Federal Bureau of Investigaton 24

Dúfam, že si uvedomujete koľko úsilia som musela dať do posledných 4 častí :)) Stálo ma to jeden celý deň pozerania na všetky možné časti seriálov, kde viem, že riešili bomby, aby som to mohla spísať :)) Snáď to oceníte :)) Ďakujem za komentáre, veľmi si ich vážim, za chyby sa ospravedlňujem, už 3 týždeň nie som doma, takže na opravu veľmi nie je čas, ale ja tie časti potom opravím :)) K minulej časti som vám dala otázku, okom by ste chceli novú poviedku, ale keďže ste neodpovedali, dávam vám na výber - Niall alebo Louis?? :)) Kate





"Paprsky sú spúšťací mechanizmus. Rozbijem sklo, preruší to paprsky a vybuchne to. Je tu malá klávesnička z číslami, ktorá to vypína, ale ta bomba je ako pevnosť. Zadá zlý kód a vybuchne to. a kód môže byť hocičo v čísliciach. Mám síce otlačky prstov čo znižuje počet na asi tak milión. A práve teraz máme presne 20 minút kým to vybuchne." No môže byť tento deň ešte horší?? Na čo som vlastne ráno vyliezal z postele?? Och, áno, už viem. Aby som Sophii vyznal lásku. Čo som v podstate aj spravil, ale to, že mi to vyletelo len tak z úst, sa nepočíta.

"Šéf, myslím, že už som nášla nášho chlapíka. Volá sa Alexi Wolf. Pracoval v tejto firme vyše 3 rokoch pokiaľ ho nevyhodili. Pacoval na navigaciach pre raketové systémy. Vyhodili ho za to, že to všetko predával inej firme. Myslím, že je to skvelý dôvod na to, aby zhodil celú firmu. Posielam všetkým fotku, aby začali pátranie." Oznámila nám Perrie, ktorá to mala na starosť.

"Myslím, že môžete odvolať pátranie. Ten chlap je tu po celý čas s nami." Zašepkal som, keď som si pozrel správu, ktorú mi Perrie poslala.

...

"Toho chlapa máme po celý čas tu." Neveriacky zamrmlal Jon, keď sme sa všetci traja zišli pri bombe a rozmýšľali čo ďalej.

Bolo tu niekoľko možností, avšak iba jedna končila šťastne. Prvá bola, že všetkých bezpečne dostaneme von a jeho tu necháme zviazaného o bombu. Dobre, to je úbohá a hlavne proti pravidlám možnosť. Druhá možnosť je, že sa pokúsim zneškodniť bombu, ale to by nemuselo dopadnúť najlepšie, keďže môže mať náhradný spúšťač a môže bombu odpáliť skôr. Tretia možnosť je, že sa s ním pokúsim porozprávať a presvedčím ho, aby ju zneškodnil. A štvrtá možnosť je, že všetkých dostaneme von a necháme nech bomba zničí celú budovu. Ale to ja nemôžem dopustiť.

Našou úlohou je chrániť. Chrániť všetko a všetkých. Chrániť ľudí, ktorí sa nedokážu ochrániť sami. A vážne sa mi nepáči, keď svoju prísahu, ktorú som zložil pred niekoľkými rokmi, musím porušiť. Máme byť verní svojej práci. Máme ju robiť zo všetkých síl. Máme chrániť naše mesto, ktorému slúžime. Takže nie je správne, ak necháme padnúť celú budovu.

Keď padne celá budova, mená firiem, ktoré tú sídlia, budú odsúdené na zánik. Zamestnanci, ktorí tu pracujú, aj niekoľko desiato rokov, prídu o svoje miesta. Prestanú živiť svoje rodiny. Budúcnosť, ktorú pripravovali pre seba a hlavne pre svoje rodiny, bude ohrozená. Tieto veci sú možno Paulovi, či Louisovi, alebo Jonovi jedno, avšak mne nie. A spravím všetko, aby som túto posratú budovu zachránil, aj keď je momentálne na prvom mieste v mojom zozname nenávidených vecí.

"Jon. nemôžeme ho ohroziť. Ešte stále sú tam dole nevinný ľudia. A vy tiež." Povedal Paul, ale bolo to márne. Jeho, naše myšlienky, ako zachrániť túto situáciu, neprerušil.

"Áno, ale nie preto. Potrebujeme ho. Ja ho potrebujem. Keď pôjdeme na to pomaly a opatrne, možno sa nám podarí ho presvedčiť." Áno, je to naivné, ale inú možnosť zrejme nemáme. Všetky ostatné sú na hovno.

