Federal Bureau of Investigation 5

Sama som prekvapená, že je tu takto skoro :)) A nemyslím len ten čas :)) Kate









"Vystrašene. Celých 20 rokov som prešiel služby bez jediného výstrelu, bez použitia zbrane. Keď ma uvidel, začal utekať, bežal som za ním. Zašiel za roh a ja som vystrelil. Váš syn, myslel si, že je v problémoch lebo ukradol kvet." Zašepkal.

"Cítil si strach. Strach, ktorý si premenil na  hnev. Hnev, ktorý si hodil na prácu, manželku, na seba. Lebo je to tak lepšie." Hlesol Louis.

"Áno. Nikdy som nikomu nepovedal, čo tu váš syn robil. Je mi to veľmi, veľmi ľúto." Jason vytiahol zo zadného vrecka svoj odznak, z kade vytiahol vylisovaný kvet orchidei a podal ho Buteau-vi.

"Philipha. Prišiel sem pre kvet na váš projekt." Jean-Paul sa natočil k plačúcemu dievčati, ktorá od zlosti samej na seba, vytrhla Buteau-vi zbraň z ruky a chystala sa vystreliť, ale to už ju mali Louis a Paul.

"Je po všetkom, Pipi." Prehlásil.

...

"Vidíš, nie je taká zlá." Pošepla mi Perrie do ucha a posadila sa vedľa mňa.

Potom ako sme chytili Buteaua spolu s Philiphe a tým zachránili Grealyho, vrátili sme sa naspäť k sudcovi. Tam na nás čakal Jon s Joshom, aby mohli Jasona podľa plánu odviesť na letisko. Zo začiatku sa zdráhal, nechcel odísť na predčasnú dovolenku, hlavne nie bez ženy a syna, ktorý ho opustili. Po dlhom rozhovore s Paulom však uznal, že to tak bude.najlepšie.

Jean-Paul sľúbil, že sa spolu s manželkou postarajú o Philiphe, ktorá svoj čin oľutovala. Žiaľ, ani to nebolo dostačujúce a sudca po dlhom zvažovaní, v ktorom tiež dodal aká je Pipi múdra a dobrá, má sa ešte toho veľa čo učiť a celý život pred sebou, vyhlásil pre mladé dievča podmienečný trest v trvaní jedného roka a dvesto verejno prospešných prác.

Po vyhlásení rozsudku sme sa v rýchlosti vrátili späť do federálnej budovy a obsadili si všetky sprchy, ktoré sa tam nachádzali. Sviežu studenú sprchu vystriedala príjemná relaxačná horúca a mňa opäť prepadli tie isté sentimentálne myšlienky. Keby mi niekto pred pár mesiacmi povedal čo sa stane, vysmial by som ho.

Z toho dôvodu som skrátil svoj pobyt v sprche a vyšiel von. Osušil sa, obliekol si náhradné čisté čierne boxerky, ktoré vždy mávam schované v skrinke, na to si obliekol modré jeansy, biele tričko, červenú košeľu a na nohy obul svoje obľúbené Supry.

Vlasy som si ešte vyčesal do hora a odišiel do telocvične, kde sa to hemžilo mojimi kolegami, ktorí sa naháňali ako malé deti. Preto som sa usadil do najtmavšieho rohu telocvične a s úsmevom ich pozoroval, až pokiaľ ma nenašla Perrie.

"Hm??" Prekvapene som sa k nej otočil.

"Nie som slepá. Ani sprostá. Vidím ako na ňu pozeráš. Na Sophiu." Usmiala sa a tiež sa zahľadela na krásnu hnedovlásku sediacu na žinenke spolu s Louisom.

"Ako sa na ňu pozerám??" Spýtal som sa, keď mi došli jej slová.

"Chceš ju." Ozvala sa po chvíli pevným hlasom.

"Nie nechcem." protirečil som jej, "Dobre, tak možno trošku." Dodal som, keď sa na mňa pozrela pohľadom alá viem to a neskúšaj sa ma oklamať.

"Už ste sa o tom rozprávali??" Chytila ma za ruky a uprene na mňa pozerala
.
"O čom?? Že som ju pretiahol, dvakrát, a teraz ju plánujem ignorovať dokonca života?? Nie, k tomu sme sa ešte nedostali." Odsekol som.

"Hm .. dvakrát." Šepla zvodným hlasom na čo som sa rozosmial.

"Pezz prestaň. Nič ti nepoviem." Odtiahol som sa od nej, keď sa na mňa natlačila s otáznikmi v očiach.

