Federal Bureau of Investigation 7

Už som spomínala ako veľmi vás milujem?? :))Venované Lenik a jej veľkým psým očiam :)) Kate









"Iba včera." Silene som sa zasmial.

"Čo ti zase je??" Nespokojne prižmúrila oči a pery stiahla do rovnej čiary.

"Nič. Poď ideme. Som tu autom." Zhodil som ju zo seba a postavil sa na nohy.

...

"Liam, teraz vážne. Čo ti zase sadlo na nos?? To ti tak vadí, že tam ideme?? Že tam je aj ona??" V tichosti sme sedeli v aute, ja za volantom, Perrie na sedadle spolujazdca, a sledovali míňajúce sa ulice New Yorku. Až pokiaľ to ticho neprekazila Pezz.

"Vaša spoločnosť mi nikdy nevadí." Usmial som sa na ňu a zabočil do ulice, kde sa nachádzal náš bar.

"Tak teda??" Vražedne pozrela mojim smerom.

"Len .. ďakujem. Za všetko. Keby nebolo teba, netuším čo by som robil." Silnejšie som zovrel volant v rukách a hľadel na cestu pred seba, aj takto som vedel, že sa čo chvíľa rozplače.

"Liam ..." Zafňukala a hodila sa mi okolo krku, pričom som sa snažil bezpečne zaparkovať.

"Neplač lebo budem plakať aj ja." Zašepkal som so smiechom a voľnou rukou si zotrel malú slzičku, ktorej sa podarilo ujsť.

"A čo. Mne sa páči, keď chlapi dokážu prejaviť svoje emócie." Rukou mi postrapatila tých pár vlasov na hlave, odtiahla sa odo mňa a v spätnom zrkadle si upravila svoj perfektný make up.

"Ideme??" Spýtala sa, oči jej žiarili šťastím, žiadna stopa po plači.

"Opováž spomenúť tú dovolenku." Vážnym hlasom som ju upozornil a vystúpil z auta.
 
"Ty mi nedôveruješ??" Urazene si ma premeriala.

"Dôverujem, ale keď si vypiješ tak hovoríš aj to čo nevieš." Potľapkal som ju po pleci, a keď jej dopli moje slová, rozbehol som sa k baru.

...

"D-Dobre takže, p-pripíj-jam na S-Sophiu-u ..." Louis sa pripito usmial a zdvihol pohár plný horkej tekutiny do vzduchu.

"Na t-tú sme si už p-pripíjali. Trikrát." Zamrmlal som a vylial do seba ďalší pohárik.

"Pripíjam t-teda na s-svetový m-mier." Do vzduchu zdvihol ďalší pohár, ale tentokrát prázdny, čoho si Louis nevšimol.

"Aj na t-to sme si u-už pripili." Prispato ho opravil Paul a hlavu si s buchotom položil na stôl.

"P-Ponožky. Pripíjam na m-moje ponožky." Skríkol nadšene a svoje nohy si vyložil na stôl zaplnený pohármi a fliašami od neznámeho alkoholu.

"Louis!!" Skríkli všetci a rukami si zakryli nos a ústa. Až na mňa.

So smiechom som pokrútil hlavou a pomaly sa postavil. Všetko sa som nou točilo, niektorých ľudí som videl dvakrát a môj pôvodný plán, ísť do zadu, nájsť toalety a konečne si uľaviť, sa stával iba snom. Po chvíli sa to ako tak upokojilo a ja som sa odvážil spraviť prvý krok od nášho stola. Po ňom nasledoval druhý, potom tretí, štvrtý, piaty, až som sa ocitol pri sklade a tým pádom aj pri mojom milovanom záchode.

Na nič som nečakal a rýchlejšie ako bolo nutné som rozrazil dvere s nápisom "MEN". Nevnímal som ten príšerný rachot, ktorý vyvolal dunenie v mojej hlave a ťarbavým krokom prešiel k mise, rozopol nohavice a konečne si uľavil. Neviem ako sa mi podarilo vytiahnúť si nohavice späť a už vôbec netuším ako som dokázal prejsť bez pádu k umývadlu a umyť si ruky.

"L-Liam, tu si." Ozvalo sa za mnou zvodne.

"Čo tu r-robíš??" Spýtal som sa prekvapene a s vytreštenými očami som sa k nej otočil.

"Včera si ma zviedol t-ty, dnes je rada n-na mne." Pripito sa zasmiala a pohľadom skĺzla na moje pery.

"M-Myslím, že-" Nenechala ma dohovoriť, ruky si omotala okolo môjho krku a pery prilepila na tie moje.

A bolo to tu. Či som chcel alebo nie, opäť som sa dostával do toho známeho pocitu. Celé moje telo obliala horúčava, nohavice mi začínali byť tesné, nedokázal som sa na nič iné sústrediť, len na jej hebké pery a prešibaný jazýček, ktorý si razil cestu do mojich úst. Ruky mi, narozdiel od tých jej, ktoré sa prehrabávali mojimi vlasmi, samovoľne blúdili po jej tele, zachádzali na všetky zakázané miesta.

V hlave mi blikala červená kontrolka, aby som sa od nej odtrhol a nedovolil aby to zašlo tak ďaleko ako minule. Ale nedokázal som to. Nedokázal som triezvo uvažovať. Nemohol som sa tomu ubrániť. Nechcel som. Potreboval som to. Potreboval som ju. Ju a nikoho iného. Potreboval som Sophiu.

"M-Myslím, že je na čase odísť." Vydýchol som jej do pier.

