Federal Bureau of Investigation 22

Ani neviem či si opäť takú dlhú časť zaslúžite, ale rozdeľovať ju určite nebudem, Kate :))










"Čo sa deje Soph??" Nechápavo sa spýtal a ja som sa neodvážila mu pozrieť do očí.

"My dva-" Začala som, keď som si v hlave utvorila aký taký súvislý tok myšlienok, ktoré som mu chcela povedať, ale niekto ma prerušil tým, že zaklopal na dvere a bez toho, aby sa ozvalo "ďalej," vstúpil dnu.

"Paul mi volal, že si sa prebrala a ja som bol akurát na ceste sem." Andy sa na mňa šťastne usmial, sadol si na druhú stranu postele a chytil ma za druhú ruku bez toho, aby sa pozrel na Liama.

...

"Ak si si nevšimol, prišiel si nevhod." Zamrmlal Liam po chvíli ticha, kedy sa mi Andy, nevšímajúc si Liama, s úsmevom na perách pozeral do očí.

"Och, Payne, aj ty si tu?? Myslel som, že si so svojimi kurvami." Jeho úsmev sa rozšíril ešte viac, keď si všimol Liamov nahnevaný výraz.

"A kde sú tie tvoje??" Odvrkol, na ruke som pocítila silný stisk, ako ním lomcoval hnev.

"Okamžite prestaňte. Obaja." Vstúpila som do toho, keď som videla, ako sa Andy nadychuje, aby mu mohol niečo povedať.

"Ja nič nerobím." Zasmial sa Andy.

Prevrátila som očami a pozrela na Liama, ktorý sa pozeral do zeme, pričom sa opatrne pohrával s mojimi prstami na ruke. Vedela som, že sa snaží nevybuchnúť. Že nechce, aby nad ním jeho hnev opäť zvíťazil. Že chce, aby sme to všetko prediskutovali v pokoji, bez hádok. Tak, ako som ho to učila ja.

Je ľahké sa dostať s Liamom do konfliktu. A o to ťažké je sa s Liamom udobriť. Áno, Liam je racionálny človek. Väčšinu času uvažuje tým čo má v hlave a nie tým čo má medzi nohami, ako väčšina chlapov. Ale taktiež je veľmi tvrdohlavý, výbušný a žiarlivý. A vtedy jeho racionálne myslenie ide bokom a on sa nechá unášať hnevom.

Verím, že by mi nikdy neublížil. Aspoň nie fyzicky. Viem, že by nikdy nedokázal udrieť ženu, že by nikdy neklesol tak hlboko. Ale, keď sa nahnevá, nedáva si ruku na ústa a povie to čo si myslí. A to je niekedy veľmi bolestivé.

Preto som mu niekoľkokrát vytkla, že alkoholom, krikom a hádkou sa nikdy nič nevyrieši. Práve naopak. To čo ešte malo niekedy nejakú nádej, už nemá nič a je to odsúdené do zatratenia. A presne to som nechcela, aby sa stalo s našim vzťahom alebo čokoľvek to medzi nami je.

Chcela som, aby to fungovalo. Chcela som byť s Liamom, aj keď ani on sám nevie čo ku mne cíti. A ja viem, že niečo tam predsa len je. Za tú dobu čo som s Liamom, som ho spoznala až priveľmi dobre na to, aby som o ňom mohla tvrdiť, že je to typ chlapa, ktorý dokáže byť so ženou len kvôli sexu.

Aj keď je veľmi výbušný, tvrdohlavý a žiarlivý, dokáže byť milý, láskavý a romantický. A aj keď zo seba nedokáže dať to, čo ja tak veľmi potrebujem, aby sme sa mohli spoločne posunúť ďalej, vynahrádza mi to romantickými gestami a alebo nevydarenými večerami. Ale ako sa hovorí, aj snaha sa cení.

Liam sa snažil a snažil, aby mi to všetko vynahradil. A ja si to veľmi vážim. Ale to nemôže trvať naveky. Potrebujem vedieť na čom som. Na čo boli všetky tie prežité mesiace s ním. Všetky jeho činy, skutky, slová. Či to preňho skutočne niečo znamenalo, alebo to bola len hra, v ktorej on je víťaz a ja ta porazená.

A potrebujem to vedieť teraz. Teraz je po dlhých, ale za to krásnych mesiacoch ten správny čas na to, aby sa konečne otvoril a zdôveril sa mi so všetkými svojimi starosťami, obavami, myšlienkami. Aby sa mi zdôveril so svojimi citmi. Citmi ku mne.

"Andy, ehm, môžeš nás prosím ťa nechať osamote?? Sme uprostred nedoriešenej veci." Pousmiala som sa naňho a pomaly si vytiahla ruku spod tej jeho.

