Federal Bureau of Investigation 8

Našťastie z mojej choroby vzniklo len veľmi veľké nachladnutie a z toho vzniklo toto, takže dúfam, že to nie je až také zle :)) Kate








"Hej, no ták-" Chcel som jej povedať, že sa nemusí hanbiť, ale vyrušil ma zvonček pri dverách.

Neochotne som vyliezol z teplej postieľky, natiahol si na seba boxerky, ktoré boli hodené na zemi a prešiel ku dverám na chodbe. Otvoril som ich a ostal prekvapene pozerať na osobu predo mnou.

"Perrie??" Spýtal som sa a rukou si vošiel do vlasov.

...

"Liam. Čo sa tváriš tak prekvapene??" Zasmiala sa.

"Prekvapene??" Odkašlal som si,  snažiac sa zakryť nervozitu.

"Áno. Akoby si videl ducha. Bubububu!!!" Skríkla rozjašene a prepchala sa cez moje polonahé telo do vnútra.

"Čo tu vlastne robíš??" Zavrel som dvere, prešiel za ňou do kuchyne, kde sa usadila na barovej stoličke a spýtavo na ňu hľadel.

"Je piatok." Povedala akoby mi to malo byť jasné.

"Piatok??" Nadvihol som obočie.

"Si v poriadku??" Starostlivo na mňa pozrela.

"Samozrejme, prečo??" Pohľadom som zastal na pootvorených dverách od spálne a radšej sa posadil oproti Perrie.

"Udrel si sa do hlavy alebo čo?? Každý piatok chodíme spolu cvičiť. Hádam si nezabudol??" Nahnevane zúžila oči, no jej kútiky úst ju prezradili.

"Nie, nezabudol. Ale to bolo ešte pred tým .. veď vieš." Zamrmlal som a opäť si spomenul na dni pred Niallovou smrťou, keď sme tu spoločne sedeli, jedli a smiali sa na všetkom čo sme povedali.

"Ja viem. Ale myslela som si, že keď si už išiel s nami do baru, tak by sme mohli obnoviť aj túto tradíciu." Nervózne sa pomrvila na stoličke.

"Ja nie som proti. Len mi to dnes akosi nevyhovuje." Usmial som sa.

"Prečo?? Už, keď sme pri tom bare, kde si včera zmizol?? Naposledy som ťa videla, keď si sa postavil a niekam odišiel. Odvtedy sa po tebe zľahla zem." So záujmom na mňa pozrela.

"Som unavený. Po tom včerajšku. Vypil som toho trochu veľa. A to aj ty a vyzeráš skvele." Zložil som jej kompliment a pekne sa usmial, len aby sme sa už nevrátili k môjmu zmiznutiu a jeho dôvodu, ktorý stále leží v izbe vedľa.

"Neodbáčaj od témy." Pleskla ma po ramene.

"To ani ty. Čo tu teda robíš??" Znovu som pozrel na dvere za mnou.

"Vážne si v poriadku?? Doniesla som raňajky." Prekrútila očami a ukázala na pečivo pred nami.

"Tak toto tu tak pekne voňalo!!" Skríkol som so smiechom. Hraným smiechom.

"Kam sa to furt pozeráš??" Zvedavo sa zodvihla zo stoličky.

"Nikam." Zašomral som.

"Čo skrývaš??" Zašepkala a bez ďalších slov sa rozbehla k dverám.

"Perrie počkaj!! Stoj!! Nič tam nie je." Zahnal som sa po nej, ale to už blondýnka stála medzi dverami.

"Sophii." Prekvapene zamrkala.

"Ahoj Perrie." Usmiala sa a fotku, ktorú držala v rukách, položila späť na na miesto.

"Takže unavený??" Pervezne sa na mňa uškrnula.

"Ušlo mi niečo??" Spýtala sa Sophia a prehodila si cez seba sveter. Kedy sa stihla obliecť??

"Nie, nič. Perrie nám doniesla raňajky." Ozval som sa skôr ako to stihla tá šialená ženská.

"Tak to, aby som šla." Povedala po chvíli ticha a zohla sa pre svoju kabelku na zemi.

"Nie, nie, nie, nie, nie!!!" Pezz rýchlo skríkla, "Jedla je dosť. Som zvyknutá nosiť sem jedlo pre troch." Zasmiala sa, vzala Sophiu za ruku a ťahala ju do kuchyne. A mňa tu nechali samého s ďalšími bolestivými spomienkami.

Veď ako by som mohol zabudnúť na to, ako sem Perrie vždy ráno nabehla aj s raňajkami a veľkým úsmevom na tvári. Ako by som mohol zabudnúť na pohľady tých žien, ktoré vybehli s krikom z izby. Ako môžem zabudnúť na Niallov prenikavý smiech a jeho neznesiteľnú pažravosť.