"Liam, to je priveľmi riskantné." Upozornil ma Sandy, akoby som to nevedel. Avšak, ja som to vedel najlepšie zo všetkých. 

"Ja viem, ale máš niečo lepšie?? Bomba vybuchne za necelých 15 minút a my tu máme ešte dvoch civilistov." Pohoršene som si odvrkol. Samozrejme, že sa mu to ľahko hovorí, keď on si tam hore pokojne stojí a všetkým rozkazuje. Prisahám, keď sa stadeto dostanem živí, zavriem ho niekam do miestnosti aj s bombou priviazanou na chrbte.

"Dobre, Jon a Sandy, vy ich dostane von a Liam, ty niečo vymyslí. Niečo logické. nie túto hlúposť." Rozkázal Paul a všetci začali skákať tak, ako on píska. Okrem mňa.

"Vieš čo je hlúpe?? Keď chceš, aby sme budov nechali vyletieť do vzduchu. To je hlúposť. Ver mi, ako náhle sa stadeto dostane posledný nevinný, pritlačím ho do kúta." Zlostne som zašepkal a radšej obrátil svoju pozornosť späť k bombe, inak by som ho pritlačil do toho kútu už teraz. 

Ale na to by som sa najskôr musel sústrediť. To som ja nedokázal a hlavou mi vŕtala jediná myšlienky. Prečo nám pomáha?? Prečo zachraňuje tých ľudí, keď sa tu snaží zničiť celú budovu. Predsa to nedáva zmysel. Keď chcú zločinci niečo nechať vyletieť do vzduchu, nestarajú sa o to, či je niekto vo vnútri alebo nie. Jednoducho to odpália a zmiznú. Tak v čom je tento parchant iný?? 

"Vieš, čo má najviac zaujíma?? Prečo nám pomáha??" Spýtal som sa na koniec Paula, keď som na nič normálne nemohol prísť.

"Možno nechce nikomu ublížiť. Liam, hovoril si, že tie bomby vybuchli o desať minút skôr ako táto. Snažil sa ľudí dostať von z budovy. Teraz pomáha vám." Polemizovala Perrie, ale nepochopila jednú podstatnú a veľmi dôležitú vec. Na polemizovanie nemáme čas. Nie, ak sa stadiaľto chceme dostať všetci živí. 

"Áno, to je možné, ale normálni zločinci sa s tým takto nehrajú. Jednoducho by nechali budovu vyletieť do vzduchu. V čom je teda iný??" Nedalo mi to, proste ak na to neprídem, nesústredím sa ani na bombu ani na naňho.

"Neviem Liam, ale Josha som poslala do jeho domu. Možno na niečo prídeme. Ale o nič sa ešte nepokúšaj. Aspoň nie do tej doby, pokiaľ sa stade nedostanú všetci civilisti." Informovala ma.

"Ak nám na to "niečo" ešte vôbec zostane čas." Zašepkal som. Vždy som to ja, kto tiahne túto skupinu pozitívnou cestou. Teraz však myslím iba negatívne čo mi celkom zatieňuje jasnú myseľ. 

"Louis, ide to rýchlejšie??" Upriamil som svoju pozornosť na niečo iné, aby som nemyslel na to, ako tomu Aleximu rozbijem hubu. 

"Stále sú to 3 minúty na jednu osobu." to znamená, že dnes mám jednoducho smolný deň, aj keď začal tak krásne. Ach, Sophia, tak rád by som sa s tebou ešte rozlúčil a naposledy počul tvoj hlas.

"Dúfam, že si uvedomuješ, že to nám chýba ešte 5 minút, aby sme stadiaľto všetkých dostali." Zašepkal som, nechcel som nikoho vystrašiť, keďže je isté, že Sandy a Jon  sa stadiaľto dostanú určite.

"Žiaľ áno, Liam."

"Liam, mám tu jeho kolegyňu. Pozorne počúvaj, možno tam budem niečo dôležité." Skočil nám toho Paul, za čo som mu bol svojim spôsobom aj vďačný.

"Barbara, som rád, že ste prišli. Môžete nám povedať niečo o Alexovi Wolfovi??"

"O môj Bože, má s tým niečo spoločné??"

"Na to sa snažíme prísť."

"Nemôžem uveriť tomu, že s tým má niečo spoločné. Pracovala som s ním niekoľko rokov-"

"Kým ho vyhodili, nemám pravdu??"

"Áno. Prišlo to tak nečakane. Vyviedli ho z budovy, bránil sa. Niektoré výrobky našej firmy sa dostali ku konkurencii. Všetko to viedlo k nemu."

"Viete, prečo to urobil??"

