Federal Bureau of Investigation 12 4/5

Lacey toto je pre teba, keďže ťa táto poviedka tak bolestne zaujala :)) A tiež tu vítam nových čitateľov, vďaka ktorím sa mi zbláznil blogger :)) Kate









"Liam volal Pual. Všetci sú na ceste sem. Máme ich počkať vonku." Sophia vošla do vnútra, zrejme vedela čo sa tú deje, keďže dvere sú presklené. Milo som sa na blondýnku nado mnou usmial, postavil sa zo stoličky a nasledoval Sophiu von.

"Máš niečo??" Spýtal som sa, aj keď som už odpoveď poznal.

"Nič nové. Ty??" Pokrútila hlavou, tiež bola v koncoch.

"Taktiež." Unavene som vydýchol vzduch v pľúcach.

...

"Máte niečo??" Spýtal sa Paul hneď, ako veľké čierne auto zastalo vedľa nášho a z neho vystúpili Paul, Andy, Louis a Perrie. Z ďalšieho, ktoré prišlo v tesnom závese za ním vystúpili Jon, Josh a Sandy.

"Okrem toho, že v spise nie je napísané aj to, že vážený pán riaditeľ je ich sused a jeho sekretárka je jeho neter, tak nie." Ironicky som poznamenal a mrkol na Andyho, čím som mu naznačil pre neho známy fakt, ktorý zabudli zapísať.

"Čo vy??" Sophia na nich pozrela s nádejou v tých jej modrých očkách.

"U susedov nič nové. V podstate sa zhodli s pánom Roggersom." Jon mykol plecami, opäť žiadna novinka.
"Sandy??" Louis naňho kývol a on začal hovoriť.

"Sekretárka nechcela nič povedať. Podľa mňa spolu niečo majú. Ale pritlačili sme na ňu a na koniec to vyklopila. Dnes večer bude opäť v štátoch." Uchechtol sa, všetkým nám bolo jasné, čo myslel slovom "pritlačiť."

"A jej matka??" Paul prehliadol jeho samoľúby úsmev a otočil sa na Pezz.

"Tak zúfalú ženu som ešte nevidela." Smutne pokrútila hlavou.

"A čuduješ sa??'' Vybehol na ňu Josh, ale potom sa upokojil a ospravedlňujúco sa na Pezz pousmial.

"Nie." Znovu smutne pokrútila hlavou, ktorú sklonila, aby sme si nevšimli jej slzy. Ale na to ju poznám priveľmi dobre, preto som k nej zozadu pristúpil, ruky obmotal okolo jej pása a silno ju objal.

"Tak čo budeme robiť??" Jon si unavene pretrel oči a beznádejne sa oprel o auto.

"Vrátime sa spať k nám, spíšete veci, ktoré tam nie sú. Ja obvolám hliadky či oni nemajú niečo nové a večer pôjdeme na letisko a spravíme Suzinmu otcovi privítaciu party." Rozkázal nám Paul a my sme sa ako poslušné ovečky roztrúsili do áut.

"Nie je zvláštne, že sa ešte neozvali ohľadom výkupného??" Spýtala sa Perrie, keď nasadla k nám do auta na zadné sedadla.

"Možno ho nechcú." Sophi na ňu pozrela cez spätné zrkadlo a vymieňali si zamyslené pohľady, kým to ticho neprerušila samotná Perrie.

"Určite by ju neuniesli len tak." Odpovedala s rozšírenými zreničkami od strachu.

"A čo keď to bola len náhoda?? Čo keď chceli niekoho iného??"

"To potom znamená len jedno." Pošepol som a sústredil sa na šoférovanie.

...

"Pán Jensen??" Paul sa postavil pred vysokého čiernovlasého chlapíka, ktorý vyzeral, že zhltol pravítko.

"Nie??" Neisto privrel oči.

"Och, prosím vás. Nesťažujte nám to. Sme federáli. Ide o vašu dcéru Suzie." Louis sa postavil vedľa neho a odvážne ho potľapkal po pleci.

"Suzie??" Prekvapene otvoril oči, ktoré už boli plné strachu.

"Áno. Takže už ste pán Jensen. Aaron Jensen??" Jon spýtavo nadvihol obočie.

"Čo sa stalo Suzie??" Ten vážený pán Aaron Jensen odignoroval jeho otázku a ďalej si nás so strachom premeriaval.

