Federal Bureau of Investigation 9

Keď mne sa tie rozhovory s Perrie tak dobre píšu :)) Kate










"Jasné. To poznám. Pre vaše dobro. Zbavili sa ťa, aby nemali problémy. Aby ti zavreli ústa. Dali ti dvakrát vyšší plat ako normálne. Nahradili ťa, akoby si ani neexistovala. A to všetko len a len pre naše "dobro."" Rukami som ukázal okolo seba a na tvári sa mi usadil odporný úškrn.

"D-Dobre. Tak ja pôjdem. Vďaka za raňajky Perrie. Vidíme sa v práci." Sophia sa po chvíli ticha, ktoré sme využili na veľavýznamné pohľady, postavila, na Perrie sa pekne usmiala, na mňa ani nepozrela a s tichým "ahoj" odišla preč.

"Liam James Payne!! Čo to má znamenať?!" Perrie po mne zmätene hodila pohľadom.

...

"Čo presne myslíš??" Spýtavo som nadvihol obočie.

"A ty??" Prísne zúžila obočie, pery sa jej stiahli do rovnej priamky, bola nahnevaná. Veľmi nahnevaná.

"Neviem presne čo chceš počuť. Či ten koniec alebo to, že sme sa so Sophiou spolu znova vyspali??" Nevinne som sa usmial.

"Nesmej sa!!! Rozptyľuje ma to." Skríkla a  päsťou od hnevu buchla po stole. Kde sa to v nej berie??

"Prepáč." Zamrmlal som.

"Pôjdeme na to postupne. Najskôr jedno, potom druhé." Usmiala sa a pokojne sa posadila vedľa mňa.

"Takže ..." Prikývol som na znak súhlasu.

"Čo mal znamenať ten koniec?? Hovor!!" Povedala klasickým panovačným hlasom.

"Hlavne sa upokoj." Zasmial som sa a rozhodol sa spratať špinavý riad, ktorý zostal po raňajkách.

"Ja sa naozaj snažím byť pokojná, ale v poslednom čase mám pocit, že mi všetko uniká. Liam, čo mi tajíš??" Smutne sklonila hlavu.

"Keď sa stalo to s Niallom, chcel som odísť. Opustiť všetko. Opustiť vás, FBI, toto mesto a odísť. Odísť niekam preč. Niekam, kde ma nikto nepozná. Niekam, kde o mne nikto nič nevie. Niekam, kde by som zabudol. No nemohol som. Posledný deň dovolenky som parkoval pred letiskom a rozmýšľal či je to naozaj dobrý nápad. Či to nebudem ľutovať. Či to zvládnem. Či mi nebudete chýbať." Začal som potichu, zrak som upriamil na obraz zavesený na stene.

"A??" Spýtala sa opatrne.

"Nešlo to. Nemohol som len tak odísť. Bez rozlúčenia. Bez Louisovych opileckých rečí. Paulovych kázaní. Joshovho provokovania. Jonovho pevného stisku. Sandyho smutných očí. Tvojho kriku, aby som sa spamätal. Tak som to otočil a vrátil sa späť domov. Stiahol fľašu chľastu a prespal sa do ďalšieho rána." Pokračoval som.

"Okrem toho, že by si mal prestať piť, čo to má spoločné s tým, čo nám hovorila Sophia??" Nechápavo sa zamračila.

"Všetko. Keď som na druhý deň prišiel za vami, mali ste nejaké cvičenie. Súviselo to s tým, či ste schopní po Niallovej smrti aj naďalej pracovať, bez akejkoľvek traumy alebo ohrozenia ostatných ľudí pracujúcich na prípade. Chystal som sa odísť, keď sa ukázal Paul a zavolal si ma k sebe do pracovne." Dramatická prestávka. Tú som si nemohol odpustiť.

"Nenapínaj." Otrávene prevrátila očami.

"Testy, ktoré spravili okamžite ako sa Niall vyhodil do vzduchu, ukázali, že nie som schopný naďalej chrániť ľudí. Vraj to nie je nič osobné. Že je to pre moje dobro. A dobro ostatných ľudí. Najvyšší rozhodli, aby ma preložili. Niekam ďaleko. Pôvodne, som to bral ako dobrý nápad. Prišlo to celkom vhod. Ale keď som vás videl, ako sa so smiechom vraciate späť, spomenul som si na všetky tie momenty, ktoré sme spolu strávili. Na všetky tie hlúposti, ktoré sme vyviedli. Akoby sme boli znova teenageri. Zistil som, že by to bola chyba. Najväčšia chyba v mojom živote." Zasmial som sa pri všetkých tých spomienkach.

"A ďalej??" Netrpezlivo poklepkala nechtami po stole.