"Možno už mal toho dosť, neviem. Jeho nový projekt pri testoch nefungoval. Ten tlak bol veľmi veľký. Možno sa snažil pomstiť firme za to, že ho dostatočne nepodporovala. Obetoval kvôli spoločnosti celý život."

"Hovorili ste s ním potom, ako ho vyhodili??"

"Párkrát som mu volala, ale nikdy mi to nezdvihol a ani nezavolal späť."

"Ďakujem Barbara, môžete ísť."

"Šéf, ako sa volal ten projekt??" Spýtal som sa ho, keď som si v hlave spätne prehrával konverzáciu pričom som pozoroval ako zachraňujú posledného civilistu.

"Galina." (pozn. autora - kvôli tomuto menu som prešla asi 4 seriály a v rýchlosti pozrela asi 20 častí, aby to bolo meno, ktoré sa naozaj hodí ku bombe.) Josh sa ozval skôr než Paul, čo ma vyviedol trocha z miery. Úplne som naňho zabudol.

"Čo si našiel Josh??" Spýtal som sa ho.

"Nič moc. Je tu veľmi veľa papierov s týmto menom. Je to nejaký nový projekt, nova technológia do budúcnosti, ale nemohol ho sponzorovať. Je tu veľa zmlúv s rôznymi firmami. Každá jedna časť tohto projektu fungovala, aj keď pri skúške ako celok tento projekt zlyhal." 

"Ale aj tak nám niečo uniká. Nevyhodil by celú budovu len tak, hlavne nie, keď nám pomáha. Hľadaj ďalej Josh a ozvi sa, keď niečo nájdeš." Poradil som mu a pristúpil k Aleximu, ktorý sledoval ak vyťahujú posledného civilistu, ktorý bol najviac zranení.

"Hej pane, chcel by som vám poďakovať." Pristúpil som k nemu s malým a hraným úsmevom na perách.

"Nič z tohto sa nemalo stať." Zašepkal so strachom v očiach.

"Áno, súhlasím s vami, ale dnes ste odviedli skvelú prácu, pane. Bez vás by to šlo oveľa horšie." Naklonil som sa k nemu, aby som mu mohol lepšie vidieť do tváre. Tak aspoň budem vedieť predvídať jeho nasledujúce kroky.

"Vy traja by ste mali ísť ako prvý. Ja pôjdem posledný. Nemám žiadnu rodinu." Protestoval, keď som ho jemne podstrčil k diere, kde viseli záchranné laná.

"Nie. Máme pravidlá o ochrane životov. Vy idete prvý." Rázne som mu protirečil. 

"Dobre." Zašepkal neochotne, ale z miesta sa nepohol. Tak isto ani ja.

"Viete, slúžim tu dosť dlho na to, aby som si zvykol na takéto situácie. Ale vždy to je ťažké pozerať sa na tých bezbranných ľudí ako trpia a pritom za nič nemôžu. Mám pocit, že dnes sa nikomu nič nemalo stať. Čo vy na to, Alexi??" Spýtal som sa ho a tým odhalil aj to, že ž dávno vieme kto v skutočnosti je.

"Viac by som s vami nemohol súhlasiť." Zašepkal a bez toho, aby som mu niečo povedal, obrane zdvihol ruky a ja som si až vtedy všimol, že Jon a Sandy naňho miera zbraňami.

"Viem, že ste nechceli nikomu ublížiť. Viem, že ste chceli len dokázať, že váš projekt funguje. A to môžete, ale jedine, keď nám pomôže a poviete nám kód na deaktiváciu bomby."

"To nemôžem."

"To znamená, že všetci zomrieme."

"Tak potom zomrieme." 

"Jon, Sandy, choďte ako prvý. Ja pôjdem posledný. Nemám spúšťač. Skôr ju neodpáli, zbrane nie sú potrebné. Môžete ísť." Pozrel som na Jona a Sandy, ktorí okamžite začali krútiť hlavou na náznak nesúhlasu, ale nemali na výber. Ak chceli žiť, museli ísť.

"Sandy, ideš ho ako prvý." Oznámil mu Louis.

"Nie, Jon je zranený, ide on."

"Slúžil dlhšie ako ty Sadny." 

"Jon!!"

"Vidíme sa hore, inak vás osobne zabijem!!" Sandy si nahnevane odfrkol a pripútal sa k lanám.

"Liam, našiel som ničo. On firmu nezradil. Zatavili mi projekt, testovanie sfalšovali a zbavili sa ho." Oznámil mi Josh.

"Galina fungovala, že?? Prišli ste na to." Pokojne som sa obrátil späť na Alexiho, ktorý tam len tak postával.

