomôže, vyrozprávame sa a postupne a vrátime do normálu. Ale je ľahké spraviť a ťažké povedať. Psychológ ma na to, ale iný názor. Odporučil nám, aby sme svoje myšlienky dali na papier. Aby sme to všetko spísali tak, akoby to hovoríme tebe. Akoby si sa vrátil po pár týždňoch domov z výletu a my ťa informujeme o tom, čo sa stalo, keď si tu nebol. A tak tu sedím pred tvojim hrobom, v tvojom rodnom meste - v Mullingai. Či to pomáha,?? Ťažko povedať, ale cítim, že si tu som ňou. Možno to je tým, že sa každých päť minút pozerám na fotku s tvojím bezchybným úsmevom, ktorá visí na hrobe. Možno to je tým svetrom, ktorý má posledné zbytky tvojej vône. 
Zem je studená, ale na tom nezáleží. Chladný vietor mi prefukuje aj tak strapaté vlasy, prsty sa mi klepú od zimy. Viem, že si to už nikdy neprečítaš, ale ja nie som pripravená o teba prísť. Ešte nie. A teraz, keď tu tak sedím a slzy mi stekajú po tvári, cítim, že toto je jediný spôsob, ako ťa tu udržať ... 
Ľúbim ťa,
Tvoja Michelle.

Drahý Niall,
Prešiel ďalší desivý mesiac od tvojej smrti a ja mám stále pocit akoby to bolo včera, keď mi zavolali chalani, že si v nemocnici. Akoby to bolo včera, čo mi doktor oznámil, že sa nedalo nič robiť, stratil si priveľa krvi. Akoby to bolo včera, čo som stála pri tvojom hrobe a spolu s tvojimi rodičmi, priateľmi a fanúšikmi sa s tebou lúčila.
Dnešný deň nebol ničím výnimočný ako ten včera a ten predtým a ten pred predtým atď. Celý čas som sa prechádzala po dome, nachádzala tvoje špinavé oblečenie - ponožky, ktoré si vždy hádzal do rohu miestnosti, boxerky pod pohovkou s nášho posledného milovania, a myslela na všetky šťastné chvíle s tebou. Keď si odišiel, akoby odišla všetka radosť zo sveta. 
Fanynky plačú, plačem ja, plačeme všetci. Nikto z nás nedokáže pochopiť, že si odišiel. Na vždy. Je ťažké uveriť, že už nikdy neuvidíme tvoje očká ako žiaria šťastím. Tvoj úsmev, ktorým si prinútil usmievať sa aj mňa a ten istý úsmev, ktorým si privádzal mnoho žien na kolená. Odkedy si odišiel, celý svet sa ponoril do tmy.
Chalani sú stále ako bez duše, i keď robia pokroky. Louis už nesedí pred našou izbou. Spolu s Eleanor odišiel domov do Doncastru a tam, ako mi El písala, je zavretý v izbe s dvojičkami a spolu sa hrajú. Ešte stále neprehovoril, ale aspoň prikyvuje, keď sa ho niekto na niečo pýta. Harry sa našiel. Momentálne je niekde na opačnej strane zemegule v Austrálií. Tam, kde ste mali posledný koncert. Zayn je stále zatvorený vo svojom dome a stále kreslí. Momentálne je to naše prvé stretnutie. To ako si ma zrazil košíkom spolu s Liamom pri natáčaní Best Song Ever. Liamove nočné výkriky prestali. Možno to bude tým, že posledný týždeň správa pri mne a spolu som ňou sa túli k veľkému zelenému svetru, so sobom, ktorý si dostal od prababičky Priscili. 
S Liamom trávim všetko svoj čas. Spoločne v tichosti si prezeráme všetky fotky. Všetky podporné tweety, listy, videa, kde nás prosia aby sme boli silný.Aby sme sa nevzdávali a skúsili normálne pokračovať ďalej. Spoločne chodíme nakupovať. Tvoji rodičia odmietajú opustiť dom a ukázať sa na ulici pred desiatkami fotoaparátov. Ale niečo jesť musíme a takto to ostalo na nás. 
Vonku sa oteplilo. Po niekoľkých týždňoch chladnej zimy, dažďov a studených vetrov, vykuklo na pár hodín slnko. A preto tu až po ukrutne dlhom mesiaci sedím a znovu píšem. Píšem ti a ani neviem prečo, ale jedine to ma drží nad vodou. Iba vďaka tomu sa každé ráno prebúdzam. Iba vďaka týmto pár riadkom dokážem ráno vstať z postele a pozerať sa všetkým do oči. Stále ťa nedokážem opustiť, a aj keby som sem mala chodiť každý deň po celých 30 rokov a písať ti, budem to robiť. Budem ti každý deň písať nepodstatné veci, len aby si tu bol som ňou ...
Ľúbim ťa,
Tvoja Michelle.

