Halloween 1/2

ja len že názov s pointou príbehu, ak tu vôbec nejaká pointa je, nesúvisí :)) dúfam, že sa bude páčiť :)) Kate








"Och Annie!! (pic.) Prečo nechceš ísť na tú party??" Rozkríkla sa Sam (pic.), moja spolubývajúca, keď som bez mihnutia oka zavrhla pozvanie na každoročnú halloweenskú oslavu, ktorá sa koná o dve poschodia nižšie.

"Vieš, že nie som ten typ dievčaťa, ktorá je celú noc na nejakej party a vyspí sa s každým kto jej príde pod ruky." Ako každý rok, aj tento som jej logicky vysvetlila prečo som po celý čas zavretá na izbe, občas sa prejdem do mesta, na nákupy na kávu atď.

"Nie je normálne, aby si mala devätnásť, bola pannou, nemala žiadneho chlapa a neužívala si život tak, ako sa na tvoj vek patrí, Annie." Chytila sa za hlavu.

"Nie je to normálne pre koho?? Pre teba?? Pozri Sam, o tomto sa hádame každý rok už tri roky. Prečo jednoducho nemôžme ísť do tej požičovne a pohľadať ti niečo čo viac odokryje ako zahalí??" Spýtala som sa znudene, fakt som nemala náladu ísť na koniec mesta do požičovne kostýmov, zobrala do rúk sveter, kabelku a čakala na svoju milovanú, lenivú spolubývajúcu.

"Táto debata ešte nie je u konca." Varovne zdvihla ukazovák, načo som ja len prevrátila očami, rýchlo sa obliekla a spolu sme bežali na metro.

...

"A čo tento??" Znudene som zdvihla vešiak s nejakým plášťom a klobúkom.

"Hm .. čarodejnica. To som ešte nebola. Ale čo si dám pod to??" Zamyslene si postrapatila vlasy.

"Stačí to čipkované čierne spodné prádlo, čo si si kúpila minulý týždeň a tie kovbojské čižmy." Usmiala som sa na ňu a hodila jej ten plášť.

"Budem vyzerať ako kurva." Nespokojne nakrčila nos a znovu si obzrela plášť s klobúkom, s rukavicami, s prútikom a metlou.

"Nič neobvyklé." Zašomrala som si popod nos, no keď som zbadala jej nahnevaný výraz, doplo mi že ma počula. Aj na to si už zvykla.

"Ale ten tvoj nápad sa mi pozdáva." Široko sa usmiala, vzala vešiak aj s vecami a išla k pokladni.

"Počúvaj, kto ťa vlastne pozval?? Ja som to nerobila lebo som vedela, že je to zbytočné." So záujmom na mňa pozrela.

"Ale nikto." Mávla som rukou a pozrela si na ruky, klamať neviem a Sam to vie veľmi dobre.

"Annie, Annie, Annie. Si zlá klamárka." So smiechom pokrútila hlavou a spolu sme odišli z obchodu.

"Ja neviem kto to bol. Iba mi strčil letáčik do ruky a šiel preč." Ďalej som si hovorila svoje, nechcela som, aby vedela kto ma pozval.

"Tak už to vyklop!!" Zastala a postavila sa predo mňa.

"Liam." Šepla som.

"Liam?? Ten Liam?!" Prekvapene zamrkala a rukou si prekryla ústa. Iba som prikývla.

"Teba pozve osobne sám Liam sexy telo Payne a ty aj tak nejdeš??" Nechápavo skríkla, následne som ňou zatriasla a začala mi hovoriť nejaké nezmysli o tom ako má najväčší sexymbol v celej Amerike pozval na party.

"Samantha upokoj sa!! Ešte stále sme na ulici." Skríkla som so smiechom.

"Vážne nechápem ako môžme byť mi dve najlepšie kamarádky." Nechápavo ukázala najskôr na seba a potom na mňa a pokračovala v ceste.

"Nezačínaj s tým zase Sam. Proste nie som taká ako ty. Nedokážem sa dať poriadne do reči ani len s nejakým dievčaťom, nie to s chlapcom. Nemám rada tie kričiace hovädiny čomu ty hovoríš hudba. Nerada nosím krátke sukne alebo trička s výstrihom až po pupok preto, lebo som tak vychovaná." Smutne som jej už po niekoľký krát vysvetlila to aká som a v tichosti pokračovala vedľa nej.