Ani zďaleka nebola taká veľká ako Liamova. Taká teplá ako Liamova. Taká jemná na dotyk ako Liamova. A už vôbec nám ruky do seba nezapadali ako skladačky. Akoby boli pre seba stvorené. Len a len pre seba a pre nikoho iného. Tak ako tie naše s Liamom.

"S-Samozrejme. Budem vonku. Keby niečo." Prekvapene zamrkal, určite nečakal, že to bude práve on, koho od seba odženiem. Hlavne nie potom, čo sa stalo pred tým než ma postrelili.

Ale našťastie nerobil žiadne problémy. Iba sa na mňa pekne usmial, a potom čo strelil ešte jedným nahnevaným pohľadom po Lamovi, odišiel z izby. Ja som zatiaľ pohľadom spočinula na Liamovi, ktorý sa na mňa víťazoslávne usmieval pohrávajúc sa stále s mojimi prstami na ruke.

"Nechápem prečo sa tak usmievaš." Zamrmlala som, aj keď ma ten jeho úsmev nútil usmiať sa tiež.

"Pretože si si vybrala mňa, aj keď si to nezaslúžim." Pošepkal, sklonil hlavu a pobozkal ma na vrch ruky.

"Ja som si ešte nikoho nevybrala. Vlastne, stále si len ty. S Andy sme len kamaráti." Znova som prevrátila očami. Snáď tu nebudeme riešiť aj toto. Myslela som si, že to už je za nami.

"Tak to vysvetli aj pánovi Nechápavému, keďže očividne si myslí niečo iné." Prevrátil očami a prisunul sa bližšie ku mne. Samozrejme, že som vedela, že Andy chce niečo viac ako len kamarátstvo.

FLASHBACK

Celá uplakaná som vybehla z budovy nesnažiac sa zadržať slzy. Boli mi jedno, že sa na mňa všetci pozerajú ako na debila. Bolo mi jedno, že vyzerám hrozne. Boli mi jedno, že sedím uprostred schodov pred federálnou budovou.

Nechcela som nikoho vidieť. Nechcela som sa s nikým rozprávať. Ani nikoho počúvať, ako mi hovorí tie hlúpe upokojujúce frázy, ktoré nič nezlepšia. Iba všetko zhoršia. Ale to oni samozrejme nemôžu vedieť. Jediné čo som chcela je byť doma v mojom malom útulnom byte, zababušiť sa do perín a v tichosti plakať. Avšak to bolo momentálne nemožné. 

"Je všetko v poriadku??" Spýtal sa ma Andy, ktorý vybehol z auta hneď, ako ma zbadal sedieť zničenú na schodoch. 

"Nie."Šepla som, nič viac som zo seba nevedela dostať. A ani som nechcela. 

"Čo sa stalo, Soph?? Ublížil ti??" Ustráchane sa ma spýtal zatiaľ čo sa sadal vedľa mňa na schody.

"Nie. Nie tak ako si myslíš." Zamrmlala som mu do hrude, keď okolo mňa obmotal svoje ruky a pritiahol si ma bližšie k sebe.

Nastalo ticho. Nie to trápne ticho kedy hľadáte slová, aby ste ho čím skôr vyplnili, ale také ticho, kedy sa každý zapodieva svojimi myšlienkami a nevníma nič okolo seba. A tak to bolo aj teraz. Andy ticho sedel na studených schodoch som nou v náručí a ja som mu len ticho plakala do hrude vďačná, že nič nehovorí. Že sa ma nesnaží upokojiť, a že sa nesnaží využiť situáciu v jeho prospech tak, ako by to spravilo veľa mužov na jeho mieste.

"Takže tá večera dnes asi nebude, čo??" Spýtal sa po chvíli, keď som sa už ako tak upokojila a z tváre si zotierala zvyšky rozmazanej špirály.

"Nie, to nie. Už som ti to sľúbila." Pokrútila som hlavou. Viem, že som dnes chcela byť sama, ale nakoniec to možno nebude zlý nápad, keď si dáme s Andym večeru. Nebudem sama a zabudnem na to, čo sa tu práve stalo. Zabudnem na Liama. 

"Ale ak sa necítiš dobre, tak mne to vadiť nebude, naozaj." Usmial sa na mňa a zastrčil mi za ucho prameň vlasov, ktorý mi neustále padal do tváre. Bože, musím vyzerať hrozne.

"Som v poriadku," vyhlásila som pevný hlasom, na čo sa na mňa Andy pochybovačne pozrel, "dobre nie som, ale o neznamená, že zrušíme tú večeru. Len sa pred tým ešte zastavíme u mňa doma a ja sa dám rýchlo do poriadku. Takto do reštaurácie nemôžem ísť." usmiala som naňho, alebo som sa o to aspoň pokúsila,  a odišla k autu.

