Federal Bureau of Investigation 23 1/3

Ani neviem, kde mi hlava stojí a to som si hovorila, že sa tie prázdniny začali nudne. Cez víkend som opäť nebola doma, prišla som až v utorok a zajtra zase odchádzam, takže sa ospravedlňujem, že ste museli čakať. Ďakujem za komentáre, veľmi si ich vážim a ani neviete ako ma potešili :)) Nechcela som túto časť rozdeliť, ale inak mi to nevychádza, čo je na hovno, lebo mi to aj tak nevychádza. Ale pozitívum je, že mám napísané časti dopredu, takže aspoň nebudete musieť čakať :)) Kate

SOPHIA

"Prosím, neriešme teraz Andyho. Chcem, aby sme sa porozprávali o nás dvoch." Zašepkala som, bála som sa to povedať nahlas. Bála som sa toho čo príde. Či sa znovu pohádame, alebo budeme konečne oficiálne spolu.

"Súhlasím." Usmial sa.

...

LIAM

"Môžeš sa prestať tak škeriť??" Okríkla ma, keď sa môj úsmev rozšíril. No ja som si nevedel pomôcť. 

Milujem ju. Bože, tak veľmi ju milujem a teraz jej to konečne poviem. Po toľkých rokov kedy som sa stránil od týchto citov a zameral sa len na potrebu uspokojenia, som svoje srdce otvoril práve jej. Človeku, ktorého som z celého srdca nenávidel lebo nahradila miesto po Niallovi. Človeku, ktorého som nenávidel za to, že mi učaroval. Za to, že ma privádzala do šialenstva každou jednou minútou svojho života.

"Nemôžem si pomôcť," usmial som sa, ani som nevedel, že sa to ešte vyše dá, a pomaly sa k nej naklonil, "Sophia McKenzie, po toľkých mesiacoch, ktorými sme si prešli, a medzi ktorými si musela neustále trpieť moje zmeny nálad, môj nekontrolovateľný hnev a tu stálu neistotu, sme konečne tu. Cez všetky tie nezmyselné hádky a urážky sme stále spolu, teda dúfam, že sme stále spolu, lebo inak je zbytočné ti tu teraz niečo hovoriť." znervóznel som. 

Je pravdou, že po poslednej hádke sme sa ešte nerozprávali, čo znamenalo,  že som ani nevedel na čom som. Možno tým, že sa chce porozprávať, vôbec nemyslí to, že chce odo mňa konečne počuť či k nej niečo cítim alebo nie. Možno mi chce len oznámiť, že už nemá náladu sa som nou zahadzovať, a že si zaslúži niekoho lepšieho ako som ja. 

Áno, stopercentne si zaslúži niekoho lepšieho ako som ja. Ale na to som až priveľmi zamilovaný do tej krásnej modrookej brunety, aby som ju len tak pustil a pozrel sa na to, ako je šťastná s niekym iným. Niekto by to určite nazval sebeckosť, ale môj mozog momentálne zaplavujú hormóny šťastia a lásky, takže racionálne myslenie musí ísť tentokrát bokom.

"Ešte dlho to budeš naťahovať??" Netrpezlivo pretočila očami. Musel som sa zasmiať nad jej správaním. Bolo očividné, čo jej chcem povedať a keďže ja o jej citoch viem už od začiatku, nemá byť prečo nervózna. 

"Soph, ja ťa mi-" Keď som sa k nej úplne nahol, moje pery boli od tých jej vzdialené len pár centimetrov a ja som mal tie krásne slová, ktoré by jej oči rozžiarili, ako keď sa rozžiaria oči dieťaťu, ktoré dostane na Vianoce to, po čom túžil, na jazyku, niekto zaklopal na dvere a bez pozvania vošiel dnu. Opäť. 

"Liam, nerád ruším, ale musíme ísť. Máme prípad." Do izby vošiel Paul, čím prerušil moje vyznanie lásky a môj tlak vystúpil veľmi vysoko.