Nič mi na to nepovedala, iba si popravila svoju koženku a ďalej kráčala na intrák, kde sme sa pred tromi rokmi spoznali. Ona, z vonku anjelik a z vnútra čert, za ktorým sa otočí každý správny chlap. Ja, z vonku obyčajné dievča a z vnútra žiaľbohu tiež obyčajné dievča, za ktorým sa otočí akurát tak mačka.

Zo začiatku to boli samé hádky, ja som nevedela zniesť jej hudobný vkus a ona zase ten môj. Sam bola a stále je strašný bordelár, čo je presný opak mňa. Je strašne výrečná narozdiel od mňa. Ja by som bola radšej keby som nemusela hovoriť vôbec. A hlavne má rada zábavu, ja som skôr zalezená v posteli a čítam si. Ale nakoniec sme vo všetkom urobili kompromis a časom sa z nás stali najlepšie kamošky.

Ako som tak kráčala, rozmýšľala nad jej otázkou - ako môžme byť mi dve najlepšie kamarátky, som si.ani neuvedomila, že sme už prišli k veľkej prerobenej budove, k intráku. A už vôbec som si nevšimla veľkej osoby stojacej predo mnou, takže som do nej nabúrala a obidvaja sme skončili na zemi.

"Ja .. prepáč. Nevšimla som si ťa .. bola som zamyslená. Prepáč. Si .. si v poriadku??" Začala som koktať, keďže na takéto situácie som nebola zvyknutá. Zdvihla som pohľad od vypracovanej hrude a zadívala sa do krásnych čokoladových očí.

"Nič mi nie je. To sa stáva. A ty?? Si v poriadku??" Spýtal sa milo a ešte silnejšie stlačil moje boky vo svojich rukách.

"Ja .. myslím .. áno." Zašepkala som, rýchlo sa postavila a s tichým prepáč na perách som sa rozbehla do vnútra intráku. Ešte som za sebou počula Sam-in hlas, ale to už som brala schody po troch snažiac sa čo najrýchlejšie a hlavne bez povšimnutia dostať do izby.

Keď sa mi to konečne podarilo, kabelku som odhodila do rohu miestnosti, vyzliekla si sveter, vyzula topánky a schovala sa na posteľ pod perinu. O chvíľu bolo počuť buchnutie dverí znovu a ja som vedela, že to je Sam, ale prosila som, aby bola sama. Bez neho. Bez Liama, ktorého som pred chvíľou zrazila k zemi a poležala si na jeho hrudi.

Keď som prestala rozmýšľať nad tým, kto všetko to videl a či sa na tom samotný Liam dobre zabával, zistila som, že je v izbe ticho. So strachom som zo seba pomaly odhrnula perinu a poobzerala sa okolo seba. Na šťastie, Sam sedela na svojej posteli a pozorne si ma premeriavala očami.

"Dievča, ty sa musíš ísť dať liečiť." Skonštatovala na koniec. Iba som sa zasmiala, postavila sa z postele a šla si upratať veci, ktoré boli len tak pohodené na zemi.

"No nesmej sa!! Práve si ležala na hrudi samotného Liama Jamesa Payne, na hrudi na ktorej túži ležať celá dievčenská populácia na škole a ty sa len tak rozbehneš preč?? To ako fakt?? Prosím povedz mi, že toto všetko bol len sen. Že som zle videla." Chytila ma za ruky a s vážnosťou mi pozrela do oči, na čo som sa opäť rozosmiala.

"Samantha, bola to len nehoda. Ospravedlnila som sa." Usmiala som sa, prvotný šok a strach bol už preč.

"Vzdávam to. Už sa ťa nebudem pokúšať presviedčať. Rob si čo chceš. Zostaň aj do smrti sama!!" Skrikla a zavrela sa v kúpeľni odkiaľ bolo po chvíli počuť tiecť vodu. Unavená z jej rečí, ktoré sa neustále opakujú, som sa prezliekla do pyžama a zaľahla do postele s myšlienkou na dnešní deň a na Liama.

