Federal Bureau of Investigation 3

Venované Radke, dievča ďakujem ti za všetko :)) Kate










"Vie vlastne Liam s kým sa to rozpráva??" Pozrela som na Paula, keď som si všimla stáť Liama pri bare.

"Nie." Pokrútil hlavou a všetci sme sledovali ako spolu odchádzajú pri menšie pódium tancovať.

"Bude zúriť, keď sa to dozvie." Upozornil ho Jon.

"Stačilo mu ráno, keď som mu oznámil, že príde nový člen. Nemohol som mu povedať, že je to tá ženská, s ktorou práve tancuje." Nesúhlasne na nás pozrel.

...

LIAM

"Pán Buteau [Butou] ?? Som seržant Higgins, FBI." Spýtal sa Paul a pomaly spolu so Sandym pristúpili bližšie k mužovi so zbraňou.

"Choďte preč!! Toto s vami nemá nič spoločné." Skríkol a priložil zbraň k hlave mužovi kľačiacemu na zemi.

"Pre lásku Božiu!! Sprav to!! Skonči to už!! Ak to chceš spraviť, tak to sprav!!" Skríkol muž na zemi.

"Zavri hubu!!" Povedal Buteau.

"Je v úplne inom rozpoložení, ako keď odchádzal od sudcu." Ozval sa Louis v slúchadle, ktorý bol schovaný za kríkmi.

"Liam, máš strelu??" Spýtal sa Paul.

"Áno." Šepol som.

PRED 16 HODINAMI

"Kam si sa vybrala??" Spýtal som sa, keď sa mi moja kráska otočila chrbtom a chystala sa odísť.

"Naspäť pri bar." Odpovedala bez toho, aby sa na mňa čo i len pozrela.

"Nie tak rýchlo." Zasmial som sa a za lakeť si ju pritiahol späť k sebe.

"Sľúbila som jeden tanec. A ak ma pamäť neklame bolo ich o mnoho viac." Oprela sa mi o hruď a nechala moje ruky usadiť sa na jej bokoch.

"Nezdalo sa, že by ti to vadilo." Šepol som do jej uška, nosom prešiel od jej odhaleného ramena cez krk až do vlasov, kde som sa nadýchol levanduľovej vône.

"L-Liam ja ..." Chcela sa odtiahnuť, no môj zvýšený stisk na jej bokoch to nedovolil.

"Odídeš jedine som ňou." Sám pre seba som sa usmial.

Na nič som nečakal, vzal Sophiu za ruku a vymotal sa z hŕby ľudí tancujúcich na parkete. Prešli sme k baru, kde som hodil Sam nejaké bankovky aj za hnedovlasú krásku, s ktorou som hneď ako si zobrala svoje veci, odišiel von. Tam ma ovanul príjemný chladný vánok.

"Si tu autom??" Pozrel som na Sophiu, ktorú som stále pevne držal za ruku.

Keď pokrútila hlavou na znak nesúhlasu, otvoril som dvere na žltom taxíku pristaveného pred barom. Vodičovi som nadiktoval adresu svojho bytu a sústredil sa na ženu vedľa mňa, ktorá mi narozdiel odo mňa, nevenovala pozornosť. Kŕčovito sa opierala o.mäkké sedadlo auta, hľadela von oknom a rozmýšľala bohvie nad čím.

"Nad čím premýšľaš??" Prerušil som to trápne ticho.

"Či ťa zabijem teraz alebo potom." Ironicky zamrmlala.

"Je niekde možnosť typu vôbec??" Ešte silnejšie som stlačil jej ruku v tej mojej.

"Uvidíme." Hlesla a snažil sa nedávať najavo bolesť spôsobenú mojou rukou.

"To si ku všetkým chlapom taká zlá??"  S neskrývaným zaujimom som sa znovu spýtal.

"Iba ku tým, ktorý si to zaslúžia." Tento krát sa na mňa falošne usmiala.

"A kde si prišla k tomu, že ja si to zaslúžim??" Šokovane som na ňu zamrkal.

"Kúpil si mi chľast, dotiahol si ma na parket a teraz sa chystáš som ňou vyspať."  Kabelku si odložila na kolená a na prstoch naznačovala jednotlivé body.

"Keby som z teba necítil, že to chceš tiež, nechám ťa." Pustil som jej ruku a svoju presunul na jej stehno zahalené v čiernych džínsoch.

"Takže, keby poviem, že to nechcem, dáš tu odpornú paprču z mojej nohy preč??" Spýtavo nadvihla obočie.

"A si schopná klamať samú seba??" Žiarivo som sa na ňu usmial, rukou ju neustále hladkal po stehne.

