Federal Bureau of Investigation 2 1/2

Venované tým 7 ľuďom, ktorí mi vytvorili úsmev na tvári :)) Kate









"Myslíš, že nechcem?? Myslíš si, že ma baví sa neustále prebúdzať každú jednu noc, celý mokrý so slzami v očiach?? Čo by som dal za jednú noc spánku bez jedinej nočnej mory." Neschopný čokoľvek povedať má stále držal v objatí a mne to vôbec neprekážalo.

"Potrebuješ voľno. Oddych. Zober si dovolenku, odíď niekam na pláž, relaxuj, zabudni na všetko." Dodal na koniec. Skôr než som mu stihol odpovedať, prerušila nás Perrie.

"Máme pohotovosť. Prepad banky!!" Povedala v rýchlosti a tak ako prišla aj odišla, kričiac na všetkých čo sa stalo.

...

"Máme prepad banky!!" Vyrušila nás Perrie a my sme sa bez zaváhania rozbehli k skladu zbraniam.

"Čo sa vlastne deje??" Spýtal som sa, zatiaľ čo som si naťahoval nepriestrelnú vestu a bral zbraň.

"Nejaký blázni prepadli hlavnú banku, dva blogy odtiaľto." Oboznámila nás v skratke.

"Niečo viac??" Spýtal sa Josh.

"Iba toľko, že sú to fakt blázni. Do slova si vystrieľali cestu do banky, zabili pritom asi štyroch ľudí. Môžu byť štyria, piati, možno viac. Neviem to presne. Je tam strašný zmätok a priveľký hluk. Nič nepočujem." Hovorila pomedzi to ako sme sa presúvali do aut a vyrážali pri banku.

Cesta nebola dlhá, boli to len dva blogy, pár kilometrov. Napriek tomu, bolo streľbu počuť až k nám. Z diaľky som zazrel pobehujúcich ľudí s krikom a hrôzou na tvárach, toto predsa nevidia každý deň. Zahliadol som aj mestské hliadky, ktoré sa snažili zachrániť čo sa dalo, ale bolo to márne.

"Zapni si správy, budú tvoje oči." Povedal som v rýchlosti do slúchadla a už vyskakoval von.

Všade samý zmätok, krik, plač, strach prichádzajúci zo všetkých strán. Nič čo by si človek nevedel predstaviť, pokiaľ to nezažije. A to neprajem nikomu. Zachytil som zvuk ďalších hliadok a tak som sa dal do pohybu, prebehol k ním a začal strieľať na tých hajzloch v kuklách, ktorý šli, bez mihnutia oka, cez mŕtvoly.

"Nestrieľajte!! Majú nepriestrelné vesty, ktoré prekonáte len s protipancierovou muníciou. To používa len armáda." Perrie - in hlas sa mi ozval v uchu.

" A to ich mám nechať len tak, aby do nás mohli  strieľať?? Ako do fackovacích panáčikov??" Skríkol som rozhorčene.

"Majú automatické zbrane a už sú takmer vo vnútri. Je tesne pred obedom Liam. Banka je plná ľudí." Ďalej pokračovala vo svojej práci, informovať nás o všetkom.

"Super." Zamrmlal som si pre seba.

"Mamiii!!" Malé, asi šesťročné dieťa, dievča, kľačalo odo mňa na pár metrov skrčene pri nejakej dodávke a s plačom pozerala na blondýnku, ktorá stála pri bankomate. Bez zaváhania som k nej dobehol, vzal ju do náruče a niesol k Paulovi, ktorý bol v dodávke a tak isto ako Perrie  hľadal informácie.

"ŠŠŠ, už je dobre. Paul jej matku akurát schytili a dotiahli, ako ďalšiu rukojemníčku, do banky." posadil som ju vedľa neho, "Perrie zavolaj záchranku. Máme tu zraneného policajta!!" Rozkázal som, keď som zbadal padať k zemi muža v podobnej uniforme ako máme my. O chvíľu sa už k nemu skláňal Louis a rukami mu tlačil na rany.

"Ako sa voláš zlatko??" Spýtal sa Paul toho vystrašeného stvorenia.

"Sarah." Zašepkala.

"Budeš v poriadku. Aj tvoja mamka neboj." povzbudivo sa na ňu usmial a potom sa otočil sa na mňa, "Značky aut sú falošne, takže sú kradnuté. Všetku kamery vypli. Závesy zatiahli. Sme úplne slepý. Myslíš, že by si sa tam nejako mohol dostať??" Dodal s otáznikmi v očiach.

"Mohol, ale teraz je to veľmi riskantné. Skúsme upokojiť trochu situáciu a potom nám nejako vykúzlim obraz." Pohladil som Sarah po vlasoch a sledoval ako záchranka naberá zraneného policajta a Louisa so Sandym ako zhromažďujú všetkých ľudí na jedno miesto.

"Liam potrebujeme obraz. Aspoň nejaký. Nemáme sa čoho chytiť." Dobehol k nám Jon spolu s Joshom, Sandym a Louisom.

"Môžem zapojiť iba infra kamery. Viac zatiaľ nemôžem. Nebudem riskovať." Pokrútil som hlavou a spustil infra kamery, ktoré nám dali aký taký obraz.

"Skús sa napojiť aj na vysielačky. Dosah na to máš." Tento krát Perrie rozkázala mne.

"Okey." Prikývol som a ladil správnu frekvenciu.