...

"Buď ako doma, v chladničke by malo byť pivo ak chceš. Ja som hneď späť." Pousmiala som sa na Andyho, keď sme vstúpili do môjho bytu a zmizla za dverami spálne.

Ako prvé som hneď zamierila do kúpeľne a pri pohľade do zrkadla som to aj oľutovala. Veľké modré oči boli opuchnuté a červené od plaču. Linka, s ktorou som oči zvýraznila bola po celej tvári, tak isto ako špirála a make up som už poriadne ani nemala. A vlasy, ktoré boli ešte pred hodinou pekne rovné a učesané, boli strapaté a rozhádzané na všetky strany.

Zhlboka som sa nadýchla, vyzula si opätky, v ktorých ma nohy boleli už teraz a a šaty si stiahla pod prsia, ktoré zakrývala čierna podprsenka, aby som si ich nezašpinila. Vlasy som uviazala do gumičky a do ruky zobrala tampón a odličovacie mlieko.

Potom ako som si vyčistila pleť a zbavila ju roztečenej linky, špirály a make upu, som si ju opláchla studenou vodou a poštípala sa do líc, aby som do nich dostala nejakú farbu. Keď som sa pozrela na hodinky, ktoré som mala na pravej ruke a zistila, že som tu už niečo cez 15 minút, v rýchlosti som si na tvár naniesla jemný make up, na linku som sa rovno vykašľala a oči si pretrela špirálou. 

Vlasy som si rozpustila, prečesala kefou a šaty vytiahla naspäť hore. Obula si lodičky, a potom ako som sa niekoľkokrát nadýchla a znovu vydýchla, som opustila spálňu a prešla do kuchyne, kde som našla Andyho ako si prezerá moje fotky z dectva, ktoré boli vystavené všade na poličkách.

"Tam mám 5 rokov a ako správne malé dievča, aj ja som chcela byť princeznou, keď vyrastiem." Zasmiala som sa, keď som si všimla na akú fotku sa Andy pozerá.

"Vyzerá krásne." Usmial sa na mňa, keď si ma premerial tak, ako to dnes spravil aj Liam.

"Ďakujem." Pousmiala som sa a v rozpakoch sklonila hlavu. Potom čo sa dnes stalo, som nemala náladu počúvať komplimenty na moju osobu. Vlastne som nemala náladu na nič, ale sľúbila som mu večeru a ja svoje sľuby dodržiavam.

"Prosím, neskláňaj predo mnou hlavu. Si krásna, aj keď sa červenáš," pristúpil ku mne, prstami sa dotkol mojej tváre, ktorú následne zdvihol a pozrel mi do očí. Bol až priveľmi blízko," nikoho krajšieho som doteraz nestretol." pošepkal a pery jemne priložil na tie moje.

FLASHBACK

"Prosím, neriešme teraz Andyho. Chcem, aby sme sa porozprávali o nás dvoch." Zašepkala som, bála som sa to povedať nahlas. Bála som sa toho čo príde. Či sa znovu pohádame, alebo budeme konečne oficiálne spolu.

"Súhlasím." Usmial sa.



- Takže po 1. Za to, že ste na ňu museli čakať si môžete sami :)) Ja chcem od vás len 5 úbohých komentárov, nepotrebujem ani, aby ste mi tam písali nejaké slohové práce, úplne mi stačí, keď mi doň napíšete jedno, dve slová, to je naozaj také ťažké?? Viete mne je to aj tak trocha ľúto, pretože človek sa snaží, píše dlhé časti z dobrej vôle, snaží sa s vami nadviazať nejakú komunikáciu, ale ide to ťažko, keď mi neviete ani odpísať ako plánujte prázdninovať :)) Nechcem, aby boli na blogu čisto len poviedky, ale keď nemám spätnú odozvu, inak sa nedá :))
Po 2. Z toho dôvodu som opäť rozmýšľala, že zruším blog, keď dopíšem FBI, nemám tu ani Anetku, ktorá by ma v tom zastavila, ale tento návrh zvažujem už dlhšiu dobu, takže pokiaľ sa nepohneme ďalej, tak očakávajte, že raz kliknete na justteenstory1d.blospot.sk a ukáže vám, že blog bol zrušený :)) Apropo, už dlhšie mám založený wattpad, ale doteraz tam poviedku neboli, ale keďže sú tie prázdniny, tak tam po nociach postupne pridávam všetky časti poviedok, takže budem rada, keď si ma follownete :)) odkaz nájdete aj hore v priečinku :))
Po 3. Kika, Baby bude, keď dopíšem FBI, čo bude čoskoro :))
Po 4. 5 komentárov = nová časť, komentujte!!