Federal Bureau of Investigation 13 3/3

Takže vám chýba romantika?? Uvidíme čo s tým môžem spraviť :)) Kate










"Áno. Veľmi milujem svoje dievčatko." Nakoniec prikývla.

"Ste si istá, že je to pre ňu správne?? Viete, bude vás potrebovať. V živote ju čaká toľko prekážok, pri ktorých vás bude potrebovať. Naozaj si myslíte, že toto, tento spôsob ako sa zbaviť tohto muža, pomôže??" Pomaly som sa postavil zo stoličky a opatrne spravil pár krokov teraz už k roztrasenej žene.

"Nie." Vzlykla a nôž pustila na zem.

...

Paul

"Perrie o čo ide??" Spýtal som sa, keď sme všetci nasadli do aut smerujúci k ďalšiemu prípadu.

"Strelec v budove, pár ulíc od vás. Už som vám poslala adresu." Informovala nás, Sandy za volantom si skontroloval správu obsahujúcu adresu.

"Máme nejaké bližšie informácie??"

"Zatiaľ nie. Na mieste je inšpektor a práve mám na linke jedného muža z budovy, kde je náš strelec. Prepájam ho." Ozvalo sa krátke pípnutie čo značilo nový hovor a hneď potom sa ozval ustráchane hlas.

"Haló??" Šepol mužský hlas.

"Dobrý deň pane, som Paul Higgins od polície, vaše meno??" Predstavil som sa, tak ako som to spravil už miliónkrát.

"Jack. Volám sa Jack." Vzlykol.

"Jack, môžete mi povedať čo sa tam deje?? Poznáte strelca??" Spýtal som sa a ukázal Sandymu, aby zabočil doľava, skratky sa vždy zídu.

"Áno, poznám. Je to Olliver Hills. Pred štyrmi mesiacmi ho vyhodili." Odpovedal a snažil sa upokojiť dych.

"Jack?? Kde si?? Viem, že si tu. Mne neutečieš!!! Počuješ, ty špinavý hajzel?!! Neutečieš mi!!" Ozval sa ďalší mužský hlas, tentokrát hrubší a hrôzostrašnejší.

"Jack, upokokte sa a buďte potichu." Rozkázal som mu pre jeho vlastné dobro.

"Uhm." Zašepkal.

"Tak tu si!!" Známo - neznámi muž skríkol šialeným hlasom.

"Ollie, prosím. Nemám s tým nič spoločné." Jack ustráchane zašepkal.

"Takže ty nemáš, hej?? A ako je možné, že hneď ako ma vyhodia, dostaneš moje miesto ty?? Ako je možné, že neprešlo ani 24 hodín a ty si už bol novým riadideľom nášho oddelenia?!!" Olliver nahnevane skríkol.

"Náhoda?? Ollie, prosím. To nie si ty, prosím." Jack prehovoril hlasnejšie, ale stále sa to dalo nazvať šepkaním.

"Kde je Marina??" Spýtal sa Olliver.

"J-Ja neviem." Pípol Jack.

"Neklam!! Pýtam sa ťa naposledy, kde je Marina??"

"Niekde v b-budove. Ja naozaj n-neviem kde."

"Tak v tom prípade si mi na nič." Zasmial sa a následne sa ozval výstrel.

"Jack??" Zašepkal som, ale pravdepodobne to bolo neskoro.

"Sme tu Paul." Prehovoril Sandy, keď zastal pred inšpektorovým autom.

"Inšpektor." Pozdravil som ho hneď ako som vystúpil."

"Paul." Prikývol na pozdrav.

"Tak čo tu máme??"

"Strelec je na jedenástom poschodí. Vypratali sme tri poschodia nad a pod, ale nemôžme si byť istý, že tam nikto nezostal." Rozložil pred nás mapu budovy a my sme sa všetci okolo nej zišli.

"Šéf?? Mám na linke ďalšiu osobu z budovy. Rose Harvelle." Ozvala sa Perrie cez vysielačku.