"Teraz??" Neveriacky som naňho pozrel, od zlosti mi šľahali z očí plamene. Prosím, povedzte mi, že si zo mňa niekto robí srandu.

"Áno, teraz. Švihaj." Posúril ma, no ja som sa vôbec nemal k odchodu. 

"Určite sa zaobídete aj bezo mňa." Odvrkol som. Bože, za čo ma trestáš?? 

"Už sme prišli o Sophiu. Liam, nezaberie to veľa času. Ide o nejakú bombu. Pozrieš sa na to, zneškodníš to a môžeš sa vrátiť naspäť." Povedal pokojne. Samozrejme, on nevie o čo tu ide.

"Takže zase mám spraviť všetku prácu len ja?? Veď aj Sandy vie niečo o bombách." Nedal som sa. Jednoducho, ja jej tie dve najdôležitejšie slová musím povedať teraz. Potom už pravdepodobne nenaberiem odvahu.

"Vieš, že to tak nie je. Ty si bomby študoval, on nie." Znepokojene som pozrel na Sophiu, vážne som ju nechcel teraz opustiť, ale nemal som na výber.

"Len bež. Dokázala som čakať vyše desať mesiacov. Tie dve hodinky ma nezabijú." Usmiala sa a jemne ma pohladila po líčku.

"Budem sa ponáhľať. Ľúbim ťa." Tiež som sa na ňu usmial, rýchlo ju pobozkal na pery, a až keď som vyšiel z izby som si uvedomil čo som povedal.

"Takže už je medzi vami všetko v poriadku??" Paul sa nadšene spýtal pričom ma bratsky pobúchal po chrbte.

"No ..." Neisto som prikývol zostávajúc v šoku.  Ako to zo mňa mohlo len tak vypadnúť?? Celé tie roky sa ukrývam pred týmito pocitmi a teraz to zo mňa vypadne akoby to bola ta najnormálnejšia vec v mojom
živote. 

"Liam, neviem čo ti dnes je, ale máme prácu." Skríkol po mne Paul, keď si všimol, že ho nenasleduje, ale že stále stojím na mieste ako prikovaný. 

"Idem." Zamyslene som odpovedal a nasledoval ho pri auto. 

...

"Tím jeden, hasiči a polícia sú na ceste. Stretnete sa pred budovou firmy, kde bola ohlásená bomba." Informovala nás Perrie, ktorá sa viezla v aute za nami.

"Dobre. Tím jeden som ako vždy ja a Louis. Tím dva bude Jon, Sandy a Liam ty sa pripojíš k ním. A Josh a Perrie budú tím 3." Ozval sa Paul, ktorý sa s Louisom viezol v aute pred nami.

"Zatiaľ máme len informácie, ktoré nám poskytli zamestnanci firmy. Na prízemí na severnej strane bola nájdená cestovná taška. Našiel ju ochrankár, nepáčilo sa mu to a tak to nahlásil. Keď prišiel bližšie k taške, aby zistil čo to je, otvoril ju a uvidel drôty."  Louis nás oboznámil s prípadom, zatiaľ čo Paul šoféroval auto.

"Tím 3, to je vaša úloha. My zostaneme vonku a spolu s hasičmi vypraceme firmu a voľný priestor pred ňou." Rozkázal nám šéf, keď sme mali budovu firmy na dosah.

"V budove vypli celú klimatizáciu ak by sa náhodou jednalo o chemický útok." 

"Proste si to obzrieme, zneškodníme bombu a máme po práci. Tak ako vždy." Jon ma povzbudzujúco potľapkal po chrbte, keď sme prišli na miesto. Svojim spôsobom mám rád túto prácu, veď som si ju vybral, ale nejaký ten rok sa už bombám vyhýbam.