Po chvíli naskočil obraz a my sme mohli zisťovať aká je situácia. Štyria lupiči s kuklami na hlavách a s automatickými zbraňami v rukách. Až priveľa rukojemníkoch ležiacich na zemi so sklonenou hlavou, tvárami k zemi a rukami za hlavami. A žiaľbohu pre nás, stále bez zvuku.

No obraz nám úplne stačil. Zo zeme zdvihli nejakú ženu a podali jej telefón. Bez zvuku sme len mohli tipovať komu volá, ale myslím, že sa to jednému z únoscov, podľa mňa tomu hlavnému, nepáčilo, keďže jej mobil vytrhol z rúk, sám doňho niečo zúrivo povedal a položil ho na pult.

"Zisti komu volal." Louis sa pozrel mojim smerom.

"Už som to skúšala, ale hovor bol šifrovaný. Nedokázala som ho vystopovať." Skočila nám do toho Perrie.

"Na lupičov až príliš premyslené." Ozval sa Josh.

"To áno." Súhlasne prikývol Jon.

"Nebudú to len taký lupiči. Strieľali za pohybu a na to treba tréning." Poučil nás Sandy.

"A odpojili všetky pevné linky okrem jednej. No tá je dočasne nedostupná." Zapojil som sa so rozhovoru aj ja.

"Čo chceli tí ľudia od mojej mamičky." Potichu sa ma spýtala Sarah, na ktorú sme asi nejako pozabudli.

"Čo??" Nechápavo som na ňu pozrel.

"To moja mamička volala." Hlas sa jej triasol no tvárila sa nebojácne.

"A nevieš komu mohla volať??" Paul si čupol vedľa nej
.
"Neviem. Možno ockovi." Sklonila hlavu a pár slzičiek jej stieklo po tvári.

"Pozrite!! Privážajú peniaze z trezoru. A kde sú ostatný traja?? Chýbajú aj niektorý rukojemníci." Ukázal Sandy na obrazovku, kde bol stále záber z banky.

"Musia byť v trezore. Tam infra kamera dosah nemá." Vysvetlil som.

"Pusťme si ešte raz zábery pred útokom. Niečo tu nehrá." Paul nechápavo pokrútil hlavou, sadol si za počítače a začal si záznamy púšťať od začiatku.

"Prečo by niekto strieľal cestou do banky?? To nedáva zmysel. Strieľa sa predsa cestou von. Úspech prepadov je predsa založený nad  úspešnou cestou von. Čo najrýchlejšie." Zamyslel sa Louis.

"Konali premyslene. Vystúpili z aut a začali strieľať ešte pred bankou. Chceli upútať pozornosť. Ale na čo?? Na čo by sa potom zabarikadovali v banke?? To nedáva zmysel." Povedal Jon.

"Niečo tu nehrá. Boli piati ale všade vidíme len štyroch." zapozeral som sa na obrazovku, či niečo nezbadám, " Ten piaty vôbec nevystrelil!! Tí dvaja čo s ním išli ho chránili. Pozrite, má zbraň prilepenú na rukách." Priblížil som záznam, zaoistril obraz a potvrdil svoje slová.

"Musíme začať vyjednávať. Nemôžme ich nechať len tak." Povedal Josh a Paul prikývol.

"Dobre. Ja so Sandym a Joshom ideme bližšie k ním. Perrie vytoč mi ich linku. Vy nájdite v čom je háčik." Rozkázal Louis a všetci sme si začali robiť svoju prácu.

"Prečo by vykrádali tak malú banku?? A ešte to tak komplikujú??" Zamyslel som sa na hlas.

"Možno nejdú po peniazoch v trezore. Idú po bezpečnostných skrinkách." Odpovedal mi Paul.

"Vypýtali si tri dodávky a lietadlo bez šoféra. Máme 15 minút." Objavil sa pri nás John.

"Dobre. Zaistite im dodávky. Na letisku ich dostaneme. Pezz, prever všetky bezpečnostné schránky a skús nájsť niečo čo by nám mohlo pomôcť." Pritlačil som si slúchadlo k uchu, aby som lepšie počul.

"Čo mám hľadať??" Spýtala sa a ja som jasne počul ako besne ťuká do klávesnice.

"Skús bankové účty. Niečo čo má väčšiu cenu ako peniaze banky." Netrpezlivo som ťukal prstom do stola a pozrel na Sarah, ktorá ma hypnotizovala očami.

"Neboj, mamka bude v poriadku." Zašepkal som a ona prikývla.

"Liam?? Počúvaš ma?!! V jednej zo schránok sú bankové účty s pečiatkou Jacka Wiliamsa. Najznámejší mafiánsky právnik." Skríkla radostne až ma myklo.

"Teš sa až keď mi nájdeš zhodu medzi tým právnikom a piatim lupičom, vlastne rukojemníkom." Zasmial som a v rýchlosti pozrel na obrazovku, kde ešte stále bežal záznam z banky.

"Zase niekomu volá." Povedal Paul.

"Pozri mi čo robí jej manžel. Niečo s tým určite má." Ukazovákom som mieril na ženskú postavu a otočil sa na chalanov, ktorý akurát prišli.

"Už sú tu dodávky." Oboznámil ma Sandy.

"Jej manžel má na starosť západnú časť, čiže tuto, rozvodnej siete. Chcú vypnúť elektriku!!" Skríkol, ale už bolo neskoro. Všade bola tma.

- zistila som, že je ľahšie o tom premýšľať ako písať :)) ale tak čo myslíte?? skončí sa to šťastne alebo nie?? :))