"Prepoj ju. Rose?? Volám sa Paul a som od polície. Môžete mi povedať, kde ste??"

"V mojej kancelárii. Schovaná pod stolom." Zašepkala.

"Výborne. Môžem vám položiť zopár otázok, Rose??" Spýtal som sa.

"Áno." Stále šepkala čo bolo vzhľadom k situácii veľmi dobre.

"Dobre. Ste tam sama?"

"Neviem, ale myslím, že zabil Jacka." Vzlykla.

"Upokojte sa. Ste blízko únikového východu??"

"Nie."

"A kde presne ste??"  Spýtal som sa.

"V strede oddelenia. Druhé dvere zľava." Odpovedala a Liam zaškrtol jej polohu na mapke.

"Dobre. Viete, kde sa nachádza Jack??"

"Počula som ho ako smeruje  k zasadačke." Liam zaškrtol aj zasadačku a ukázal na únikové schodisko.

"Viete koho hľadá??"

"Marinu Levin."

"To je vaša šéfka??"

"Áno."

"Dobre. Ro- zložila." Povzdychol som si.

"Zavoláme jej späť??" Spýtal sa Jon.

"Nie. To by ho mohlo k nej nasmerovať." Odpovedal mu Josh.

"Tak čo spravíme??" Spýtala sa Sophia.

"Ideme tam. Tu je únikové schodisko. Ideme po ňom. Strieľame len v ohrození života." Rozdal som rozkazy a rýchlo sme vošli do vnútra budovy, ktorá bola prvé poschodia prázdna, ale potom sa začali objavovať ľudia.

"Paul, mám na linke Marinu Levin. Prepájam ju." Perrie mi opäť zaškriekala do ucha.

"Marina?? Som Paul Higgins od polície. Sme v budove, odvádzame zvyšných ľudí preč a všetko dávame do poriadku." Ozval som sa, hneď ako mi ukázalo hovor a ďalej šlapal po schodoch.

"Dobre. Ako môžem pomôcť??" Šepla.

"Keď mi poviete, kde všetci sú."

"Tu na poschodí len dvaja. Rose a Jack. Som v kuchyni. Idem ich nájsť." Povedala rozhodným hlasom.

"Marina, zostaňte tam, kde ste. Rose je schovaná a Jack je pravdepodobne postrelený." Vysvetlil som jej momentálnu situáciu.

"To bol Jack?? Bože môj." Vzlykla.

"Marina, počúvajte. Musíte ostať tam, kde ste. V bezpečí. Čo keby ste mi povedali čo sa stalo s Olliverom??" Spýtal som sa, všetci sme dobehli na jedenáste poschodie a čakali na Louisov pokyn, ktorý väčšinou velí vonku.

"Prepustila som ho pred štyrmi mesiacmi, ale všetko to začala pred rokom." Začala a my sme sa pomaly a hlavne potichu začali presúvať po oddelení.

"Čo sa stalo??" Prešli sme prvé dvere, nikde nikoho.

"Zamiloval sa do mňa. Zo začiatku to bolo v poriadku, také neškodné. Potom si však začal myslieť, že je to obojstranné. Začal mi posielať e-maily, sledoval ma, vedel kde bývam. Nechával mi pred dverami darčeky. Raz v kancelárii prekročil všetky možnosti. Snažila som sa to v pokoji vyriešiť. Chcela som mu to vyhovoriť, ale nedal sa. Mám pocit akoby si žil vlastný svet, kde ja a on tvoríme pár." Prešli sme ďalšie dvere, našťastie nikde ani nohy.

"Výborne Marina. To všetko sú potrebné informácie. Čo sa stalo ďalej??" Prišli sme k ďalším dverám a tam sme našli na zemi telo s prestrelenou hlavou. To bude Jack. Sandy k nemu prišiel a presvedčil sa, že je mŕtvy. Až potom sme pokračovali ďalej.