"Liam, viem, že od Niallovej smrti to bude tvoja prvá bomba, ale-" Perrie ku mne pribehla s povzbudzujúcim úsmevom, ale musel som ju prerušiť. Dosť bolo ľútosti a podceňovania. 

"Som v tom najlepší. Ja viem. Kde mám svoju najväčšiu lásku, ktorá ma nikdy nesklame??" Mrkol som na ňu a prevzal si od Sandyho Bena. 

Ben, to je taký môj menší vynález, ktorý som dal dokopy ešte, keď som študoval na univerzite. Je to moja najväčšie láska a zatiaľ jediná vec, na ktorú som naozaj hrdý, a ktorá ma ešte v živote nesklamala. Čo vám poviem?? Sme si súdení. Len škoda, že je to robot.

"Taký poplach, kvôli jednej taške." Zamrmlal som si popod nos, keď som sa so Sandym a  Benom pohyboval po chodbe a skenoval cestu pred nami.

"Vieš dobre, že takéto hlásenia mávame párkrát za rok. Nikdy to nič nie je. Za chvíľu si opäť pri Sophii." Zaškeril sa na mňa, keď si všimol môj znudený výraz.

"A máme to tu. Aký je protokol, Sandy??" Spýtal som sa ho, keď sme sa dostali do chodby, kde sa na jej konci nachádzala nádoba na odpadky, z ktorej trčala bielo-modrá cestovná taška.

"Vyšetriť, vyhodnotiť, zneutralizovať. (pozn. autora: áno, pozerám veľa kriminálok). Dúfajme, že nie vybuchnúť." Zasmial som sa. Ani som si neuvedomil ako veľmi mi chýbalo zneškodňovanie bômb. 

Keď som bol malý, neustále som sa hral s chemikáliami a vymýšľal ako ich zmiešať, aby vybuchli. Raz som stal pri jednej veľmi blízko, a keď vybuchla, hodilo to mnou o stenu a poranil som si hlavu. Každý si myslel, že po tomto zážitku sa ich navždy vzdám a pôjdem za zubára, ako to chcel môj otec. Všetkých prekvapilo, keď som sa hneď, ako som prišiel z nemocnice domov, vrhol k malej neškodnej bombe a naučil sa ju postaviť znova a poriadne, tak aby mne alebo mojim blízkym už vyše neublížila. Časom som sa ich naučil aj rozkladať, a aj keď sa nám niekedy nepodarí bombu zneškodniť a zachrániť nevinných ľudí, milujem to.

"Pane, dobre, že ste tu. Snažím a ich odtade dostať, ale oni nie a nie odísť." Začul som vo vysielačke hlas neznámeho muža, potom ako sa išiel Jon pozrieť na druhú stranu prízemia, či tam niekto neostal.

"Hej, toto nie je žiadne cvičenie. Musíte opustiť budovu!!" Skríkol Jon.

"To je skvelé, že to nie je cvičenie pretože mi nikam nejdeme. Máme tu prácu." Ozval sa ženský hlas a následne aj tupý náraz do plexiskla. 

"Tak vás odtiaľ dostanem osobne," zamrmlal Jon," Liam?? Našiel som ti tu bombu. Musel si ju obísť." dodal po chvíli ticha, kedy mi Sandy fučal na krk, aby videl na obrazovku, kde som si obzeral malú skutočnú bombu, ktorá sa nachádzala v taške.

"Jon, my sme práve našli tu našu." Odpovedal Sandy, ktorý ostal nemo stáť.

"Jon, musíš odtade všetkých dostať!! Sú tu dve bomby!!" Skríkol som a následne započul výstrel.

"Okamžite všetci vypadnite von!!!" Skríkol po nich. Keď chcel, vedel ako na to.

"Máme problém." Zašepkal som, keď mi obrazovka v rukách začala pípať.

"Aktívna výbušnina." Povedal Sandy a v tom nastal výbuch.

- 5 komentárov = nová časť!! :))