Something About Me 1

PERSON

A je to tu. Jedna z "mnohých" časti o mne. O mojom živote, rodine, priateľoch, škole, zábave a myslím, že by som mohla pokračovať a pokračovať, ale bolo by to zbytočné. V prvej "časti" sa dozviete niečo o mne ako o človeku. O tom ako vyzerám, aká som a tak celkovo.

Takže volám sa Kate, čiže Katarína, Katka, Kačenka, Kačica .. môžete si vybrať. Katarína, toto meno väčšinou používala moja fyzikarka na základke a momentálne mi tak občas povie aj triedna na strednej. Katka, takto ma volajú prevažne chalani a človek, s ktorým sa poznám už 12, 13 rokov - kamoška, ťažko povedať či ju ešte môžem nazvať aj najlepšou. Kačenka, toto preferujem ja. Všetci to dostali rozkazom. Kačica, tak ma volá moja spolusediaca. Ani neviem prečo, ale nezakazujem jej to. Z duše nenávidím, keď mi niekto povie Kata. Tieto štyri písmená vo mne vyvolávajú toľko zlosti, normálne to nemám ani k čomu porovnať.

Pochádzam zo západného Slovenska, okres Trenčín, mesto Bánovce nad Bebravou. Hovorí to niekomu niečo?? Nie?? Nikomu nič?? Sme aj na mape. 15. augusta som oslavovala 17, pribudla tu k tomuto dňu aj jednodielka. Kto nevie z hlavy, tak mojím znamením je Lev. Som vysoká okolo 170 cm, ale vôbec tak nevyzerám. Hnedé dlhé vlasy (nežehlím si ich, iba občas natáčam) a hnedé oči, to som ja. Tie oči sú také hnedo-žlté, ale to si všimnete len z blízka. A sú hlavne veľmi malé. Keď sa usmievam alebo sa smejem, tak mi ich ani nie je vidno, a keď ešte vycerím zuby, tak som ako škrečok. Nosím okuliare na diaľku, ale len za notebook-om a v škole, keď nevidím na tabulu. Nemám ich na stálo. A ešte sa v nich fotím lebo bez nich na fotke vyzerám čudne. Spoznáte ma aj podľa veľkého nosa. A v uchu mám 8 mm tunel. Nie som fotogenická, keď sa usmievam, tak mám len úsmev číslo 1 a nie žiadne úsmevy číslo 2,3,4. Mám obidvoch rodičov, mladšieho brata a práve teraz rozmýšľam ako budem pokračovať v tomto článku.

Optimista!!! Asi najväčší!! Okrem mena "Kata" ešte najviac neznášam klamstvá. Čo sa týka mojej povahy, som veľmi ale veľmi náladová. V sekunde sa z usmievavého dievčaťa dokážem premeniť na odpornú zmiju, ktorá nevie čo zo sebou. Túto nie priveľmi dobrú vlastnosť som z dedila po mojej mamke a to, keď sa mi dve hádame, tak radšej sú všetci (otec a brat), zalezený po izbách. Ďalej som veľmi výbušná. Keď ma niekto naserie, tak najprv robím až potom premýšľam. Čo opäť nie je dobrá vlastnosť, keďže mi to je potom aj ľúto, ale akosi si nikdy nedokážem uznať chybu. Prečo?? Lebo mám vždy pravdu ja!! Viem je to  trápne, ale vychádza to. Som skôr introvert, čiže preferujem menej ľudí, ľudí ktorých poznám, ktorých mám rada, a ktorým verím, nie ako extrovert, ktorý má radšej mrte veľa ľudí, ktorý ho väčšinou ohovárajú za chrbtom. Som strašne lenivá, ale kto nie?? Síce mám rada poriadok, ale dlho sa premáham kým ten poriadok v tej izbe aj je. Keď chcem, viem byť milá a priateľská, ale iba k ľuďom, ktorý si to zaslúžia. Dokážem si, dokonca to robím neustále, spraviť zo seba srandu a to je podľa mňa veľké plus človeka. Na prvý pohľad vyzerám ako sivá myška, teda väčšinou mi to tak hovoria, ale za všetkou zlobou, ktorá sa udeje v mojom okolí, stojím ja. Myslím to tak, že som jej súčasťou. Mám otrasný smiech. Dnes ho kamoška prirovnala k sobovi. Bolo to na základe nejakého videa, ale chceli by ste odo mňa veľa, ak by som vám mala povedať akého. Naučila som sa spoliehať sama na seba, presadiť si svoj názor a hlavne sa postaviť človeku, ktorý si myslí, že je niečo viac. Ale veď to poznáte. Či?? Rada vtipkujem. Na všetky témy. Niekedy sa to nehodí, ale ľudia si zvykli. A to sú ľudia, ktorý ma chápu. Tí, ktorí ma nepoznajú a nesnažia sa ma pochopiť, tak je to s nimi ťažké. Ale nerobím z toho vedu. Som trocha hanblivá, nikdy neviem ako mám začaťnejaký rozhovor. Hlavne s chalanmi. I keď s tými našimi troma v triede to ide aj samo od seba. Nešikovnosť by mohlo byť mojím druhým menom. Kade chodím, tade zakopávam, vyrábam trapasi. Dnes mi kľúče padli asi tristo krát, peňaženka sa mi rozsypala a úplne iné knihy som brala na hodiny. Napríklad namiesto Francúštiny som zhabala Tovaroznalectvo. Niekde som zabudla zakladač, kde mám všetko. Asi ostal vo vlaku, zajtra tam musím ísť. Spomínala som, že som lenivá, ale dokážem byť aj hyperaktívna. Ale to len niekedy, keď som mimo. Čiže stále. Mimo ako, že mi šibe, neviem sa prestať smiať atď. To je asi všetko. Zakončím to tým, že mi je úplne jedno kto si čo o mne myslí, lebo ja si tiež myslím svoje. Ak nerátam rodinu a tú moju maličkú partiu. Nemám rada ak ľudia odsudzujú niekoho a ani ho nepoznajú.

toto som ja :))

od včera fičím na tomto :) niekde som to počula a už sa toho nemôžem zbaviť :))

- tak aký máte zatiaľ na mňa názor?? pozdávam sa vám alebo to rovno balíte a končíte aj s blogom?? :))  a ako sa vám páčil článok celkovo?? môžem takto pokračovať aj ďalej?? budete to čítať?? :)) ak máte nejaké otázky, pýtajte sa :)) ďalší článoček o mne bude vo štvrtok :)) ako sa inak máte?? žijete?? čo ten ústav zvaný škola?? ničia vás veľa?? :)) snáď sa dozviem aj odpovede :)) hlavne komentujte časť, lebo to skončí veľmi zle!! :)) Kate