"Pohovorme si o tom niekde v súkromí, dobre??" Paul sa naňho pousmial, aby zahnal jeho strach, ale popravde to veľmi nepomohlo. Veď prečo aj?? Zmizla mu dcéra.

"Samozrejme." Rozhodne prikývol, ale určite tak nevyzeral.

"Moji ľudia pripravili miestnosť, kde si môžme v pokoji pohovoriť. Nasledujte ma." Pokynul mu a my sme sa všetci vybrali do skladu, kde sme si spravili provizórnu zasadačku.

"Dozviem sa konečne čo sa stalo Suzie??" Spýtal sa podráždene, nahnevane hodil kufre na zem a sadol si na stoličku, ktorú sme mu tu pripravili.

"Nekontrolovali ste si mobil??" Sandy sa prekvapene pozrel jeho smerom, jeho dcéra zmizla a on o tom nevie??

"Nie. Nechal som ho doma. Viete, na dovolenku sa chodí oddychovať. Nechcel som, aby ma pokúšal." Zasmial sa, ale smiech ho v momente prešiel, keď si všimol nie len Sandyho, ale aj môj prekvapený výraz.

"A vy viete o tom, že máte veľmi neodbytnú sekretárku??" Josh sa nepríjemne uchechtol a preto som sa pre istotu postavil vedľa neho.

"Ona zase vie čo potrebujem ja. Preto som ju prijal." Oči sa mu na malú chvíľu zaleskli humorom.

"Tentokrát sa však zmýlila, keďže v tomto momente nám pre vaše dobro a záchranu vašej dcéry poviete každý detail vašeho dňa za posledný týždeň." Ozvala sa Perrie tvrdým hlasom, ktorý u nej počujete málokedy.

"Správne. Suzie. Čo do riti sa deje so Suzie?!!" Skríkol a mne neuniklo ako Josh od zlosti zviera ruky v päsť.

"To by sme aj my radi vedeli. Zmizla. Pred týždňom, keď ste už podľa vašej sekretárky boli tri dni na dovolenke." Pripomenul mu Louis sarkasticky.

"Z-Zmizla??" Prekvapene mrkol, hlas sa mu roztriasol a spotené ruky si utrel do bielej košele, ktorú mal na sebe.

"Áno." Ráznym hlasom som odpovedal na jeho otázku.

"Kto ju uniesol?!!" Skríkol a nahnevane sa postavil zo stoličky, ktorá z buchotom dopadla na zem.

"To nám ešte nie je známe." Sophia opatrne prehovorila, ako vždy, keď je niekto v zlom rozpoložení.

"Takže vy neviete?? Neviete?!! Suzie zmizla pred týždňom a vy ste ju ešte nenašli?!! Čo ste to za
policajtov?!!" Rozzúrene buchol päsťami do stolu.

"V prvom rade sa upokojte a láskavo si položte tú svoju riť späť na stoličku. Po druhé, prípad vašej dcéry sa nám do rúk dostal len dnes ráno. A po tretie, keby ste si nešli vyhrievať gule niekam do riti preč, tak by ste o tom vedeli!! Takže tu na nás nekričte." Skríkol Josh a ja som bol pripravený ho chytiť keby mu praskli nervy.

"Upokoj sa Josh." Sandy mu zašepkal do ucha a upokojujúco ho potľapkal po ramene.

"Ver mi, ja som zatiaľ pokojný." Sykol a odtiahol sa od nás na druhú stranu.

"To vidím." Aaron sa provokujúco zasmial a na koniec zaškrípal zubami.

"Ešte niečo máte na jazyku alebo vám fasádu napravím hneď??" Josh po ňom nahnevane skočil, ale s Jonom sme boli rýchlejší, chytili ho za obidve ruky a odtiahli do rohu miestnosti.

"Teraz sa všetci upokojíme. Pán Jensen, vašu dcéru uniesli pred týždňom spred školy za bieleho dňa. Všetko sme dvakrát prešetrili, všetkých znovu vyspovedali, nikto si zatiaľ nepýtal výkupné. Pre nikoho z nás to nie je príjemné, obzvlášť nie pre vás. Preto bude lepšie, keď sa naozaj upokojíte a všetko nám porozprávate." Louis mu to pekne všetko objasnil a na stôl hodil Suzin spis, do ktorého sa Aaron v okamihu pustil.

"Pomôžete tým svojej dcére." Dodala Sophia tichým hlasom a ako ma vo zvyku, zabrnkala na citlivú strunu.