"Chcel som to dokázať pre súdom, ale kto so ja oproti ním." Sklamane sklonil hlavu.

"A takto si to beriete späť??"

"Nemôžem ich nechať vyhrať." Sám pre seba si pokrútil hlavou. Bol presvedčený, že koná správne. avšak nebolo to tak.

"Máme málo času, Liam. Po Jonovi ideš ty a koniec námietkam." Rozkázal Louis a ja som nemal šancu namietať.

"Ako malí ste rád staval bomby, však??"

"Áno, bola to moja jediná radosť. Nič iné ma tak nebavilo ako bomby."

"Bol som na tom podobne. Pri jedne som sa, ale škaredo zranil."

"A tak ste s nimi prestali??"

"Nie. Naučil som sa ich všetky rozložil a znovu poskladať, aby sa už nikdy nikto nezranil."

"Liam, pripútaj sa!!!"

"Ja svoj názor nezmením."

"Ja viem. A je mi to veľmi ľúto. Galina je nádherná bomba. Nedokážem ju zastaviť. Je perfektná. Odviedli ste skvelú prácu, Alexi."

"Áno to je." Zašepkal a otočil sa k bombe, zatiaľ čo ja som na seba pripútal posledné lano.

"Šéf, Galina. To je ten kód. Som si na 100% istý." Skríkol som, keď už som sa chystal posadiť na trosky spodnej časti budovy, aby ma mohli vytiahnuť, keď v tom som si spomenul, že Galina sa volala aj jeho matka, ktorá zomrela.

"Liam!! to nestihneš!!!" Skríkol po mne Paul.

"Je to ako na telefóne. Musím to meno premeniť na čísla!!" Čo najrýchlejšie som pribehol k bombe a tvrdo dopadol na kolená, keď som k nej kľakol a pod náporom veľkého tlaku rozmýšľal, ako sú písmená uložené na telefóne.

"Liam!!!"

"A. B. C. D. E.F. G. G je 4!!!A je dvakrát, však?? Alexi, pomôžte mi!! Ak budova padne, vyhrali oni, nie vy."

"Liam, okamžite stadiaľ vypadni!!!"

"4, 2. Ďalej je L. A. B. C, no ták Alexi!! Nenechajte ich vyhrať!! Pomôžte mi, Alexi!!"

"Liam!!!"

"L je 5. Ďalej ide I. To by mala byť 4, však?? Alexi, mýlim sa?? Pomôžte mi!!"

"Liam, vypadni stadiaľ!!"

"Ďalej je N. Aké číslo je N, šéf?? Alexi, prosím, pomôžte mi!! N je 6, však?? Mám pravdu, je to tak Alexi??"

"Áno, 6 a potom 2." Zašepkal  a ja som rýchlo doťukal kód. A potom sa to všetko odohralo veľmi rýchlo.

Paprsky zhasli čo znamenalo, že spúšťač je vypnutý, avšak bomba aj bez nich vybuchne o necelú minútu. Preto som rýchlo vyskrutkoval plastové sklo, ktoré ma delilo od toho, aby som sa dostal k rozbuške. Keď som síce rýchlo, ale za to veľmi opatrne odstránil, do rúk som vzal rozbušku a odhodil ju čo najďalej od nás. A keďže bomba, bola veľká len vďaka 35 kilovej trhavine, potom čo rozbuška explodovala nastal len malý výbuch a bolo po všetkom.

"Bomba zneškodnená, páchateľ zaistený." Zašepkal som, keď už naozaj bolo po všetkom.

"Liam James Payne, čo ťa to len napadlo??" Neveriacky sa ma spýtal Louis, keď ma ako posledného vytiahol zo zrúcaniny.

"Len som robil svoju prácu. Od toho sme platený, nie??" Usmial som sa, rád, že nikto nezomrel. Že som všetkých zachránil,  a že môžem utekať za Sophiou.

"Ja, musím ísť za Sophiou."

"Nikam ti neujde, kamoš." Zasmial sa Sandy, ktorý ma tiež priateľsky objal tak, ako všetci pred ním.

"Ja viem, ale musím ísť." Ďalej som už na nič nečakal a rozbehol sa k auto, ktoré bolo kvôli možnému výbuchu zaparkované o ulicu ďalej.

Unavene som dobehol k autu, jediné čo ma hnalo vpred bola myšlienky na Sophiu, a tak som si sadol za volant nevšímajúc si otvoreného zadného okna. Následne som pocítil tupý úder do hlavy a skôr než som omdlel, som uvidel známu tvár s modrými očami. Niall.

- 5 komentárov = nová časť!!!