Potriasol som hlavou skôr než by som sa preniesol hlbšie do čerstvej minulosti a prešiel do kúpeľne, kde som si umyl zuby a poriadne opláchol tvár studenou vodou. V izbe som si na boxerky ešte natiahol čierne tepláky, na vrh biele tričko a vrátil sa k Perrie a Sophii do kuchyne.

"O čom je reč??" Spýtal som sa, keď sa kuchyňou rozoznel hlasný smiech.

"Iba som Sophii rozprávala o tom, ako som sem nabehla na posledy." S úsmevom predo mňa položila kávu.
"Uhm." Prikývol som, nevediac čo na to povedať.

"Kde ste sa vlastne vy dvaja spoznali?? Nič v zlom Perrie, ale nevyzeráš, že si z Ameriky." Opýtala sa Sophia a tiež si odpila z kávy.

"Prezradil ma môj prízvuk, že?? Som z Anglicka. Keď sa naši rozviedli, otec sa presťahoval sem a tu si našiel rodinu. Skúšala som doma ostať, hlavne kvôli mamke, ale ja nie som ten typ človeka, ktorý by stále sedel len doma. A tak som odišla. Chvíľu som bývala s otcom a jeho rodinou, ale s nevlastnou sestrou Caitlin sme si nesadli, tak som sa odsťahovala do vlastného. Jeden večer, keď som znudene sedela v bare, tak si ku mne prisadol tuto Liam a začal do mňa liať jeden pohárik za druhým, však??" Na oko nahnevane sa na mňa pozrela.

"Vy ste spolu spali??" Prekvapene si nás Sophie premeriala.

"Nie. Nestihli sme. Pezz zaspala skôr ako sme vystúpili z taxíka." Tentokrát som na ňu nahnevane pozrel ja.

"No dovoľ!! Bola to tvoja vina. Ty si mi furt strkal pohárik do ruky." Ruky si dala v bok a Sophia na nás so smiechom pozerala.

"Nebránila si sa." Mykol som plecami.

"Uzavrime to tak, že keby nezaspím, tak sa z nás nestanú veľmi dobrý kamaráti." Nakoniec sa pokojne usmiala a pokračovala v pojedaní svojich raňajok.

"A ty si z New Yorku??" Sophia sa otočila mojim smerom.

"Žiaľ áno." Zamrmlal som.

"V noci si bol viac výrečný." Urazene sa otočila späť k stolu a  sledovala smejúcu sa Perrie.

"No tak prepáč. A ty si z tiež z New Yorku??" Ospravedlňujúco sa usmiala, keď som po nej hodil vraždiaci pohľad a svoju pozornosť upriamila späť na Sophiu.

"Narodila som sa v L.A. a tam som aj žila, pokiaľ ma nepreradili sem."  Vysvetlila v krátkosti.

"Prečo??" Spýtala sa zvedavo.

"Radím ti, aby si už nič nehovorila. Jej otázky nemajú konca." Prehovoril som, keď už otvárala ústa.

"Ty mlč, idiot!! Nepočúvaj ho." Hodila po mne utierku a na Sophiu sa pekne usmiala.

"Nevydarená akcia. Traja mŕtvy z toho dvaja boli od nás. Všetci, ktorí sa na tom podieľali buď sedia vo väzení alebo ich preradili, tak ako mňa. Viete, pre naše "dobro."" Ironicky sa zasmiala a pri poslednom slove ukázala prstami úvodzovky.

"Jasné. To poznám. Pre vaše dobro. Zbavili sa ťa, aby nemali problémy. Aby ti zavreli ústa. Dali ti dvakrát vyšší plat ako normálne. Nahradili ťa, akoby si ani neexistovala. A to všetko len a len pre naše "dobro."" Rukami som ukázal okolo seba a na tvári sa mi usadil odporný úškrn.

"D-Dobre. Tak ja pôjdem. Vďaka za raňajky Perrie. Vidíme sa v práci." Sophia sa po chvíli ticha, ktoré sme využili na veľavýznamné pohľady, postavila, na Perrie sa pekne usmiala, na mňa ani nepozrela a s tichým "ahoj" odišla preč.

"Liam James Payne!! Čo to má znamenať?!" Perrie po mne zmätene hodila pohľadom.



- keď mne sa tak dobre  píšu tie dialógy s Perrie :)) Možno sa vám zdá, že to naťahujem a je to aj tak, toto všetko som plánovala až v neskorších častiach, ale mám problém z notebookom - nejdem mi moje konto, chodím sem cez bratove, a vzhľadom k tomu, že ja som administrátor, nemôžem z tade len tak skopírovať súbory a vymazať ho a spraviť si nové :)) musela by som to celé preinštalovať, ale na to sa ja neodvážim, takže to pôjde po sviatok kamarátovi, asi :)) No a na mojom konte mám rozpísaný prípad, preto sú tieto časti také dialógové, ale mám pocit, že tie sa vám aj tak páčia vyše :)) Neznášam, keď neviem ako mám ukončiť časť ...