"Suzie, nie je moja dcéra." Ozval sa po chvíli a spis od seba odsunul čo najďalej.

"Ako??" Mám pocit, že som zle počul.

"S Emmou sme sa poznali, keď bola v piatom mesiaci tehotenstva. Nikdy sme sa nerozprávali o Suzinom otcovi. Nebolo jej to príjemné." Zašepkal a roztrasenými rukami si prehrabol krátke vlasy.

"Prečo sa to dozvedáme až teraz??" Vyletel naňho Jon, ale hneď sa stiahol, keď si všimol Paulovho výrazu.

"Emma vám to nepovedala??" Prekvapene zdvihol hlavu.

"Vyzeráme tak, že by sme to vedeli??"

"Josh!!" Unavene som po ňom skríkol.

"Pozrite, celých desať dní som vylihoval na pláži v Karibiku. Užíval som si slnko, pokoj a ticho. Bol som sám a navštívil zopár barov. To je všetko. Mal som tam zostať ešte týždeň, ale to by som Suzie videl až o mesiac. Viete, aj keď nie je moja, beriem ju akoby bola. Bol som pri jej pôrode, vychoval som ju a ešte stále ju aj vychovávam. Som pripravený s ňou bojovať, keď sa z nej stane náladový teenager. Som pripravený zbiť niekoľko padaviek, ktoré jej zlomia srdce a som pripravený ju odviesť k oltáru, keď nájde toho pravého. Takže ja som ju určite neuniesol. Prečo by som to robil?? Milujem ju. Milujem ju, aj keď to nie je moja vlastná krv." Zašepkal pričom si utieral slzy, ktoré nestihol zadržať.

"Môžete nám dať meno hotela a zoznam barov, ktoré ste navštívili?? Na overenie. Chápete, je to naša práca." Sophia sa naňho usmiala, ale znovu to nepomáhalo, dokonca ho to ešte vyše rozhodilo.

"Iste. Zavolám mojej sekretárke. Poskytne vám moje výpisy z kreditiek." Prikývol a znovu si pretrel uplakané oči.

"Dobre. Ešte niekoľko otázok a môžete ísť. Otec Suzie, poznáte ho??" Louis si sadol vedľa Aarona a uprel na neho svoje chladné zeleno-modré oči.

"Nie. Ako som už povedal, Emma o ňom nikdy nehovorila. A ja som sa nikdy nepýtal. Raz som to skúsil a nedopadlo to veľmi dobre." Smutne zvesil plecia.

"Pohádali ste sa??"

"Rozviedli." Zašepkal.

"To ju to až tak nahnevalo??" Perrie si ho nechápavo premeriala, zdá sa, že nie som jediný koho to prekvapilo.

"Suzie je chytré dievča. A veľmi zvedavé. Vtedy načúvala. Neskôr sa začala vypytovať a my s Emmou sme to prestali zvládať."

"Je tu ešte niečo čo by sme mali vedieť??" Josh po ňom nepríjemne zavadil pohľadom, nie vždy sú novinky príjemné.

"Je pre mňa všetko. Nájdite ju. P-Prosím." Ku koncu vety sa mu zlomil hlas a hlavu si schoval do dlaní, aby sme sa nemohli pozerať na jeho uslzenú tvár.

"Nebojte. Pán Jensen, určite ste unavený, ale nevadilo by vám keby ste išli tuto s mojimi kolegami k vám do firmy a požiadali o tie výpisy??" Spýtal sa ho Louis.

"Spravím čokoľvek, aby som ju zachránil." Utrel si posledné slzy a s pevným hlasom sa postavil oproti Louisovi.

"Josh, Sandy, spravíte pánovi Jensenovi doprovod. Ozvite sa potom." Všetci sme pozreli na Josha, ktorý prikývol čo znamenalo, že to zvládne.

"Liam. Choď navštíviť jej matku a zisti všetko o otcovi toho dievčaťa." Tiež som prikývol a nasledoval Josha so Sandym.

"Idem s ním." Ozvala sa Sophia, ktorá mi bola hneď za chrbtom.



- pokojne ma aj zabite za to, že som to ešte nedokončila, ale táto časť má okolo 1600 slov a keby ju dokončím tak má o tisícku vyše, takže som to opäť takto sekla a ďalšia časť bude skôr než si myslíte, však Anetka?? :)) chyby neskôr opravím :))