"Veľmi dobre vieš, že som strašne zvedavá. Tak hovor!! Aké to bolo??" Opäť sa na mňa natlačila.

"Nič ti nepoviem." Zopakoval som a rukou naznačil zamknuté ústa.

"Okey. Ako chceš." urazene sa odvrátila a ruky si prekrížila na prsiach, "Tak sa idem spýtať Sophie." Vykríkla po minúte ticha, zatiaľ čo ja som sa snažil zadržať smiech, a nadšene sa postavila na nohy.

"Nie, nie, nie. Poď sem." Stiahol som ju za nohy na seba a pevne držal, aby sa nemohla pohnúť.

"Tak vrav!!" Zapišťala, keď som ju prstami pošteklil na holých bokoch.

"Naozaj ti nemám čo povedať." Nevinne som sa zasmial.

"Božinku Payne. Ide to z teba ako z chlpatej deky. Ak si takýto aj v posteli, tak už mi je jasné prečo o tom nechceš hovoriť." Odvrkla, aj keď jej oči svietili humorom.

"Musel som sa ovládať, aby som ju nepretiahol už v taxíku. A to som nemal ani poriadne vypité. A čo chceš ešte počuť?? Bolo to skvelé. Iné ako tie predtým." Vyklopil som nakoniec.

"Iné?? Myslíš iné tým, že si po dlhej dobe mal ženskú len pre seba a nemusel si sa o ňu s nikým deliť alebo iné tak, že si po dlhej dobe konečne vôbec niekoho mal?? Alebo ešte si to myslel tak, že to bolo vyše než sex??" Vychŕlila na mňa jednu otázku za druhú tak, ako to vie len ona.

No ja som pri prvej otázke prestal vnímať a spomenul si na toho vysmiateho blondiaka a jeho bláznivé nápady. Na našu prvú spoločnú trojku so sexy brunetkou  Jessicou. Na spoločnú štvorku s dvojčatami. Sladká Tess a Sue. Doteraz stále neviem, ktorá je ktorá.

"Haló!!" Môj úškrn z tváre zmizol v momente, keď mi Perrie vlepila facku, aby som ju vnímal.

"Au," bolestne som sa chytil za líce, " upokoj sa. Sám nepoznám odpoveď. Zatiaľ." Dodal som.

"Zatiaľ?? Takže to chystáte zopakovať?? Kedy?!!" Nadšene skríkla a ja som jej musel zapchať ústa ak som nechcel privolať Paulov zvedavý pohľad.

"Nie, to určite nie. Myslel som to tak, že ešte neviem v akom smere sa tiahne to slovíčko "iné." Je pravdou, že konečne som mal ženskú pre seba, ale musím sa priznať, že keď zo mňa zliezla a uložila sa späť, tak mi chýbali Niallove žiariace modré okále plné nadšenia. Na druhú stranu je aj pravdou, že od jeho smrti je to prvá žena, ktorú som mal. A pozri aká náhoda z toho vznikla." Ironicky som sa zasmial a konečne pohľadom zastal na Sophii, ktorá sa na niečom smiala.

"A čo to tretie "iné??" Spýtala sa a hlavu si zložila na moje rameno.

"To som zavrhol ešte predtým než si to vyslovila." Trpko som sa usmial.

"Prečo??" Nechápavo sa odo mňa odtiahla.

"No ták Pezz. Ty nie si od narodenia blondýnka, aby si ma nechápala. Sama dobre vieš, že možnosť, aby som sa dostal cez Niallovu smrť a to, že ho nahradila žena, s ktorou som len tak náhodou spal, je minimálna." Nahnevane som ju zložil z mojich nôh vedľa seba a prstami si vošiel do vlasov.

"Liam, takto sa len trápiš." Vzdychla si.

"Viem. Louis mal pravdu." Uznanlivo som prikývol nad svojim nápadom.

"Akú pravdu??" Zvedavo sa spýtala.

"Musím odísť." Šepol som.


- zajtra Mikuláš, tešíte sa?? Kto nie, že?? Zase raz sprostá otázka :)) Keď mi neodpovedáte pod článok, tak aspoň tu - ako sa máte?? :)) Ja sa mám, ako som spomínala, tak na hojdačke, ale väčšinou som skôr hore ako dole :)) V škole je to také o ničom :)) Sme tam už dlho jednoducho :)) Ale teraz mi väčšinou odpadávajú hodiny lebo chodia tretiaci po súdoch, takže som skoršie doma :)) Z toho vyplýva, že ak mi dáte veľa, veľa komentov, časť tu bude už v utorok, možno v pondelok :))