"Vyhodila som ho. Dala som mu odstupný plat. Podporila som ho. Zvýšila jeho sebavedomie, že vďaka jeho logike má veľa možností ako tu vo firme. Naozaj som to chcela vyriešiť v pokoji. A viete ako na to zareagoval?? Usmial sa, potriasol si som nou ruku a povedal "okey." Sľúbil, že ma prestane kontaktovať. Myslela som, že to pomohlo." Zašepkala, v jej ustráchanom hlase bolo cítiť vinu, ktorú za toto všetko cítila.

"Rose!! Vypadni odtade!!" Skríkol niekto pár metrov od nás na ľavo.

"Našiel ju." S hrôzou v hlase zapišťala Marina

"Upokojte sa Marina. Sme tu. Nič sa jej nestane." Snažil som sa ju upokojiť, ale asi to bolo zbytočné.

"Postav sa!! Prečo sa tam skrývaš?? Kde je Marina??" Prišli sme k stene, ktorá nás delila od ďalšej kancelárie, kde sa nachádzal Olliver teraz už aj s Rose.

"J-Ja neviem. Myslím, že p-preč." Zakrútila hlavou, čím nechcela ubezpečiť len Ollivera, ale aj seba.

"Neklam mi." Sykol a zbraň, ktorú doteraz držal pri tele, zdvihol do vzduchu.

"Naozaj neviem Ollie. Naposledy pomáhala ľuďom. Možno vyšla s nimi."

"Videl som ju. Prečo mi všetci klamete?!!"

"Sandy, nie smrteľne. Josh, ak ohrozí Rose, tak smrteľne. (výstrel)" Louis rozdal posledné pokyny a všetci sme sa postavili na svoje miesta.

"Musím tam ísť. Chce mňa." Ozvala sa Marina.

"Marina, ostaňte tam, ochránime ju." Prikázal som jej, ale aj to bolo zbytočné.

"Zabijete ho??" Spýtala sa po chvíli.

"Zabil Jacka, Marina." Informoval som ju potichu.

"Bože. Chce mňa. Idem tam, neublíži mi." Opäť vzlykla, ale hneď sa jej roztrasený hlas zmenil na rozhodnutý a pevný.

"Marina nie. Je zranený. A vtedy ľudia ublížia aj človeku, ktorého milujú najviac na svete."

"Rose, naposledy, kde je Marina!!" Skríkol Olliver a zbraň namieril na uplakané dievča.

"On chce mňa. Idem tam. Olliver?" Skríkla Marina a ja som ju už nemal šancu zastaviť.

"Marina??" Olliver sa prekvapene otočil na stranu, z ktorej vychádzal Mariin hlas, ruku so zbraňou spustil dole.

"Zvesil plecia, je zmätený." Povedal Jon, ktorý mal naňho momentálne výhľad.

"Marina upokojte sa. Musíte byť pokojná. Akoby sa nič nedialo, dobre?? Môžeme vás počuť a pomôcť vám, máme bluetooth slúchadlo??"

"Hm."

"Dobre, skryte ho vlasmi, aby ho nevidel. Hlavne pokojne."

"Marina?!!" Olliver znovu skríkol a zmätene sa otáčal okolo seba.

"Tu som. Hej Olliver." Marina vyšla z vedľajších dverí v bielych šatách s čiernymi topánkami a blonďavými vlasmi na všetky strany.

"Marina." Šepol Olliver a pomaly sa k nej priblížil.

"Rose má na stole fotku dieťaťa. Čo keby sme Marine povedali, aby ju pustil lebo musí ísť preň. Poslúchne ju. Kvôli kontrole." Povedal Liam a ja som si až potom všimol fotku v rámčeku na stole.

"Dobre. Marina, počúvajte. Povedzte mu, aby prepustil Rose, že si musí ísť vyzdvihnúť dieťa. Hlavne opatrne." Zašepkal som a dúfal, že ju pustí.

"Olliver. Rose musí isť zobrať svoje dieťa zo škôlky a musí usporiadať narodeninovú party. Myslíš, že by bolo v poriadku, keby odišla??" Marina pomaly pokývala hlavou smerom k Rose, ktorá to zvládala s posledných síl.