Drahý Niall, 
Opäť prešiel ďalší mesiac. Mesiac plný bolesti, plaču, kriku. Je to ťažšie než som si myslela. Nie som taká silná za akú ma každý považuje. Za akú si ma považoval ty. Všetci mi odporučili, aby som sa vrátila domov. Aby som sa vrátila do tej malej krajinky, ktorá je srdcom Európy. Aby som sa vrátila na Slovensko. Ale nikto nechápe, že keď odídem, už sa nevrátim.
Tu v Írsku, mi ťa všetko a všetci pripomínajú. Všade kam sa pohnem sú buď fanynky, paparazzi, alebo tvoje fotky. Fotky, na ktorých sa usmievaš. Fotky, ktoré mi pripomínajú aká šťastná som s tebou bola. Koľko skvelých i smutných momentov sme spolu zažili. Čím všetkým sme si spoločne preskákali. Fotky, vďaka ktorým som už dva týždne nespala.
Na každého kričím. Nikoho nepočúvam. Strácam  nervy. Jednoducho to nezvládam. Väčšina ľudí chce po mne odpovede. Odpovede, ktoré nepoznám. Nechcem ich poznať. Ostala som sama. Na všetko. Tvoji rodičia odišli niekam preč. Preč od všetkých. Louis je stále s El v Doncastri. Harry je spolu s Gemmou v Amerike. Nieže by túžil po prítomnosti vlastnej sestry, ale nemal na výber. Liam odišiel spolu so Zaynom domov do Wolverhamptonu. Nechali ma tu samu vo vašom dome s vlastnými myšlienkami. S myšlienkami, ktoré ma privádzajú do zúfalstva.
Asi po stý krát sedím tu, pri tvojom hrobe a píšem. Píšem na papier zmáčaný od sĺz a uvažujem ako dlho bude toto všetko trvať. Ako dlho budú všade rozkrikovať, že nás opustil člen jeden z najslávnejšej britskej skupiny súčastnosti. Rozmýšľam ako dlho ešte bude nosiť tú ťarchu na chrbte. Ako dlho ešte budem vládať, chodiť sem a písať ti tieto nezmysli, ktoré vôbec nepomáhajú. Iným možno áno, ale mne nie. Ale stále som nenašla iný spôsob ako byť s tebou ...
Ľúbim ťa,
Tvoja Michelle.

Drahý Niall,
4 najdlhšie mesiace môjho života sú preč a ja končím. Nezvládam už. Nevládzem ďalej pokračovať. Nevládzem ráno otvoriť oči, keď viem, že nie si pri mne. Nevládzem zo seba vydať ani len hlásku, keď viem, že už nikdy nebudem počuť tvoj sladký hlások. Nevládzem vstať s postele, keď viem, že ťa nenájdem za šporákom ako tancuješ a spievaš si opery. Jednoducho nevládzem.
Je toho priveľa. Na mňa. Na chalanov. Na tvojich rodičov. Manažment kladie neustále dookola tú istú otázku. Či budú chalani schopní pokračovať. Či budú schopní ísť ďalej a spievať. Spievať bez teba, ale zároveň pre teba. Či budú schopní vystupovať na koncertoch, v show, na verejnosti. 
Tvoja mamka sa psychický zrútila. Nezvládala tlak médií a fanúšikov, ktorý si myslia, že nám pomáhajú, ale chtiac - nechtiac to len a len zhoršujú. Preto ju tvoj otec zobral opäť peč, aby si oddýchla a trochu sa spamätala. Greg a Denise. Snažia sa. Už len kvôli malému Theovi. Ten maličký ani netuší o koho prišiel. 
Ťažko sa mi na to myslí, nie to o tom hovorí alebo píše, ale po nekonečných hádkach a toľkej bolesti som sa na koniec rozhodla. Rozhodla som sa opustiť náš domov. Opustiť Írsko, Anglicko, chalanov, tvojich rodičov, našich priateľov a odísť. Odísť domov. Na Slovensko. Pokúsim sa prežiť toto ďalšie obdobie a ísť ďalej. Stále nie som pripravená opustiť ťa, žiť bez teba, zvládať ťažké situácie bez tvojich pozitívnych slov a objatí, ale viem, že keď to nespravím teraz a zoberiem ťa zo sebou domov, už nikdy sa nezbavím svojich temných tieňov a nebudem opäť šťastná. Viem, že by si to tak chcel. Nechcel by si, aby som smútila. Aby som neustále plakala a trápila sa. Teraz to už viem ...
P.S.:Tu v tomto zväzku sú všetky listy, ktoré som ti napísala odkedy si odišiel. Splnila som svoj sľub a písala ti ich každý deň.  Každý večer, keď som nemohla zaspať, zobrala som papier a pero a rozpísala sa. Len som ich nikdy nedoniesla. Až teraz. Psychológ mal nakoniec pravdu. Pomáha to. A preto ich budem písať aj ďalej. A raz, keď sa sem vrátim. Keď naberiem odvahu a budem pripravená sa s tebou opäť stretnúť, prinesiem ich zo sebou.
Ľúbim ťa ..až dokonca, 
Tvoja Michelle.

"Aj ja ťa ľúbim Chell .. až do konca." Pošepkal som, zatvoril jeden z prvých listov, ktoré tu pribudli a zo zväzkom ďalších si prehodil kapucňu cez hlavu a odišiel od miesta, kde by malo ležať moje telo. Takto to bude najlepšie ...

-pôvodne to malo byť úplne o niečom inom, ale celé sa mi to vymazalo, tak som začala zúriť a vzniklo z toho toto :)) snáď nevadí, že je to také smutné :)) a Mišky a Miškovia, všetko najlepšie k meninkám :))