Halloween 2/2

kto príde na pointu tohto celého?? :)) Kate









"Liam." Šepla som prekvapene.

"Ahoj kráska." Usmial sa na mňa a podišiel bližšie ku mne na čo som ja o krok cúvla.

"Čo tu robíš??" Spýtala som sa roztraseným hlasom.

"Prišiel som pre teba." Opäť pristúpil bližšie a ja som zase cúvla, ale to už som narazila na stenu a Liam sa na mňa úplne natlačil.

"Odíď, prosím." Rukami som sa zaprela o jeho hruď a snažila sa ho odtlačiť.

"Nechcem ti ublížiť Annie. Chcem len, aby si vyšla von a zabávala sa. Som ňou." Zase sa usmial tým svojim úsmevom, ktorým ma dostával do kolien.

"Bojím sa." Sklonila som hlavu, neviedlo to k dobrej ceste.

"Iba mi dôveruj. Daj mi konečne šancu." Smutne sa pousmial a ja som si musela pripomenúť tých pár pokusov dostať ma na rande. Keby o nich vedela Sam, už sedím u psychiatra.

"Liam .. ja .." Nevedela som čo mu povedať. Jedno moje ja, to o ktorom som ani nevedela, že je mi vravelo, aby som šla. Ale to druhé, to poslušné bolo zásadne proti.

"Prosím. Ak to bude na teba moc, môžeš sa vrátiť." Ruky položil na moje boky a pritiahol si ma do objatia. Do upokojujúceho objatia, v ktorom som sa cítila bezpečne.

"Zostaň do konca života sama!!" V hlave sa mi premietli Sam-ine slová.

"Tak dobre. Ale len na chvíľu." Zamrmlala som na koniec po chvíli ticha.

"Vážne??" Prekvapene sa odo mňa odtiahol.

"Áno, ale naozaj len na chvíľu. Idem sa obliecť." Neschopná mu pozrieť do očí, som prešla ku skrini, vytiahla šortky a tielko a zavrela sa v kúpeľni.

Tam som sa v rýchlosti prezliekla, svoje dlhé hnedé vlasy som si prečesala a nechala ich rozpustené. Riasy som si trocha pretrela špirálou, čím som zvýraznila hnedé oči. Usmiala som sa na seba do zrkadla a musela uznať, že to nevyzeralo až tak zle. Poriadne som sa nadýchla a vyšla von.

Liam sedel na mojej posteli, v rukách držal zarámovanú fotku, ktorá ma svoje čestné miesto na nočnom stolíku.  Zospodu skrine som ešte vytiahla Vansky a sadla si vedľa neho na posteľ. Vrátil fotku na miesto a upriamil na mňa svoje okále.

"Nepozeraj tak na mňa prosím." Zasmiala som sa na jeho pohľade a zaviazali si obidve tenisky.

"Vyzeráš inak." Skonštatoval.

"Inak dobre alebo inak zle??" Spýtavo som naňho pozrela.

"Myslím .. ja ..  teda .. dobre. Inak dobre," vykoktal sa na koniec, "ideme??" Dodal, postavil sa a natiahol ku mne ruku.

Neisto som na ňu pozrela, ale chytila sa jej. Vytiahol ma do stoja, preplietol si som ňou prsty a ťahal ma von. Na chodbe nebolo ani živej duše, všetci sa zabávali o tri poschodia nižšie, hudbu, krik a smiech bolo počuť až sem.

Pomaly sme kráčali dole po schodoch, nikto z nás nič nehovoril, každý bol vo svojich vlastných myšlienkach tak, ako vždy. Všetko bolo čo raz hlasnejšie, čo znamenalo, že už sme na mieste. Nechala som myšlienky myšlienkami a pozrela na Liama, ktorý sa na mňa povzbudivo usmieval.

"Iba na chvíľu." Varovne som naňho vztýčila ukazovák.

"Tak poď. Nech je tá chvíľa čo najdlhšia." Zasmial sa a ťahal ma cez plnú chodbu tancujúcich párikov.

Na intráku som už necelé tri roky, ale musím uznať, že polovicu týchto ľudí čo sa tu po sebe lepia a navzájom si kontrolujú ústne dutiny, nepoznám. Telom som sa natlačila na Liama a čo najrýchlejšie sa snažila dostať do jedálne, ktorá bola momentálne zmenená na veľký a hlavne zaplnený tanečný parket s DJ-om pri stene oproti dverám.

Liam ma, aj napriek mojim protestom, dotiahol až do stredu parketu a postavil sa za mňa. Jeho studené ruky som cítila na svojich horúcich bokoch a neskôr aj jeho hruď na svojom chrbte. Opatrne si ma k sebe pritiahol a začal tancovať. Vlastne, ja som začala tancovať.