...

Ako každé ráno, aj toto som vstala o pol hodinu skôr ako Sam, aby som stihla rannú hygienu ešte pred tým než kúpeľňu zaberie ona. V pokojnom tempe som si dala robiť kávu, medzitým sa šla osprchovať, pripravila si potrebné veci do školy, nachystala si oblečenie  a akurát, keď Samanthe zazvonil budík a ona ako neriadená strela vbehla do kúpeľne, som si s kľudom Angličana sadla za stôl čítajúc si noviny a pochlipkávajúc kávu.

Presne o dvadsaťpäť minút sme spolu opustili našu izbu a ako vždy sme si šli nohy polámať, aby sme stihli prvú hodinu. Teda aspoň ja. Sam to bolo jedno. Klasika. Ona nepotrebuje mať dobré známky. Jej bohatí rodičia jej platia školu, intrák a väčšinu nákupov. Ja si nákupy platím sama z svojej výplaty z kaviarne, kde pracujem každý víkend a niektoré dni v týždni. Intrák platím zo štipendia, ktoré mi škola schválila, keďže naši sú rozvedený a otca som nevidela už desať rokov. Iba školu mi platí mamka. 

Cez svoje myšlienky, ako je u mňa zvykom, sme našťastie včas prišli so Sam do školy. Rýchlo sme vybehli dve poschodia a za sprievodu toho otravného zvončeka sme sa usadili v triede, kde už sedel aj Liam a žiarivo sa na mňa usmieval. Snažiac si ho nevšímať som prešla do poslednej lavice, na svoje obľúbené miesto, a čakala na profesora, ktorého hlasné kroky boli počuť až do triedy.

Škola ubehla strašne rýchlo. Prekvapivo rýchlo. Ani som sa nenazdala a už som sedela v izbe na posteli, zabalená v deke, ktorú mi darovala moja šialená spolubývajúca na narodeniny pred 3 rokmi. Sam pobehovala po izbe a hľadali si doplnky ku kostýmu.

"Tak čo ty na to??" Spýtala sa ma, keď konečne oblečená stála pred mojou posteľou.

Vyzerala božsky. Krásne a zvodne. Tak ako to vie len ona. Jej natupírované blonďavé vlasy zdobil veľký čierny klobúk. Modré oči zvýraznila obyčajnou čiernou ceruzkou. Okolo krku mala uviazaný dlhý plášť, pod ktorým mala čiernu podprsenku a tak isto čierne šortky. Na nohách mala tie kovbojské čižmy, ktoré som jej odporučila ja. V ruke, na ktorej mala rukavicu zvierala metlu a žiarivo sa na mňa usmievala.

"Vyzeráš sex. Žiadna novinka." Usmiala som sa na ňu.

"Vážne nechceš ísť som ňou?? Môžeš ísť za nudnú knihovníčku. Stačí ak si dáš tie okuliare s čiernym rámikom." Zaklipkala na mňa očami a dúfala, že zmením názor.

"Nie Sam. Choď len ty. A zabav sa." Vyskočila som z postele, objala ju a vytlačila z izby. 

Akurát som si sadala naspäť do postele, keď sa ozvalo klopanie a následne niekto vstúpil do vnútra. Myslela som si, že je to Sam, ale tá by neklopala. Nikdy neklope. Keď som však zistila kto to je, vystrašene som opäť vyskočila z postele a prekvapene sa pozerala na mohutnú postavu, ktorá sa s úsmevom približovala mojim smerom. 

- tak čo?? páči sa?? ak mám byť úprimná, tak mne sa zo začiatku nepozdávala, ale teraz, keď som si to po sebe čítala a kontrolovala chyby, tak mi to až také zlé nepríde :)) mám už skoro do písanú aj druhú časť, ale mám dilemu - mám pridať v pondelok "Somethnig about me" a potom v stredu pokračovanie alebo opačne?? rozhodnite vy :)) posnažím sa do konca týždňa popridávať aj tie ostatné jednodielovky, sú dve, aby som potom od pondelka mohla začať pridávať novú story :)) užite si víkend :))