"Povedal som im, že ich ponuku odmietam. Prepáčte, ale nemám záujem. Neboli veľmi nadšení. Počítali, že budem súhlasiť. A to bez mihnutia oka. No mýlili sa. Tak išli na to cez peniaze. Sľúbili mi dvakrát viac ako tu. Plus tri odstupné platy. A preplatenie nájomného na prvé dva roky. Neviem, či to tak chceli alebo nie, ale takýmto spôsobom by sa zo mňa stal milionár." Neveriacky som pokrútil hlavou. Prečo som to neprijal??

"Zabudni na to!! Nevymeníš nás za peniaze. Teraz pokračuj." Skríkla, no po mojom pohľade typu, ak sa neupokojíš, nepoviem ti už ani mäkké f, si nahnevane sadla na stoličku a ruky si prekrížila na prsiach.

"Možno budeš prekvapená, možno nie, ale Paul o tom nič nevedel. Išlo to mimo neho. Ani si nevieš predstaviť ako zúril, keď som za ním prišiel a požiadal ho o pomoc. Hrozili mu výpoveďou ak od toho nedá ruky preč. Varoval som ho. Nechcel som, aby sa do toho miešal aj niekto iný. Zbytočné problémy a nemohol som ho takto pripraviť  o prácu. Lenže sa do toho zamiešal aj Louis. Bol v kancelárii, keď k nám napochodovali ľudia z hora. Nemali toľko prachov, aby podplatili aj ďalších federálov. Nechali ma tak, s tým, že raz sa mi to všetko spočíta. Ich posledné slova boli: "Budeš ľutovať Payne."" Arogantne som si odfrkol, pričom som buchol dvierkami od skrinky, kde som schoval posledný tanier.

"Nemôžem uveriť, že sa ťa takto chceli zbaviť!!" Rozčúlene skríkla a úprimne, nezazlieval som jej to.

"Keď sa na to spätne pozerám, aj pre mňa je to ťažko pochopiteľné." Prikývol som a sadol si vedľa Perrie.

"Pre mňa je ťažko pochopiteľné, prečo sa to dozvedám až teraz." Vyletela zo stoličky.

"Pozri Pezz -" Skočila mi do reči.

"Žiadne pozri Pezz!! Poznáme sa už nejaký ten rok. Považujem ťa za svojho najlepšieho kamaráta. A mala som pocit, že aj ty mňa." Snažila sa zakryť svoj smútok v očiach tak, že sa otočila, ale jej rozstrasený hlas ju prezradil. Ako vždy.

"Samozrejme, že si. A vždy budeš. Nech sa deje čokoľvek. Nechcel som ťa tým zaťažovať. Zbytočne by si sa trápila. Poznám ťa." Podišiel som k nej, ruky obmotal okolo jej úzkeho drieku a hlavu si položil do priehlbinky v krku.

"Veľmi dobre vieš ako nenávidím, keď predo mnou niekto niečo zatajuje. Ako si už povedal, poznáš ma." Zašepkala a ešte viac sa na mňa natlačila.

"Ja viem. Prepáč. Ale vtedy .. boli to ťažké časy. Váľal som sa v chľaste. Snažil som za prísť na to čo sa vlastne stalo. Nechcel som s nikým hovoriť. Nedokázal som to. Pocit, že by ma niekto videl v takom zúfalom stave bol .. cítil by som sa byť veľmi zahanbený. A ty vieš ako to neznášam." Môj stisk v rukách sa zvyšoval a tým pádom som drtil Perrie v objatí viac a viac.

"To preto si tak vybuchol, keď to Sophia spomenula??" Otočila sa ku mne tvárou, ruky mi dala okolo krku a čelom sa oprela o to moje.

"Bolo to .. akoby som sa vrátil v čase. Keď to hovorila, znova som sedel v tej posratej kancelárii a počúval toho týpka ako ma doslova vyhadzuje z tejto krajiny. A ja som skoro súhlasil." Zavrel som oči, aby som zabránil slzám preniknúť von.

"Prepáč mi. Prepáč mi to všetko vyšilovanie. Nemám ani tušenie ako sa musíš cítiť. A ja tu na teba tlačím, aby si mi to všetko povedal, pritom sa s tým najskôr potrebuješ vyrovnať ty sám." Plačlivo si zložila hlavu na moju hruď.

"Možno mi v tom práve Sophia pomôže." Napadlo mi, no keď sa na mňa Perrie pozrela s jej obvyklým diabolským pohľadom, došlo mi, že som to vyslovil na hlas.

"Už keď sme pri Sophii, nepovedal si len tak náhodou, že sa tá noc už nebude opakovať??" Zasmiala sa, moja minulosť našťastie zostane minulosťou. Aspoň na chvíľu.


- tak ešte raz šťastné a veselé :)) dúfam, že ste si Vianoce užili, prežili ich v pokoji a zdraví s rodinou pri chutnej večeri a snáď ste dostali to, po čom ste najviac túžili :))