Pomaly, za pomoci Liam-ových rúk, ktoré mi tlačili na boky, som sa začala vrtieť. Navzájom sme sa o seba otierali, neohrabane, teda aspoň ja, som sa pohupávala v kolenách a snažila sa striasť tej odpornej nervozity, ktorá ma neustále prenasledovala odkedy sme opustili izbu.

"Uvóľni sa." Perami sa obtrel o moje ucho, malými božtekmi sa razil cestu cez krk až na odhalené rameno,.

"Liam." Šepla som, ani neviem či od strachu alebo do nového pocitu, vzrušenia, vďaka ktorému som nespoznávala samú seba.

"Neublížim ti. Je to len rozptýlenie. Zábava. Aby si prestala na všetko myslieť. A užívala si." Hovoril pomedzi bozky, vlasy mi odhrnul na druhú stranu, aby mu nezavadzali a pritlačil si ma ešte vyše na svoje telo, takže moja hlava odpočívala na jeho ramene a on pokračoval s bozkami.

Roztrasene som zdvihla ruky a dala ich za jeho krk. Prsty mu zaplietla do krátkych vlasov, občas za ne zaťahala, keď som nedokázala kontrolovať všetky tie nové pocity.Všetko to bolo pre mňa nové. Nikdy som nebola tak výraznejšie oblečená. Nikdy som s nikým netancovala, tak ako s Liam-om. Nikdy som sa neukázala na takomto večierku. Nikdy som nezažívala všetko to, čo zažívam práve teraz. No páči sa mi to.

 "To je ono." Povzbudivo sa usmial, aj keď som to nemohla vidieť.

Takto sme tam tancovali ďalších 5, 6 pesničiek. Spolu, na sebe nalepený, obtierajúc o seba svoje spotené telá, užívajúc si voľnosť. Zo začiatku bolo ťažké na nič nemyslieť, ale Liam sa postaral, aby som naozaj na nič nemyslela. Či už perami alebo šikovnými rukami.

Po 6 pesničke, fakt neviem prečo som ich rátala, sme sa vydali k provizórnemu baru a schladili sa pivami. Teda Liam sa schladil. Ja som pozorovala ako sa pri každom jednom glgu jeho žila napína a zase uvoľňuje. Ani som si neuvedomila, že si hryziem spodnú peru medzi zubami,  pokiaľ som neucítila na nej jemný dotyk.

Okamžite som uvóľnila stisk a nechala Liam nech mi palcom obkrúži celé pery. Potom sa ku mne naklonil a opatrne na ne priložil tie svoje. Prekvapene som zamrkala, ruky mi vyleteli k jeho hrudi, no nesnažili sa ho odtlačiť. Bozk netrval dlho, bolo to len také krátke oťukávanie, keďže som sa nezmohla na nič iné.

"Prepáč." Liam sa odo mňa až priveľmi skoro odtiahol.

"To je .. ehmm .. v poriadku. Mohla .. potrebujem ísť na vzduch." Vykoktala som zo seba a obzerala si ešte stále zaplnenú jedáleň. Myslím, že som niekde zahliadla Sam, ale nie som si istá.

"Jasné. Poď." Opäť ma vzal za ruku, myslela som si, dúfala som, že pôjdeme von na záhradu za intrák, ale on ma viedol cez všetky poschodia až úplne hore na strechu. Pomohol my vyliezť cez ten rozpadávajúci sa rebrík a ocitli sme sa na streche budovy skade bol nádherný výhľad.

"Páni ... " Z úžasom som sa točila okolo svoje osi a sledovala všetky tie rozsvietené budovy, svetlá odrážajúce sa v korunách stromov a v diaľke trúbiace taxíky.

"Nie je ti zima??." Spýtal sa a následne mi dal okolo pliec svoju košeľu, ktorú mal doteraz obmotanú okolo pásu (pic.)

"Vďaka. Aj za ten dnešok." Usmiala som sa. Nebolo to až také zlé. Vlastne to bola celkom zábava.

"Takže si sa bavila??" Spýtal sa a ja som prikývla.

"Vďaka tebe." Dodala som šeptom.

"Aj ja ďakujem." Pristúpil ku mne, a tak ako to dnes spravil už veľakrát, položil ruky na moje boky a pritiahol si ma bližšie k sebe.

"Za čo." Nechápavo som naňho pozrela.

"Že si mi dala konečne šancu." Zasmial sa a pobozkal ma. Ale tentokrát už poriadne.

"Stálo to za to." Zamrmlala som do bozku, vplietla si prsty do jeho vlasov, čím som si ho pritiahla ešte bližšie.


- iba jedna vec čo vyjadruje moje momentálne pocity: Prisahám, ešte jeden deň v tej prekliatej škole a vyhodím ju do vzduchu ...