Skôr než stihla odpovedať, taxík zastavil pred veľkou, prerobenou budovou. Šoférovi som podal zopár bankoviek a spolu so Sophiou vystúpil von. Opäť som ju schmatol za ruku a vošiel do budovy, kde sa mi nachádzal byt. Výťahom sme sa vyviezli na najvyššie poschodie a potom ako Sophia vyšla z výťahu, som ju priklincoval na dvere a náruživo pobozkal.

Zo začiatku protestovala, nechcela si priznať, že nie som jediný, ktorý potom túži. Keď som však pritlačil panvu na tu jej a ona hlasno zavzdychala, s radosťou ma  nechala preskúmať jej ústa. Po chvíli som sa presunul na jej úzky krk, ktorý priam volal po bozkoch.

"Zadné. Vrecko. Kľúče." Šepkal som medzi jednotlivými bozkami.

Nezaváhala, oveľa menšie ruky ako mám ja, som pocítil na svojom zadku. Kľúče bez problémov vytiahla a strčila mi ich do ruky, na čo som ich následne vopchal do zámku. Zatiaľ čo som sa snažil otvoriť dvere, Sophia sa nadvihla a obmotala si nohy okolo môjho pásu. Dvere sa konečne otvorili a mne ostávala už len voľná cesta do spálne.

...

Ráno bolo zvláštne. Príjemne zvláštne. Väčšinou sa po takejto noci nedokážem postaviť z postele, v hlave mi treští sto zvonov a stále vidím rozmazane. Teraz som fit ako nikdy predtým. Dokonca mi ani nevadí to ostré svetlo, ktoré mi svieti do očí a v hlave mám len jednu otázku. Opatrne som sa prevalil na druhý bok a dostal odpoveď na moju otázku.

Neznáma kráska s menom ležala vedľa mňa, ale chrbtom ku mne. Prikrývku mala zošuchnutú k pásu, jej nádherne poznačený a odhalený chrbát mi pripomínal čo sa v noci udialo. Musel som sa zasmiať, niektoré veci sa naozaj nemenia.

Potichu som vyliezol z postele, prešiel ku skrini odkiaľ vytiahol veci na behanie, obliekol sa, obul a odišiel z bytu smer park ako ako každé ráno. Cestou naspäť som sa zastavil v potravinách, tie predavačky má už musia poznať odpredu - od zadu, zobral som aj niečo pre moju nočnú návštevu a vybral sa domov.

Čo najtichšie som sa snažil otvoriť dvere od bytu, vyzuť sa a prejsť k spálni skontrolovať Sophiu. Jediné čo som našiel bola rozhádzaná prázdna posteľ. Dúfal som, že tu ostane, počká na mňa, aby sme sa mohli porozprávať, skôr arogantne si vymeniť naše odlišné názory. Ona očividne zdieľala iný názor.

Iba som nad tým pokrútil hlavou, užil si rýchlu sprchu a raňajky, pri ktorých som si pozrel reportáž zo včerajšej akcie. Keď som zbadal to malé vysmiate stvorenie, Sarah, na tvári sa mi znovu objavil úsmev. Po raňajkách som sa opäť obliekol a s úsmevom na perách odišiel do práce.

Autom som opatrne vyšiel z garáže a za pár minút som už parkoval pred FBI. Vybehol som na naše poschodie, kde sa už všetci ako vždy nachádzali. Prvá ma privítala vysmiata Perrie, ktorá sa mi so smiechom hodila okolo krku. Nechápavo som zamrkal, ale aj tak obtočil ruky okolo jej útleho pásu.

"Kde si včera zmizol??" Šibalsky sa odo mňa odtiahla.

"Myslím, že to ti hovoriť nemusím." Nevinne som sa usmial.

"Ty Casanova!!" Pleskla ma po hrudi, na čo som mykol plecami.

"Liam!! Poď sem!!" Započul som Louisov hlas. Pozrel som na Perrie, ktorá na mňa povzbudivo mrkla a nasledoval Louisa do Paulovej kancelárie.

"Čo sa deje??" Spýtal som sa, keď som zatváral za sebou dvere.

"Liam, toto je naša nová členka Sophia McKenzie. Sophia, toto je Liam Payne, hlava tohto celého." Usmial sa na mňa Paul. Nechápavo som pokrčil čelo a stuhol, keď sa na mňa usmiala krásna hnedovláska. To ma podržte.


- tento týždeň bol fakt náročný, v stredu som zo školy prišla domov o siedmej večer, vo štvrtok štyri písomky, človeka ide poraziť ... ale zvládla som to, som tu, a aj časť :)) dúfam, že sa páčila, čo myslíte ako to bude teraz medzi L. a S.?? :)) na začiatku je tam spomínaný kúsok z nového prípadu, tak čo vás napadá?? o čom bude?? :))