"Och, áno. Samozrejme. Bež." Muž v sivom obleku sa na ňu jemne usmial a odstúpil jej z cesty.

"Ďakujem Ollie." Šepla Rose a vydala sa našim smerom, kde ju Sandy objal rukami.

"Ste v poriadku Rose. Už je všetko v poriadku." Pošepol jej  a pohladil ju po vlasoch.

"Postarám sa o ňu." Ozvala sa Sophia, zbraň si dala bokom a od Sandyho si prebrala Rosine bezbranné telo.

"Nesadneme si." Spýtal sa Olliver a prisunul k Marine jednu stoličku.

"Áno." Pousmiala sa a pomaly sa posadila na stoličku.

"Opatrne Marina. Vediete si skvele." Zašepkala som.

"Stratil som ho. Nevidím ho." Povedal Jon a začal sa premiestňovať niekam inam.

"Ako sa máš Olliver??" Spýtala sa
.
"Dobre, ale chýbaš mi." Povzdychol si. Keďže k nám sedel chrbtom, nemohli sme vidieť ako sa tvári čo nám sťažovalo situáciu.

"Aj ty mne Olliver."

"Pomaly Marina. Nesmiete dať na sebe nič poznať."

"Vieš zo začiatku som bol vášne nahnevaný. Kurevsky nahnevaný. Ale potom so to pochopil." Zasmial sa.

"Pochopil??" Marina sa prekvapene spýtala.

"Áno. Vzťah medzi šéfom a zamestnancom na pracovisku nikdy neveští nič dobré." Opäť sa zasmial a Marina spolu s ním.

"Presne." Prikývla.

"Ale teraz nám už nič nebráni Marina." Šepol po chvíli a chodbou sa ozvalo mučivé ticho.

"Olliver-" Skočil jej do reči, keď mu chcela odpovedať.

"Niečo som ti napísal. Tu. Budem rád ak si to prečítaš." Z vrecka vytiahol pokrčený papier a podal ho žene, ktorá si ho roztrasenými rukami zobrala.

"Vezmite si to, Marina." Poradil som jej a sledoval ju ako číta slová napísané na papieri.

"Olliver, to je krásne. To si naozaj napísal ty??" Z úsmevom zdvihla hlavu od papiera.

"Áno. Z lásky." Olliver pyšne prehovoril.

"Je to naozaj krásne. Ďakujem, Ollie."

"Ešte tu mám jeden darček."

"Ešte jeden??" Prekvapene sa zasmiala.

"Áno. J-Ja .. Marina Levin, vezmeš si ma??" Spýtal sa, keď z vrecka vytiahol malú červenú krabičku.

"Olliver, to je .. pane bože, j-ja nemám slov." Marina zalapala po dychu, z rúk jej vypadol papier, ktorý pred chvíľou čítala.

"Je taký nádherný ako ty." Predniesol potichu.

"Ollie, je nádherný, ale ..." Marina na chvíľu zaváhala čo nebol zrovna najlepší nápad.

"Opatrne Marina."

"Ale ty čo??" Olliver si nervózne poklepkal nohou, určite mu došlo čo bude nasledovať.

"Nemôžem Ollie." Šepla Marina a postavila sa zo stoličky.

"Prečo?? Prečo nie?? Čo nám ešte bráni!!" Skríkol.

"Olliver počú-" Snažila sa mu niečo povedať, ale nemalo to zmysel.

"Nie, ty počúvaj!! Čo mám ešte urobiť?? Koho mám ešte zabiť, aby si súhlasila??" Zúfalo sa na ňu pozrel a potom na zbraň vo svojich rukách.

"Josh??" Skríkol Louis.

"Mám strelu." Odpovedal a nabil si zbraň.

"Tak strieľaj." Louis prikázal a Josh vystrelil.



- Komentujte!!! :)) Za chyby sa ospravedlňujem :))