Prikývla, schmatla ma za ruku a ťahala von. Nekráčala rýchlo, za čo som bol vďačný, keďže v tomto stave, by som zakopol o vlastné nohy. Rozmýšľal som, že sa zastavím pri Sam za barom a nechám jej tam peniaze, ale Sophia mala iné plány a ťahala ma ďalej, až sme sa ocitli vonku.

Na nič nečakala a potiahla ma k taxíku, z ktorého práve niekto vystupoval. Zhodila ma na zadné sedadlo a sadla si vedľa mňa. Vodičovi nadiktovala moju adresu a snažila sa nevnímať moje dotyky. Videl som na nej ako sa premáha. Ako má zavreté oči a zhlboka dýcha. Jej prsty sa mi bolestivo zarývali do stehna, no nevnímal som to. Plne som sa sústredil na jej rozhorúčený krk posiaty červenými fliačikmi od mojich pier.

Cesta ubehla rýchlo. Priveľmi rýchlo na môj vkus. Ale rozhodol som sa, že už nebudem dlhšie čakať. Vzal som ju za ruku a spolu sme vystúpili z vozidla. Taxikárovi som hodil zopár bankoviek, ktoré som mal v zadnom vrecku od nohavíc, a rýchlo pokračoval do vnútra.

Už ma nepoháňal alkohol v mojej krvi, dokonca som mal pocit, že som cestou úplne vytriezvel. Poháňala ma čistá vášeň a túžba. Túžba po nej. Po jej nádhernom tele. Jej perách a vzdychoch. Túžba po tom ako skríkne moje meno v návale sladkej eufórie.

Nemohol som viac čakať. Nevydržal som to, oprel ju o najbližšiu stenu a tvrdo pobozkal. Nenásytne som si bral jej bozky akoby to malo byť naposledy. Zubami som okusoval jej pery, jazykom sa prebýjal do vnútra až pokiaľ ma tam nevpustila sama.

"Liam. N-Nie tu." Zašepkala mi do pier, keď som rukami skĺzol na jej pevný zadoček a vyzdvihol ju do vzduchu.

"Máš pravdu." Odlepil som sa od nej, spustil ju na zem a odomkol dvere od bytu.

Potichu prešla okolo mňa dovnútra a počkala kým zavriem a  zamknem dvere. Potom sme už naozaj na nič nečakali a nikto nás nemohol zastaviť. S perami na jej krk som ju vysadil na kuchynskú linku a strhol z nej tričko. Hneď na to som niekam odhodil aj jej podprsenku a začal sa venovať jej prsiam.

Nie práve najjemnejšie som sa pohrával z jej bradavkami, ale inak to nešlo. Chtíč vo mne vypukol na maximum a ja som ju potreboval cítiť okolo mňa.  Rukami som ju pošteklil na brušku a prešiel jej po leme nohavíc. Prstami som zavadil o gombík, ktorý som šikovne rozopol a nohavice pomaly ťahal dole.

Keď si z kopla topánky z nôh a ja som jej stiahol nohavice, Sophia mi vyzliekla tričko, ktoré odhodila niekde pri jej veci. Opäť som ju vzal do náručia a poslepiačky som prešiel do mojej izby, kde som ju hodil na veľkú manželskú posteľ. Zbavil som sa svojich jeansov a len v boxerkách ju priľahol.

To sa jej veľmi nepáčilo, keďže sa z víťazným úsmevom usadila na mojom bruchu. Perami mi prechádzala od sánky, cez krk, ramená, hruď, brucho až po podbruško, kde sa chvíľu zdržala. Slastne som privieral očami, ruky zarýval do prikrývky podo mnou, prestal som vnímať okolitý svet.

"Sophie." Sykol som, keď rukou začala prechádzať po vybúlenine v mojich boxerkách.

Iba sa zasmiala a ďalej ma provokovala, čo sa zase nepáčilo mne. Rýchlo som sa posadil, za ramena si ju vytiahol k sebe a pobozkal ju. Keď už ma omrzeli jej pery a taktiež aj krk, povalil som ju pod seba a cez prsia a bruško som sa dostal až k jej nohavičkám, ktoré som stiahol a bez jediného slova som sa prisal na ten sladký bod.

"Liam!!" Hlasno vzdychla, prsty mi zaborila do vlasov a silno ma za ne zaťahala.

"Ešte nie." Zaprotestoval som, pričom môj dych dopadol na jej citlivé miesto a ona sa opäť s vášňou prehla v chrbte.

"Prosím." Plačlivo zašepkala.

"To si necháme na neskôr." Široko som sa usmial, perami som opustil sladký bod a vydal sa späť po vyznačenej ceste na brušku, cez prsia až k jej opuchnutým perám.

FLASHBACK

"Takže ja som ťa zviedla??" Prekvapene zaklipkala očami.

"Nie, že by som sa nejako bránil." Zasmial som sa a Sophia si celá červená v tvári schovala tvár pod prikrývku.

"Hej, no ták-" Chcel som jej povedať, že sa nemusí hanbiť, ale vyrušil ma zvonček pri dverách.

Neochotne som vyliezol z teplej postieľky, natiahol si na seba boxerky, ktoré boli hodené na zemi a prešiel ku dverám na chodbe. Otvoril som ich a ostal prekvapene pozerať na osobu predo mnou.

"Perrie??" Spýtal som sa a rukou si vošiel do vlasov.


- bláznivá Perrie na koniec, to bude ešte len pokračovanie :)) A taktiež je to ešte venované Anetke :))