Federal Bureau of Investigation 6

Trikrát sa mi to vymazalo, tak dúfam, že budete na toľko slušné a pozitívne, určite aj negatívne, okomentujete túto časť :)) Zachránite tým môj mobil, notebook a všetkých okolo mňa :)) Kate









"No ták Pezz. Ty nie si od narodenia blondýnka, aby si ma nechápala. Sama dobre vieš, že možnosť, aby som sa dostal cez Niallovu smrť a to, že ho nahradila žena, s ktorou som len tak náhodou spal, je minimálna." Nahnevane som ju zložil z mojich nôh vedľa seba a prstami si vošiel do vlasov.

"Liam, takto sa len trápiš." Vzdychla si.

"Viem. Louis mal pravdu." Uznanlivo som prikývol nad svojim nápadom.

"Akú pravdu??" Zvedavo sa spýtala.

"Musím odísť." Šepol som.

...

Zobudil som sa na pohyb vedľa mňa. Zo začiatku som to ani veľmi nevnímal, zavŕtal som sa hlbšie do perín, ruku prehodil cez osobu spiacu pri mne a spal ďalej. No keď mi tú ruku niekto odstrčil,  chtiac - nechtiac som unavene rozlepil oči.

Nahé telo, ktoré sa vymotalo spod prikrývky. Sexy krivky, krásne bledé telo sfarbené do červena - jediné spomienky na včerajšiu noc. Hnedé dlhé vlasy jej stáli na všetky strany, no ona sa ich nesnažila skrotiť.  Aj toto som mal šancu vidieť.

"Plánuješ opäť utiecť." Chrapľavo som prehovoril.

"Musím ísť na WC." Zašepkala, nečakala na moju odpoveď a s bielou plachtou obmotanou okolo tela prešla do kúpeľne.

Prevrátil som sa na chrbát, rukami si prešiel cez tvár a rozmýšľal ako som sa dostal do tejto situácie, pokiaľ ma nevyrušilo tiché buchnutie. Očkom som hodil po dverách a sledoval ako ladným krokom kráča k posteli. Sledoval som ako si ľahla vedľa mňa na posteľ a uprela na mňa svoje veľké hnedé oči.

"Ako presne som sa opäť dostala k tebe do bytu??" Spýtala sa potichu.

"No ..." Zamyslel som sa.

FLASHBACK

"Musím odísť." Šepol som.

"Asi áno. Počkať, čo?!!" Skríkla prekvapene.

"Musím, potrebujem, si od všetkého oddýchnuť." Vysvetlil som.

"To áno, ale nemusíš preto hneď odchádzať." Smutne na mňa pozrela a opäť ma chytila za ruky.

"Ako inak mám oddychovať??" Zasmial som sa, ešte ju trochu potrápim.

"Nerob si zo mňa srandu!! Mal si povedať, že chceš dovolenku!! Myslela som si, že nás chceš opustiť." Zašepkala, sklonila hlavu skrývajúc svoje slzy.

"Perrie, zlato. Vás nedokážem opustiť. Sme predsa rodina, nie??" Usmial som sa, po jej prikývnutí som si ju pritiahol k sebe a silno objal.

"Hej vy hrdličky!!" Opäť nás vyrušil Joshov prenikavý hlas.

"Josh!!" Napomenula ho Perrie.

"Tak sorry. Ideme do baru osláviť Sophiin príchod a prvý úspešne vyriešený prípad." Oboznámil nás.

"Úspešne?!" Ironicky som sa zasmial, aj keď som vedel, že má pravdu. Keď mladý Buteau zomrel, ona tu ešte nebola.

"Liam!!" Napomenula aj mňa, lakťom ma buchla do brucha a pohoršene pokrútila hlavou.

"Tak, keď sa dohádate, príďte za nami." Mrkol na nás a s úškrnom na tvári odišiel za ostatnými.

"Raz ho dostanem na lopatky. To ti sľubujem." Zamrmlal som si popod nos.

"Ešte si si nezvykol na tie jeho rečičky??" Zasmiala sa, pohľadom skenovala Joshov vzdiaľujúci sa chrbát.

"Vytáča ma s nimi a on to veľmi dobre vie. Dáva mi tak najavo, že som si stále nikoho nenašiel." Beznádejne som pokrútil hlavou.

"A čo Sophie??" Spýtala sa skôr, než si to stihla uvedomiť.

"Už som ti to vysvetlil. Raz stačilo." Povedal som ráznym hlasom a schoval si tvár do dlaní.

"Ideme teda za nimi??" Spýtala sa po chvíli ticha.

"Ak mám byť úprimný, nechce sa mi tam ísť. A už vôbec nie, ak je tam aj ona." Dodal som, keď sa nadychovala, že sa znovu niečo spýta.

"Ako vieš čo som sa chcela spýtať??" Rozhodila rukami.

"Poznám ťa už nejaký ten rok." Zasmial som sa a chcel ju chytiť za ruky, aby som ju mohol objať, ale to by nebola Perrie, keby sa mi nevytrhla.

"Náhodou som sa chcela spýtať niečo iné." Urazene na mňa pozrela.

"Fakt?? A čo??" Aj slepý by videl môj veľký "záujem." Všimli ste si tie úvodzovky??

"No ... ja som sa ... chcela som sa spýtať ... že ... uhm ... myslela som, vlastne chcela som ... bože dobre!! Tak si mal pravdu. Zase." Priznala na koniec a nahnevane si prekrížila ruky na prsiach, keď som to už nevydržal a začal sa smiať na tom ako sa snaží nájsť si výhovorku.

"P-Pre-páč." Vykoktal som pomedzi smiech, skúšal sa upokojiť, ale nešlo to.

"Už sa upokoj. Myslela som, že tam chceš ísť hlavne preto, aby Josh nemal zase reči. Alebo ani tie ti už nevadia??" Ironicky nadvihla obočie.

"Pozor, aby si nepraskla" Prstom som jej ďobol do líca.

"Si ako malý chlapec." Prevrátila očami.

"Už, už ..." Už som išiel povedať, že sa upokojím, ale keď  som si uvedomil ako to vyznelo, začal som sa smiať odznova. A Pezz som ňou.

Iba matne som vnímal ako som sa začal od smiechu kotúľať po zemi. Ani som neriešil, že sem každú chvíľu môže niekto prísť a pomyslieť si o nás, že sme utiekli z blázinca. Vlastne, keď som s touto ženskou, ktorá mení farbu vlasov ako ponožky, tak neriešim vôbec nič. Až pokiaľ sa nestala mojou bútľavou vŕbou.

Od Niallovej smrti sa z mojej tváre stratil ten obvyklý chlapčensky bezstarostný úsmev. Od smrti svojho najlepšieho kamaráta som sa prestal baviť, úplne som zabudol na nočný život plný chľastu, smiechu a sexu. Od jeho smrti som zabudol čo to je mať dobrého priateľa, ktorý tu je vždy pre vás. Ktorý vás rozveselí, keď vám je smutno. Ktorý vás vytiahne z úplného dna, na ktoré padnete keď sa začne všetko rúcať.

A presne toto je Perrie pre mňa už vyše ako tri mesiace. Vytiahla ma z tvrdého dna, ktorý som riešil chľastom. Vytiahla ma z dna plného sebaľútosti, negatívnych myšlienok a vražedných sklonov. Pomohla mi vrátiť späť vlastný úsmev. Úsmev, ktorý vystriedal slzy. Úsmev, ktorý ma priviedol na nové myšlienky. Úsmev, bez ktorého by som teraz nebol tam, kde som.

"Ty idiot!! Vnímaš ma??" Cez vlastné myšlienky som začul uškriekaný hlas a o chvíľu pocítil váhu jej tela na svojom.

"Perrie!!" Skríkol som od bolesti.

"Máš ma počúvať!! Ideme do toho baru?? Prosím. Už dlho sme nikde neboli." Hodila po mne psími očami.

"Iba včera." Silene som sa zasmial.

"Čo ti zase je??" Nespokojne prižmúrila oči a pery stiahla do rovnej čiary.

"Nič. Poď ideme. Som tu autom." Zhodil som ju zo seba a postavil sa na nohy.


- je taká kratšia než obvykle, ale chcela som ju zverejniť dnes, ani neviem prečo, aby som si mohla nechať pokračovanie na ďalšiu časť :)) Myslím, že si viacerí domyslíte prečo :))